Tenshin článok o Japoncoch a ich mentalite v tejto dobe katastrofy mi pripomenul môj nedávny zážitok. Ja už som taká, že si veci obvykle najprv nepripúšťam, aby som neprodukovala ešte dodatočnú negativitu, ale niekde po ceste je nejaký bod zlomu, kedy sa to prevalí a všetka tá negativita ma dostane. Toto je môj denníčkový zápis z 16.3.:
Včera večer išli dosť hrozné správy v telke z Japonska, o tom reaktore a ľuďoch, ktorí chodia medzi troskami svojho života… Vzalo ma to. Chápem, že je to len súčasť väčšieho plánu vyvažovania energií, ale je to dosť hrozná súčasť a tým, že som si odvykla pozerať do budúcnosti, tak som s ňou zostala v tu-a-teraz celkom sama. 😦
Neodstránilo to ani státie. Síce som bola relatívne uvoľnená, ale niekde v pozadí bol taký slabý pocit nesúhlasu (ako keby som mala právo sa k hocičomu vyjadrovať) a bezmocnosti a ľútosti – nie ľútosti prameniacej zo strachu alebo vďačnosti, že sa to nestalo mne, ale ľútosti spojenej s tým, že tým ľuďom neviem pomôcť. Že neviem “od-stať” to, čo sa stalo.
Ráno to pokračovalo. Hoci som večer počúvala správy, ráno prinášali to isté ako absolútnu novinku, ktorá sa prihodila “cez noc” – a slová ako “katastrofa” a všetky tie emotívne spúšťače v každej vete trikrát. Nakoniec som začala v duchu žalostiť Gabrielovi, že sa cítim, akoby v mojej energii bola rana, ktorou mi energia uniká. Že to Japonsko cítim ako ublíženie mne samej. Atď. Vtedy som si uvedomila, že sa musím začať nejako vyvažovať, požiadala som jeho (už včera) a začala som aj sama. Spočiatku to pomohlo, ale každých 5 minút nové poplachy a tragédie zo všetkých možných uhlov pohľadu (hyenizmus ad absurdum), až som bola znova tam kde včera. A odrazu, po nejakých 20 minútach, som pocítila, ako niečo do mňa siahlo a začalo mi vyhladzovať moje “zvráskavené” vnútro – vyvažovali ma! Videla som svetlo a cítila som sa odrazu náramne pokojná a bez toho pocitu bezmocnosti. Jednoducho dôverujúca, že niekto vie, prečo sa to deje. Ja to byť nemusím… 🙂
Keď som to písala, uvedomila som si, aké to “tu a teraz” môže byť ukľudňujúce v čase relatívnej pohody, ale aké desivé sa stáva, keď sa okolo človeka rúca svet. Keď vie, že si bude musieť na niečo zvyknúť, ale jeho vedomie tú realitu ešte odmieta prijať. Vtedy si to musíme doslova “vysedieť” (u Pemy Chödrön som našla pre to výraz “sit with it”).
Pachtenie sa za budúcnosťou človeku niekedy skutočne pomáha nejako bez veľkých odrenín sa dostať cez emocionálne surové časy… 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Toto bude dlhé 🙂 … 16.03 som mal tiež problém so svojou energiou, akosi som bol neuveriteľne unavený a o ničom- začal som sondovať čo to môže byť. V ten istý deň som si ťahal karty…
Pozice 1: Poklid
– Minulost
Udělejte si čas na odpočinek a klid. Užívejte si samotu a dopřejte si tolik potřebnou péči o sebe samé.
Tato karta vás žádá, abyste si odpočinuli od svého nabitého programu. Koupání nebo plavání ve slané vodě nabíjejí tělo magickou, elektrizující energií a sůl odplavuje škodlivé látky z vašeho těla i duše.
Kupte si v obchodě se zdravou výživou mořskou sůl a připravte si z ní horkou koupel, do které přidejte také vonné esenciální oleje. Ponořte se do vany tak, aby vaše hruď a srdeční čakra byly pod vodou a mohly se zbavit škodlivých emocí.
Zapalte si bílou svíčku a pozorujte mihotající se plamínek. Myslete přitom na svá přání. Bílá svíce rozvine a znásobí vaše myšlenky. Nechte slanou vodu, ať z vás smyje všechny pochybnosti, které brání zhmotňování vašich snů. Poproste svíci, aby prozářila vaši mysl vírou a pozitivním očekáváním. Vychutnejte si čas uvolnění a věřte, že vaše modlitby byly vyslyšeny a vyplní se vám.
Pozice 2: Připravit, pozor, teď!
– PřítomnostNastal nejlepší čas chopit se příležitostí a následovat volání srdce.
Ačkoli se možná ještě necítíte zcela připraveni vplout do své budoucnosti, tato karta říká, že nejvhodnější okamžik právě nastal. Doporučujeme vám, abyste mílovými kroky i malými krůčky vykročili za svými sny.
Přestaňte se proto zabývat vším, co nesouvisí s vaším životním posláním. Přizpůsobte denní rozvrh svým prioritám a cílům. Delegujte úkoly na druhé, případně si najměte asistentku. Splníte tak to, co se po vás žádá, a přitom budete mnohem šťastnější, pocítí k sobě větší úctu a z dlouhodobého hlediska k sobě přitáhnete také více hojnosti – pokud ovšem hned teď vyskočíte a budete následovat volání svého srdce!
Pozice 3: Nový úsvit
– BudoucnostTo nejhorší máte za sebou. Na obzoru se rýsují nové, pozitivní zkušenosti.
Přežili jste vichřice na rozbouřených mořích, ovšem nyní už je vaše cesta klidná a hladká a vy můžete očekávat to nejlepší. Vyplavte negativitu ze své mysli a vzpomínek a ponechte si pouze pozitivní lekce a lásku. Nedopusťte, aby vás odpor a hořkost stáhly dolů. Nechte tyto pocity odeznít!
Pokud jste v minulosti opakovali negativní vzorce chování, je na čase začít používat tuto afirmaci: „Oprošťuji se od potřeby prožívat tuto životní zkušenost. Beru si z ní to, co mě měla naučit, a jdu vstříc životu harmonických a mírumilovných činů.“
Vytažení této karty signalizuje, že jste ve svém životě dosáhli bodu, kdy vaše modlitby a pozitivní myšlenky přitáhly nové paprsky božského světla, které osvětlují vaši současnost i budoucnost.
🙂
Páči sa miPáči sa mi
To je fakt zaujimava uvaha. Lebo prave v budhizme je doraz na koncentraciu mysle na tu a teraz, nemame snivat o buducnosti, ani sa pridrzat minulosti. Ale ako potom fungovat s tym co pomaha v tazkych casoch (a co ja si neustale omielam ako mantru, ked je zle :)) : “neboj, prejde to, bude zase lepsie. Je to zase len nejaka cast sinusoidy, v ktorej sa nachadzas a akurat si v dolnej casti.” Ti, ktori sa vzdali nadeje na lepsi zivot a buducnost, neprezili..
Páči sa miPáči sa mi
Ked žijež naozaj tu a teraz, nie je dôvod na smutok a pod. Lebo všetko “zle” sa už predsa stalo, aspon vtedy ked si uvedomiš tie škody atd. sa už stalo, takže tu a teraz to už nema vyznam a len ťa to odťahuje od bdelosti.
Páči sa miPáči sa mi
Nuz, asi som este daleko od takeho stavu.. Riesila som nedavno s kamaratkou smrt jej dietatka. A viac jej pomohlo smutok si cely prezit, precitit, ale tesit sa zaroven na to, ze sa jej v buducnosti podari mat druhe. A velmi jej pomohlo to, ze je veriaca. Ale kazdy máme asi sposob prezitia kriz iny.
Páči sa miPáči sa mi
Ani ja nie som tak ďaleko. V zlých chvíľach sa viem sústrediť na to, že ma nič nebolí, že práve tento nádych sa mi ešte podaril… Ale len vtedy, keď ide o mňa. Keď ide o iných ľudí – napríklad tých Japoncov -, vidím len tú biedu, bolesť a utrpenie a fakt by som potrebovala budúcnosť, aby ma potiahla dopredu… Neviem si predstaviť, že by som stála uprostred trosiek svojho života, nad mŕtvolou svojho príbuzného/partnera blízko pri atómke, ktorá vypúšťa do vzduchu rádioaktivitu, a hovorila si “aspoň ten vrabec to prežil”… Asi by som si hneď spomenula na rádioaktivitu a pýtala sa “ako dlho ešte?”
Halt, ešte máme poniektorí kusisko cesty pred sebou… 😕
Páči sa miPáči sa mi
Strieborny dracik trochu mi Tvoj komentar vyrazil dych! Zle sa uz stalo, ale este mu nie je koniec! A co tie nasledky toho vsetkehoho? Keby si bol tam a denne sa musel pozerat na tu spust, tiez by si si tak hovoril, ze zlo je uz prec! Ja tiez viem, ze co Helar pisala je pravda, ale neda mi to sa pytat, ze preco prave tak slusny narod ako prave Japonci si to musia odniest? Karma?
Páči sa miPáči sa mi
Podla mna nie je zle to čo sa im stalo. Podla mna nasledky toho všetkeho nie su zle. Keby som tam bol denne a mal sa na to pozerať v stave v akom som teraz, stale by som tvrdil, že to nie je zlé.
Podla mna neexistuje niečo ako slušny alebo neslušny narod, tak ako ani zlo a dobro.
Páči sa miPáči sa mi
GabyBaby, nemyslim, ze je to karma. Z geografickeho pohladu ziju na tektonickom zlome a zemetrasenia a tsunami su sucastou ich historie. Su na to pripraveni, nauceni zvladat prirodne zivly. Rozdiel je v tom, ze v davnych casoch boli ich domceky male, drevene (nebezpecie bol hlavne ohen), a nie tak blizko mora, takze ak prislo zemetrasenie /tsunami, vedeli sa velni rychlo spamatat a skody na zivotoch neboli hrozive. Zanedbali riziko, ak postavili jadrove elektrarne v blizkosti mora. Tektonicke platne sa pod seba zasuvat budu, tak to musi byt 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 no nie je to možno karma hromadná ( či národná či ako sa jej hovorí ) ale karma jednotlivca ako takého x 1500 to isto bude … 😀 nie je predsa náhoda, že sa narodili do zeme, kde sa jednoducho tektonické platne posúvajú,
Páči sa miPáči sa mi
hm, ja Vás tu chápem a zároveň nechápem, najbližšie k pochopeniu mi je práve SD … áno, je to hrozné, ak si uvedomíme, o čo všetko tí ľudia tam prišli, ale ako to pomôže im? … nijako …
áno je to hrozné, že sa to stalo práve takému slušnému národu, ale ako to pomôže im? … nijako…. a už vôbec nehovorím o tom, ako to pomôže mne? … namiesto toho aby som sa povenovala napr. meditácii, modlitbe, sa nechávam sťahovať do nízkych vibrácii, ktoré ale nikomu neublížia viac ako práve mne samotnej, …
ako pomôže moja bezmocnosť matke v tokiu, ktorá potrebuje zúfalo zohnať vodu, aby mohla dať napiť svojmu dieťaťu? .. myslíte si, že ona má čas rozmýšľať nad tým prečo sa to všetko stalo jej, či celému národu, keď vníma tu spúšť okolo seba a je prosto len šťastná že Žije a to čo práve tu a teraz potrebuje k svojmu životu je pošepkanie nejakého anjela strážneho kde nájde poslednú fľašu vody? ..
a k tomu aby som mohla toho anjelika za ňou poslať, potrebujem len pokoj duše, mysle a dostatočnú “vieru” v to, že Otec jednoducho Vie, prečo?
Páči sa miPáči sa mi
Pekné. Potrebujú tých anjelov tisícky.
Páči sa miPáči sa mi
A čo tak takto ? https://eprakone.wordpress.com/2010/11/21/kym-si-robis-starosti-len-preslapujes-na%C2%A0mieste/
Proste je to akcii a reakcii… podobne ako to je s článkami, ktoré ťa zaujmú-nezaujmú, majú-nemajú miesto v tvojom svete (niečo ti povedia) … buchne Japonsko, následne prichádza reakcia a zaujmeš postoj- buď odmietavý a odmeraný (viz. SD :)) alebo sa v tebe naštartuje motor a budeš chcieť pomôcť (viz. Ja) a pomôžeš alebo budeš nariekať (viz. televízne noviny)… možných akcií je n na n-tú 🙂 …
ZACHOVAJTE PANIKU !!!! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Myslím,že sme sa panikou, ktorú tu nikto nespominal a nechcel, odklonil i od princípu diskusie – či sa držať potenciálne lepšej budúcnosti a tak prekonať ťažké a depresívne tu a teraz. Ak nie svoje (prečo sme voči sebe menej citlivé?), tak niekoho iného. Aspoň tak som pochopila Helar 😉 inak keď som čítala zapisky ľudí, čo prežili koncentrák – prežili len tí, čo sa sústredili na budúcnosť 😉
Páči sa miPáči sa mi
ja mam kamosku v japonsku.ona sice byva daleko od tych postihnutych oblasti ale nedavno prave pisala za je od mtej jadrovej elektrarne momentalne rovnako daleko ako kedysi ked byvala na slovensku a vybuchol cernobyl.pisala ze nevie ci ju to ma ukludnit alebo nie.vsetci sme jej navrhovali aby pobalila rodinu (ma trojmesacne babatko a jedneho strasieho syna)a dosla aspon na nejaky cas na slovensko,ale nechce.neviem preco.jedine co dala ako argument bolo,ze co by tu robila,ci si ma otrvorit stanok s langosmi.no neviem,sice teraz som citala viac clankov o tom ako slovaci nechcu odist asi koli nejakemu pocitu spolupatricnosti,ale aj tak to moc nechapem,podla mna tym aj tak nikomu nepomozu,ze ostanu.
Páči sa miPáči sa mi
sú tam doma, … a ako prosím ťa pomôžu sebe, že utiekli? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja poznám jednu, čo dva dni po výbuchu v Černobyle tam išla na obhliadku… len čo vystúpila z lietadla v Kyjeve, odišlo jej trávenie… do hotela sa dostala ledva-ledva po štyroch… ešte žije… 😀 … ešte žijem… 😆 A nebola to zvedavosť ani pocit spolupatričnosti, skôr pocit, že “ja panike nepodlieham” alebo ako Nemci hovoria “jetzt erst recht!”, po slovensky asi “a just!”
Páči sa miPáči sa mi
no predsa tak ze nebudu radioaktivni.
Páči sa miPáči sa mi
😀 aspoň z nich bude viac svietiť ich božská podstata … 😀
nie, nie som tak bezcitná, ale to tvoje nechápanie toho, že nechcú odísť z domova, z toho kde sa sami dobrovolne rozhodli žiť a dýchať, je určovanie inému ako má žiť svoj život, vonia mi to zasahovaním do slobodnej vôle …
ale? na druhej strane ťa chápem ako to myslíš, rada by si pomohla … to je prirodzené, a veľmi prospešné … ale skús sa zamyslieť, či by si utiekla takto z boja ty, keď sa ti práve všetko zrucalo, … necháš ruiny svojho života a začnes stavať nanovo? ale kde? ako? kedy? a prečo? … tuto máš aspoň čiepky či kus tehál, … nikdy nič nebude ako predtým, ale aspon sa o to môžeš pokúsiť, … v tomto kontexte radioktivita nehrá rolu, tu ide o ducha …
Páči sa miPáči sa mi
ale nie,do slobodnej vole predsa nijako nezasahujem len tym, ze mam pocit ze ja by som to riesila inak.aj to mozem len odhadnut,lebo som v takej situacii nebola a dufam ze ani nebudem.okrem toho,ta moja kamoska nie je zatial nijak inak zasiahnuta,len tym ze je od radiacie rovnako daleko ako kedysi my od cernobylu.okrem toho ona ma aj tu zazemie,rodinu,kamaratov atd.vlastne by si mohli len spravit trochu dlhsiu dovolenku a par mesiacov tu pobudnut,kym sa situacia ukludni a to riziko sa zmensi.ale nechce.alebo ze pisala ze uz chcela zbalit pre istotu taku pohotovstnu tasku s nejakymi zakladnymi vecami na prezitie,keby daco,ale ze si to rozmyslela,lebo ze pri trojmesacnom babatku by asi musela zbalit pol bytu.neviem,trochu mi to pride ako prilis velka ochota nevidiet ziadne riziko koli tomu aby sa nemusela vzdat nicoho,co jej umoznuje zit presne taky zivot na aky bola doteraz zvyknuta.je to cele zvlastne.este aj to ze ten cernobyl vlastne zaziva druhy krat v zivote,ale vtedy ked to buchlo tu u susedov,my sme nemali moznost zbalit si caky paky a ist,jednak tu bol totac a jednak sme boli este deti.a bohvie jak to vlastne nasu generaciu ovplyvnilo.podla mna to neni len tak.
Páči sa miPáči sa mi