Je to veľa vecí odrazu: myslenie, vyjadrovanie a poznanie súčasne… Ale ak si na ne nedáme pozor, budeme mať ako bosoráci dosť povážlivé problémy!

Prečo? Pretože cesta, ktorou ideme, len do istej miery kopíruje našu fyzickú realitu. A s tým, čo vieme z nášho sveta, sa dokážeme bezpečne pohybovať akurát tak v astrále. Vyššie dimenzie môžu obsahovať (a obsahujú) prvky a väzby, ktoré sú pre nás nepochopiteľné a s ktorými nebudeme vedieť narábať.

Jediné, čo poznáme, je naša fyzická realita. Na ňu sme nastavení myslením, hovorením i celým poznávacím aparátom. Poďme sa na to pozrieť bližšie:

Ako poznávame naše okolie?

Prostredie poznávame priamo alebo nepriamo. Priamo znamená “cez zmysly” – vidíme, ňucháme, chutnáme, počujeme, cítime, ohmatávame, posúvame, prekladáme, zdvíhame, hádžeme a robíme ešte spústu iných činností. Na základe toho, ako sa veci správajú, im potom v našej hlave prisúdime isté kvality.

Ale ako si tieto veci ukladáme do hlavy? Cez jazyk. Jazyk, teda slová sú náš prístup k realite. Povieme “stolička” a hneď sa nám vynorí istý obraz: štyri nohy, dá sa sedieť, najčastejšie drevená, možno operadlo pre chrbát, dá sa na ňu vyliezť, dá sa na nej húpať, keď spadnem, vytlčiem si zub a to ma vtedy bolelo a preto sa už nikdy na stoličke húpať nebudem… Takto sa nám v hlave skladá naša realita.

Slová sú nesmierne mocné a dôležité a sú magickým vlastníctvom každého, kto ich má. Bosoráci majú rýchlu pomôcku: hovoria, že čím hlbšie sa posunie kotviaci bod, tým viac rastie pocit, že človek má poznanie a nemá slová, aby ho vysvetlil. — Don Juan

Obraz reality, aký máme, je taký presný, ako presný je náš slovník. Keď všetko, o čo sa dá oprieť zadok 🙂 , označujeme ako “stolička”, tak aj kameň je “stolička” a aj zem je “stolička” – a pritom majú celkom iné vlastnosti, než človek s presnejším videním sveta od “stoličky” očakáva!

Takže jazyk je náš jediný nástroj poznávania sveta, ale je vysoko nepresný.

Príklad? Celkom konkrétny a zo sveta ezoteriky: čo pre vás znamená “láska”? Každému ju posielame, od každého ju očakávame, ale čo presne pre nás znamená? A chápe ju aj ten druhý tak nejak podobne?

No, je tam toho…. Na prvý pohľad to vyzerá ako banalita, ale už len v každodennom živote som často svedkom sporov a konfliktov, za ktorými stojí celkom jednoduché nedorozumenie… A to je len tá realita, ktorú všetci tak dôverne poznáme!

Ale pokúste sa vysvetliť človeku, ktorý v živote nevidel sneh, čo to je. Alebo sa pokúste vysvetliť Eskimákovi, prečo dávate také šialené peniaze za chladničku s mrazničkou. To už nie je len vec jazyka (hoci ich jazyky pravdepodobne toto slovo obsahovať nebudú), to už je aj vec poznania – v ich realite sa jednoducho nevyskytuje taká potreba a preto pre ňu neexistuje predmet, ktorý by ju napĺňal, a ani slovo, ktoré by ho opisovalo. Ich mozog nemusí vôbec poznať podobnú kategóriu.

Z môjho života: Na internáte vo východnom Nemecku sme mali pre celú chodbu spoločnú chladničku. My, Slovenky, sme si v nej nechávali skysnúť mlieko, aby sme ho mohli piť k zemiakom na cibuľke. Potom sme raz išli domov na pár dní a naše kysnúce mlieko ostalo v chladničke. Tak sme skočili ku kočkám z vedľajšej izby, Nemkám, a povedali sme im, že tam máme kyslé mlieko a ak majú chuť, môžu ho vypiť.

Gramaticky boli naše vety absolútne korektné. Len Nemky s nami prestali hovoriť. 😦

Čo sa stalo? Nemky nepoznali kyslé mlieko a mysleli si, že im ponúkame pokazenú potravinu. Preto usúdili, že sa im asi chceme posmievať. A tak nám to vrátili aj s úrokmi.

🙂

Takže niekedy ani veľmi precízne vyjadrovanie nestačí, ak je poznanie reality odlišné.

Ako poznávame nepoznané?

Keď je niečo nepoznané vo fyzickom svete, poznávame to tým, že to sledujeme a pripodobňujeme niečomu, čo už poznáme. Ak však potrebujeme poznávať niečo z mimofyzického sveta, pripodobňovanie k veciam z fyzického sveta nám asi veľmi nepomôže.

Vezmime si ezoteriku nie ako bylinky, sviečky, kadidlá, bubny a zaklínadlá, ale ako princípy, na základe ktorých funguje, a entity, s ktorými máme do činenia. Mnohé z nich sú pre nás celkom cudzie, pretože sa jednoducho nenachádzajú v našej fyzickej realite. A ak máme z fyzickej reality pomerne hrubý slovník a hrubé videnie sveta, je všetko pre nás “anjel” alebo “diabol”. Proste dobré alebo zlé. A keď za nami príde niekto s predstavou, že nejaký anjel padol, bol zavrhnutý a potom znova očistený a je znova anjel, začne sa nám pariť z kečky – tak ako, je dobrý alebo zlý? 😯

Takisto pri channelingoch: obsah channelingu veľmi silno závisí od vnútorného sveta channelujúceho (“kanál” 🙂 ). Energie, s ktorými komunikujeme, totiž komunikujú cez skúsenosti a obrazy, ktoré máme poskladané v hlave. Ak nejakú oblasť máme nepokrytú, alebo si o nej robíme nesprávne predstavy, potom je aj výsledok channelingu podobný – nepresný. [Tento článok vznikol v júni 2010, len som ho zabudla publikovať. Odvtedy sa moje poznanie trochu posunulo.]

Zasa z mojej skúsenosti, hoci som to už rozprávala: vždy som závidela ľuďom, ktorí vidia jednorožce. Ja mám problém uveriť na jednorožce a víly a škriatkov a morské panny (to posledné už nie, odkedy som jednu mumifikovanú videla 🙂 ). Keď som si robila osobný totem, obsadila som si ho “normálnymi” zvieratkami (azda s výnimkou vodného fénixa, ale to ešte v mojej fantázii celkom prešlo ako kategória “vták z vody”, hoci keby som nebola videla film Abyss, asi budem mať problém 🙂 ). No tak ja som si našla v koreňovej čakre slona. Po pár stretnutiach si ma vysadil na chrbát a hoci nemal krídla, jednoducho vzlietol. To už som bola ezotericky natoľko zblbnutá, že som si povedala “jeeeej, slon lieta!” a tým to pre mňa zhaslo.

Neskôr som sa pýtala anjelov, či jednorožce existujú a ako je to možné, keď ja som nikdy nijakého nevidela. A dostala som odpoveď: “My ti pošleme jednorožca a ty z neho urobíš čo? Slona!” 😆

Čo z toho vyplýva pre bosoráka?

Zopár ľudí, ktorí ma poznajú, sa teraz zasmeje. Opakujem len to, čo opakujem už roky:

Myslenie človeka odráža jeho slovník. Ak sa niekto vyjadruje neporiadne, bude rovnako neporiadne myslieť.

Ak sa však vyjadrujete poriadne, ešte ste ani zďaleka nevyhrali 😛 … Precízne vyjadrovanie a “chlievikovanie” poznatkov v oblasti ezoteriky je totiž hooodne ťažká robota! A navyše vám síce prinesie isté porozumenie pre danú oblasť, ale súčasne je aj nebezpečné. Spomíname si? Ezoterika je samostatný systém a hmota je celkom odlišný systém. Pomenovávanie jedného pomocou slovníka druhého nám nepomôže.

Napriek tomu nemáme inú možnosť. V počiatkoch sa potrebujeme pasovať s neznámymi pojmami a hľadáme pre ne čo najvhodnejšie popisy. Potom začneme pojmy skladať v hlave do akejsi skladačky. Keď je skladačka dostatočne hustá, jedného dňa zistíme, že sa môžeme pomenovávania vzdať. Pre realitu, ktorú nepoznáme a ktorú nevieme pomenovať, sme si totiž vytvorili pocit a tento pocit nás bude v poznávaní viesť. A nečudujme sa, ak budeme vynachádzať nové slová… alebo ak celkom prestaneme hovoriť. To sa mi nedávno stalo pri šamanskej ceste za Gabrielom. Chcela som mu čosi povedať, ale nedokázala som to dostať zo seba. Nevedela som pre obraz v svojej hlave nájsť vhodné slová. Dosť ma to frustrovalo, ale on sa len usmial: “Netráp sa. Viem, čo mi chceš povedať. Stačí len myslieť.” Tým myslel nie “myslieť v slovách”, ale “myslieť v obrazoch”; obrazy v mojej hlave boli už dostatočne presné, aby mu vedeli posúvať moje myšlienky.

Čiže trpké poznanie:

1. Ak sa neporiadne vyjadruješ a používaš jazyk ledabolo, nevytvoríš si dostatočne hutný obraz mimofyzickej reality.
2. Keď si ho konečne vytvoríš, slová a kategórie sú ti už nanič. Ale aspoň začínaš rozumieť. 😉

Svoje o tom vie povedať aj Théun Mares:

Keď ide o verbalizáciu iracionálnych poznatkov, slová, ak sa berú ak to, čo znamenajú, môžu byť celkom zavádzajúce a majú tendenciu pravdu skôr skresliť než presne zachytávať.

Pre študenta bosoráctva je preto veľmi dôležité, aby učenia nielen pasívne študoval a intelektuálne chápal, ale ich aj aktívne praktizoval. Takýto študent bude poznať zo skúsenosti, že jemné odtienky rôznych koncepcií nemožno pochopiť skôr, než ich aktívne neprežijete, a že kým tieto jemné odtienky nepochopíte, všetky tie učenia budú mätúce.

Navyše, keď sa človek snaží zachytiť iracionálne, je vždy dobré mať na mysli, že takéto poznatky by neboli iracionálne, keby zapadli do obmedzení racionálnej mysle. Pri snahe pochopiť iracionálne sa človek bude musieť odvážiť za hranicu jeho normálneho referenčného rámca a bude sa musieť boriť s koncepciami, ktoré na prvý pohľad celkom postrádajú logiku a často sa budú zdať v ostrom protiklade so všetkým, čo vieme, a teda čo považujeme za “pravdu”. Ale prekročenie normálneho referenčného rámca značí vstúpenie na územie nepoznaného a jediný spôsob, ako sa pohybovať v nepoznanom, je snažiť sa získať pocit, intuíciu pre to, čo daná časť nepoznaného obsahuje. Bez tohto pocitu môžeme spadnúť späť do racionalizácie, pretože sa snažíme napchať nepoznané do niečoho, čo aspoň ako-tak logicky vyhovie tomu, čo pre nás tvorí poznané.

Z mojej vlastnej skúsenosti: Keď som začínala čítať Castanedu, považovala som ho za cvoka. Síce zábavného, ale hrozne si vymýšľajúceho. Po troch rokoch, keď sa k nemu vraciam, viem, že si vôbec nevymýšľal, a jeho knihy sú pre mňa nevyčerpateľným zdrojom informácií… Ale medzi tým ležia tri roky, kedy som sa sama pustila pohybovať po neznámom, urobila som si svoje skúsenosti, pozažívala som veci a teraz, vďaka Castanedovi, ich odrazu dostávam do kontextu…

…

Adrian Gurvitz – Classic

alebo:

Got to write a classic
Got to write it in an attic
Babe, I’m an addict now
An addict for your love
I was a street boy
And you was my best toy
Found it easy to annoy you
But you were different from the rest
And I loved you all the wrong ways
Now listen to my say
If it changed to another way
Would the difference make it
Would it be a classic
I gotta send it right away

Expressing my words
One bridge at a time
Then tearing them up
‘Cause they never rhyme
Alone in my room
So far from your love
Whatever I write
That’s not good enough
And it’s not what I mean
I mean it’s not what it seems
I just keep living for dreams

Got to write a classic
Got to write it in an attic
Babe, I’m an addict now
An addict for your love
Gotta write it down and send it right away
Got to write a classic
Got to write it in an attic
Babe, I’m an addict now
An addict for your love

Now I’m living my life
One day at a time
Since losing your love
I’ve been losing my mind
No more can I see
The future so clear
And it’s not what I mean
I mean it’s not what it seems
I just keep living for dreams
And it’s not what I mean
I mean it’s not what it seems
I just keep living for dreams

Got to write a classic
Got to write it in an attic
Babe, I’m an addict now
I’m an addict for your love
Gotta write it down and send it right away