Gabriel, si tu? Som nachystaná… 🙂
🙂 Na čo?
Keckať! 🙂
Máš tému?
Niečo som mala, len som zabudla… Neviem. Povedz, čo sa snažíš zistiť tým, že mi chodíš do snov vždy v inej podobe?
🙂 Nesnažím sa nič zistiť. Trénujem ťa. Chcem, aby si ma rozpoznala nezávisle od podoby, ktorú mám.
😀 To ma mohlo napadnúť… Ale už to zvládam, nie?
🙂 Zatiaľ iba keď sa nejako predstavím. Ešte nevieš počúvať svoj pocit zo mňa.
Naučím sa?
🙂 Isteže sa naučíš… Chvíľku to potrvá, ale napredujeme a to je jediné, čo zaváži.
Vieš, mnohé z toho, o čom hovoríme, sú len nejaké abstraktné teórie. Mnohé si neviem vôbec predstaviť. Ale nejako cítim, že to zvládnem, až bude treba… Bude to nezvyklé, ale zvládnem to. Niekedy mám pocit, že som nachystaná čeliť čomukoľvek. Je to neskromnosť?
🙂 Nie. Je to takmer pravda. Si nachystaná čeliť všetkému, čo si vieš predstaviť, a dokonca časti vecí, ktoré si predstaviť nevieš. Jediné, čomu nie si nastavená čeliť, je večnosť a všetky jej dopady.
Už tomu niekto čelil?
🙂 Nie si prvá.
A ako to zvládal?
S problémami. Ale na to sme tu my. Keď si k nám vytvoríš absolútne otvorený vzťah, bude načase začať aj s touto fázou.
Ale ja myslím, že k vám už dávno mám absolútne otvorený vzťah!
🙂 Máš nás rada. Ale ešte stále je to ty na jednej strane a my na strane druhej.
A čo to má byť?
Nijaký rozdiel medzi ty a my.
No, to môže byť dosť fuška, Veliký… Ako si má človek zvyknúť na to, že nie je rozdiel medzi ja a ty?
🙂 Tak, ako si zvyká na všetko ostatné. Opakovaním.
To si teraz mám mantrovať „ja som vy“?
🙂 A urobila by si to?
Nie… Prichodila by som si neskromná, uletená, von z reality. Ja predsa nie som vy.
🙂 Musíme popracovať. Ty aj my sme súčasť jedného celku. Cez ten celok si ty my a my sme ty. Toto predsa dokážeš pochopiť.
To hej, to je logické.
🙂 A keď ja mám výkyv, ty to vieš. Ako to vieš?
Neviem… Napoviete mi to?
Vycítiš to.
Tak to vycítim.
🙂 A ako to vycítiš?
Hmmm… Tak to teda neviem. Napoviete mi to cez kanál?
🙂 A ako ti máme napovedať, keď ti už Gaia vysvetlila, že my nepristupujeme k vám, ale vy k nám? Že my nekontaktujeme vás, ale vy nás? Ako by si sa v takomto systéme mohla dozvedieť, že mám výkyv?
Neviem… Nemohla.
🙂 A napriek tomu to vieš.
Nie, cítim to len cez kanál.
Nie, cítiš to už skôr, ešte než začneme hovoriť. Ako?
Neviem!
🙂 Nehádž sa o zem. Ako by si to mohla vycítiť? Aké možnosti máš?
Viem, čo chceš počuť. Stiahla som si to od teba. Chceš, aby som povedala, že sme spojení. Ty, Gabriel, ja nemám nič proti predstave, že sme spojení. Len si to neviem predstaviť.
🙂 To nie je „sme spojení“. Nechápeš? To je „sme jedno“. Sme jedno, len jedna časť toho jedného si myslí, že je oddelená. Myslí si, že nemôže byť našou súčasťou, pretože je len nedokonalý človek a my sme dokonalé vedomie. Ale si skutočne len nedokonalý človek? Alebo si ako jeden z nás a jeho ľudský život? Keď je tvoja pozornosť presunutá do fyzického tela a nevnímaš ten zvyšok zo seba, ktorý je mimo toho fyzického tela?
Gabriel, ale ja nie som ani zďaleka taká dobrá ako vy!
🙂 Tá fyzická časť z teba skutočne nie je taká dobrá ako my. A čo ten zvyšok? 🙂
Počkaj… a kde je teraz ten zvyšok?
🙂 S nami.
Počkaj…
Už máš ten obraz. Nebráň sa mu ani z falošnej skromnosti, ani zo strachu, že by to nemusela byť pravda. Nemáš potuchy, čo všetko môže byť pravda, ak sa tomu otvoríš…
Ale ja mám fakt problém stavať sa na jeden stupienok s vami.
Čo je totálny nezmysel od niekoho, kto tam odjakživa stál. Nehovor za svoje fyzické telo – hovor za celú seba. Hovor za všetky svoje aspekty.
Moje aspekty sú Drak? A ešte niečo?
To sú všetky tvoje tváre a všetky tvoje myšlienky a predstavy, ktorých si schopná. Každý aspekt predstavuje nejaký potenciál. Možno ich práve teraz nevyužívaš, ale máš ich k dispozícii. Vieš, že máš väčšie ľudské schopnosti ako to, čo práve využívaš, pravda?
Hej, to viem.
A presne také nevyužívané schopnosti máš aj mimoľudské. Tvoje vedomie má vrstvy. Teraz si usídlená v tej, ktorá je priamo napojená na hmotu. Ale to neznamená, že je to len jediná tvoja vrstva.
Ideme na prah bolesti, Veliký. Nemyslím, že si trúfam pokračovať ďalej.
🙂 Nemusíme dnes. Zajtra, za týždeň, za mesiac, za rok… je to jedno. Zapamätaj si tú myšlienku, lebo sa s ňou budeme pohrávať častejšie. Si jedna z nás. Každý z vás má svoju kotvu medzi nami. Inak by ste neboli nič iné než malý odštiepok vedomia, ktorý sa rodí do hmoty, existuje v hmote a zaniká s hmotou. Ale vy nezanikáte s hmotou; pokračujete naďalej. Ako to prekonávate? Ako sa dostávate od smrti do narodenia? Jedine tak, že sa dočasne vrátite do tých svojich aspektov, ktoré sú my.
Ale to mi dosť zásadne nabúrava moje vnímanie anjelov!
🙂 No a? Radšej sa budeš držať omylu?
To nie… No fajn, tak zas som raz padla na zobák. K tomuto „návratu do aspektov“ sa ešte budeme musieť vrátiť, až to trochu strávim. Takže neexistuje „operačný systém“?
🙂 Nie tak, ako si si to predstavovala ty. Operačný systém je súčasťou všetkého. Neoddeliteľnou, hoci priamo nezasahujúcou. A netvoríme ho len my, energie vedomé a pamätajúce si, ale aj vaše momentálne neaktívne aspekty. V nás všetkých je zachytené všetko. Každý poznatok, každá informácia, každá spomienka, každá emócia. Nikdy ste sa od nás neoddelili – len ste zabudli, že ste napojení.
Strieborná šnúra?
🙂 Zabudni… Ste obrovské bytosti, z ktorých maličká časť vytvorila telo.
Máme aj viac tiel súčasne?
🙂 Zas to rozdeľuješ. Vrátime sa k tomu neskôr.
Počkaj… Teraz chcem vedieť! Spomínam si, ako toltékovia opisovali vznik ľudského života – vlákna náhodne sa vznášajúce v priestore (no dobre, pre nedostatok vhodnejších slov 😕 ), ktoré niečo dočasne, na dĺžku ľudského života zlepí dohromady a vytvorí z nich nové vedomie…
🙂 Už sme o tom hovorili. Ten „lep“, to je to, čomu ty hovoríš „duša“.
A spomienky na minulé životy…
…sú zakódované v tých vláknach. Tvoje minulé životy sú spomienky iných, čo boli takto zlepení pred tebou.
A to lepidlo? Duša?
To je Otcov úmysel. Časť Otcovho úmyslu, ktorá nadobudla dočasnú samostatnosť. Otec usúdi a vznikne nový program. Program si vyhľadá alebo náhodne vyberie vlákna a vytvorí si identitu, v ktorej žije svoj život a potom si znova náhodne vyberie alebo vyhľadá iné vlákna a vytvorí si novú identitu. No a v tom medzičase sa vráti späť do svojho pôvodného stavu vedomia, zbaví sa toho, čoho sa zbaviť môže, a pokračuje v tom, na čo je naprogramovaný.
Začínam rozumieť. Ale potom je predsa len rozdiel medzi nami a vami, nie?
🙂 Primárne sme to isté – Otcov úmysel. Naše funkcie sú iné. Vy ste programy skúmajúce, my sme programy udržiavajúce, zachovávajúce. Vy meníte a tvoríte a my to dávame do rovnováhy.
No, ale potom sú vaše cykly hodne dlhé, keď tak vidím, ako úspešne sme toto tu rozhasili! 😀
Naše cykly sú dlhé. 🙂
Ale potom nemôžem byť to čo vy.
🙂 Prečo?
Máme iný program.
Nie „máme program“. „Sme program.“ 🙂 A ty sa veľmi úspešne brániš poznaniu, že si jedna z nás. Že jedna tvoja časť, o ktorej si doteraz ani netušila, je rovnako mocná a schopná a vyvážená ako my.
Ty, Veliký, a viem dostať prístup k tejto časti?
Zasa „dostať“… 🙂 Nikto miesto teba nič robiť nebude. Vieš ho získať, tak aké dostať? Snažiť sa už musíš sama.
To nie je fér. Chcete, aby som sa rozpamätala, ale všetko musím odmakať sama.
🙂 A kto ťa vedie za ručičku? Dôveruj… Budujeme ťa postupne. Keby sme pred rokmi boli prišli a povedali „ahoj, my sme anjeli a ty si jedna z nás a poď sa rozpamätať“…
😀 Pezinok volá… 😀
🙂 Bolo by to tak skončilo. Už aj to, čo sme urobili, bolo na hranici únosnosti. Ale zavolala si nás, povedala si, čo chceš a my sme sa prispôsobili. Už som ťa poznal. Vedel som… nie, nevedel som, ale to už je jedno… Proste sme to skúsili tak rýchlo, ako to len išlo. Niekedy to nebolo až také zábavné.
Ja som ti asi narobila dobré jazvy, čo?
🙂 Nemám telo; nemôžem mať jazvy.
A ja nemám rozum a napriek tomu mám vysokú školu!
🙂 Mám ťa rád, človek. Mám rád tvoju schopnosť postaviť sa znova na nohy. Seba, mňa, hocikoho.
Počkaj… už som niekoho stavala na nohy?
🙂 Messiela…
Mám ho rada.
Ty máš rada všetkých. 🙂 Aj Gysalisa.
😀 Nemôžem za to. Je mi s vami dobre. Je mi dobre v svete, kde ste aj vy. A teraz je mi do plaču. Emocionálny úlet. Figu!
🙂 Nežná, mierna povaha. Dráčik môj…
-
Sleduj
Following
Already have a WordPress.com account? Log in now.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Je možné že si na emocionálnej úrovni toto všetko pamätáme? Od začiatku ako som sa s týmto všetkým začal zoznamovať mi každý článok v podstate niečo hovoril. Zo všetkého o čom som čítal sa mi niečo podarilo, akurát to zatiaľ ešte nefunguje na povel. Pri každom článku múdro pokyvkávam hlavou a aj pri každom komentáre. Niekedy mám naozaj pocit, že si to všetko “iba” nahováram a potom sa mi sníva, že vstúpim do nevestinca a je tam kopa hriešnych ľudí a viem že to čo sa tam odohráva nieje správne. Iba vydychovaním spôsobím, že sa zmení ich zámer a všetci do jedného odtiaľ odídu, za správnou vecou…nikdy som si o sebe nemyslel a ani si nemyslím, že som spasiteľ, alebo niečo podobné…
Na druhej strane sa chcem vyspať s Máriou Magdalénou (ale neviem, že je to ona) a potom príde Ježiš a s pochopením mi niečo vysvetľuje, ale už som zabudol čo.
Spoznám ich až keď sa na nich poriadne pozriem.
Najlepšie na tom je to, že keď sa na nás dvoch “pozriem”, tak sa na seba veľmi podobáme…toto je fakt trochu na Magora, nie?
Aj keď potom ako som sa zobudil som bol vlastne celkom pokojný…tak neviem…
Idem ďalej bez baterky a uvidím, na čo zase narazím…:)
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Hovorili mi, že tieto veci sú uložené ako “odtlačky” v našej obálke. Jediné, čo potrebujeme, je sústrediť sa, nájsť ich a potom sa rozpamätáme. Castaneda tomu hovorí presúvať kotviaci bod. 🙂
A tie sny… ja ti neviem, je to tvoja symbolika, mne nevestince, Márie Mgdalény a Ježišovia nič nehovoria… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ten obrázok je supér 😀 !!!
Páči sa miPáči sa mi
…je neuveriteľné, ako sa v každom článku nájdem a zrejme sa tam nájdeme absolútne všetci, pokial sa chceme.
Asi sa nikde nedozviem, ako hľadať tie “odtlačky”. Myslím si totiž, že na spôsobe nezáleží, ale zaleží na zámere a zrejme aj na vôli a vytrvalosti.
Páči sa miPáči sa mi
Poviem ti môj “recept”: chodiť po svete absolútne otvorený a pri všetkom, čo sa deje, počúvať svoj vnútorný fyzický pocit (teda nie emóciu, ale telo). Pamäť tela rezonuje so situáciami a keď zarezonuje v nejakej situácii, práve sa pre tvoj úmysel a koncentráciu/pozornosť otvára prístup k niektorému z odtlačkov. Vyzerá to ako večné “sebaskúmanie”, ale cez seba vlastne skúmaš zvyšok Univerza. 🙂 Podstatné je naučiť sa počúvať svoje telo.
Páči sa miPáči sa mi
Som teraz čítal knihu o “santo daime” komunitách v Brazílii (Prales vizí – Alex Polari de Alverga) a oni sa na všetko pozerajú cez kresťanstvo, aj keď veľmi sympatickým spôsobom a síce, pomáhajú halucinogénmi, ale aj to môže byť spôsob ako objaviť pravdu o sebe, vesmíre a bohu, nie?
No a keďže energia nasleduje pozornosť, tak sa mi to zrejme nejako všetko pomiešalo 😀 a moje podvedomie sa mi snažilo zase niečo vysvetliť cez aktuálne používané obrazy.
Odpoveď na svoj vnútorný zmätok, som pre zmenu potom našiel na angeláriu asi o 10 min. 😀
ozaj a o kresťanstve a Ježišovi, ako odchovaný ateista, toho viem naozaj veľký prd, to len aby ste možno trochu chápali moje rozčarovanie, keď sa mi ten chaloš zrazu objavil v mojom sne 😀
Páči sa miPáči sa mi
A to je iba začiatok. Ďakujem Gabrielovi. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mam dotaz.preco len malicka cast z nasich bytosti vytvorila telo?ako mam chapat ten udaj?o aky rozmer ide?je to myslene tak ze menej podstatna cast?a preco je ta cast ktora vytvorila telo menej podstatna ako ta zvysna?
Páči sa miPáči sa mi
Vnímam to tak (ak som to správne pochopila), že sme energia rovnaká ako napr. anjelská energia, ale malilinká časť tejto energie vytvorila telo a ten zvyšok zostal energia. Problém je, že si to telo nepamätá, že niekde vo vesmíre sa z neho ochomejtá tá podstatná časť a prichodí si malé a odlúčené a slabé a bezbranné a vystavené napospas… To je, ako tomu rozumiem dnes. Zatiaľ nie som schopná to akceptovať, takže sa k tomu vrátim až neskôr, až to strávim – a potom sa možno dozviem viac.
Páči sa miPáči sa mi
aha,dakujem.velmi zaujimavy clanok.teraz mi to na jednej strane sedi,ale na druhej strane telo ma tu vlastnost ze si pamata.preco si zrovna tuto podstatnu cast nepamata?to musi mat nejaky zmysel.ta cast energie ktora vytvara telo asi nebude nepodstatna.mozno by sme inak nemohli byt tymi vyskumnikmi,keby si pamatalo.takze vlastne,tusim mi to uz cele stimuje:)a este sa mi to aj lubi.podla mna je super byt prave vyskumnikom:)))mame stastie ako vzdy:)))
Páči sa miPáči sa mi
Predstavte si, ze ste telepaticky spojena s nejakou osobou (napriklad s rodicom). Viete vsetko, co vie rodic, v lubovolnej situacii mozete vyuzit skusenosti z rodicovskeho zivota, vidiet nastrahy svojho zivota s pohladu mudrosti rodica (kolkym problemam sa vyvarujete? :)) Predstavili?
Teraz si predstavte, ze mate taky “spojeny mozog” s rodinou, s ulicou, s krajinou, s celou planetou a nakoniec s celym Vesmirom. Mate pristup ku kazdej myslienke lubovolnej osoby v tejto “sieti” – poznate starosti priatelov, dopredu poznate planovane kroky nepriatelov, viete vyliecit lubovolnu chorobu (mate pristup ku vedomostam nejakeho super-bomba lekara zo vzdalenej galaktiky).. jednoducho viete vsetko, co v konkretnom okamihu vedet chcete. Taky “spojeny mozog” je VSETKO, v terajsich kategoriach je to Boh. Clovek, schopny sa “pripojit” ku “spojenemu mozgu”, ku Bohu, je uvedomelou sucastou Boha. ti, kto si to nevedia predstavit a pochopit, su tiez sucastou Boha, len neuvedomelou. Medzi nimi je v podstate len jeden rozdiel – ci doveruju alebo nedoveruju svojej intuicii – spojovaciemu kanalu medzi Bohom a svojim fyzickym zivitom.
lenze ludsky maly mozog je tiran a nutkanie intuicie hovori: to nie je mozne, je to nelogicke, a pod.
Intuicia (vase city) tichucko sepkaju: ale je to tak, je to spravne…
Mozog zase vrieska, ze to nie je mozne.
a teraz kto vyhra – mozog alebo intuicia?
Tak nejako ja pochopila ideu hermetistov Clovek a Boh je jedno.
a ked sa to stalo, ostala som z toho “paf” Ked som sa z toho spamatala, moj zivot sa dostal na novy “level”. Je to uzasne
Páči sa miPáči sa mi
Nerobte sa,ze nerozumiete takej jasnej veci. 🙂
Na Zemi mame telo, cast vedomia,ktore skuma samo seba a svoje okolie,mame nejaky program,osud,co sme si naplanovali pred narodenim. Mame sa nieco naucit,vyriesit nejake vztahy.
Asi by som sa nezamilovala do chlapa, s ktorym budem mat deti,keby som videla do buducnosti,ze ten clovek ma tolkokrat sklame,ze uz klesne v mojich ociach takze uz ma sklamat nemoze,alebo do minuleho zivota kde to mame prehodene,takze ja som ten darebak,alebo viem o tom ze moja dcera bola v minulom zivote nepriatel cislo 1……..to boli len priklady.
Nebolo by sa o co snazit,co riesit,co sa ucit,keby sme mali vsetko poznanie sveta na dosah……takze sme ako herci,co hraju svoje ulohy v casopriestore,ale v skutocnosti,vo vecnosti sme ciastkami Boha…amen 🙂
Páči sa miPáči sa mi
krásne
Páči sa miPáči sa mi
…milujem Vás…:) heeey 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Heli, lev a cica asi “docvakli”. Som teraz šťastná cica 🙂 Ďakujem. 😀
Hm,keď si má človiečik predstaviť, že nie je svoje telo, ani svoja duša, je to zo začiatku otrasiteľná predstava pre “ja”. Ale postupom, keď sa s tým “zžije”, je ten pocit skvelo naplňujúci. Spolupartičnosť s celkom je bombaaaaaaa 🙂
“Nemáš potuchy, čo všetko môže byť pravda, ak sa tomu otvoríš…”….Yesssss 😀
Zo začiatku som mala obrovskú potrebu vedieť, ktorý z anjelov má akú farbu, ako “vyzerá” a aký pocit vyvoláva. Nedarí sa mi to rozlúsknuť teraz, tak to na chvíľu nechám. Veď ono mi to raz dôjde 🙂
Nateraz mi je skvele, už len z toho, že sú pri mne a vedú ma. Akoby ma obklopoval obrovský plášť ochrany. Len pred sebou akoby som mala “otvor” na svoju cestu. No, a tie “impulzy”, čo do mňa pumpujú sa nedajú opísať. Je mi dobre, ako som 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Vitaj…
A to s tou farbou a výzorom… Akú farbu má VŠETKO? Ako vyzerá VŠETKO? V každom jednom z nás ich odtlačok je úplne odlišný. Rozvibrujú v nás (z nedostatku iných slov) istú časť, tá si nájade svoj nejúžasnejší obraz a ten tej energii priradí. Môj Gabriel “vyzerá” celkom inak ako tvoj Gabriel, ako Lilahin Gabriel, ako Verin Gabriel… Dokonca neviem, či sa dá povedať, že “vyzerá” alebo len že “je”. 🙂
Tvoja posledná veta mi urobila nesmierne dobre… 🙂 Možno cítiš, aká som rada za teba – za seba – za zvyšok sveta… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm, tuto ma zaujalo heli čo si písala o tom ako vyzerá anjel či iná bytosť …
áno, presne tak, stále totiž hovorím, že ak sa mi zjaví anjel, či iná entita, ukáže sa mi v podobe ako si ju len a len ja predstavujem … prečo? … jednoduché, … keďže ide o akési posolstvo, či odkaz, musí byť jasné, že ide o bytosť vyššej “triedy” 😀 …
ak by sa mi gabi zjavil ako sused od vedľa, asi by som to nepochopila, že? … 😀 😀 😀
preto sa musím smiať, ak mi niekto opisuje anjela či inú bytosť ako sexi krásavca 😉 hi hi hi … vrrrr, 😀 ( mimochodom, ja ho vidím ako energiu, žiarivú a čistú, s nádychom farieb dúhy, len rafiho vidím ako človeka, lepšie sa mi s ním dohaduje, 😉 😀 😀 )
aj josef veselý tento problém opísal vo svojej knihe a to cca takto:
ak by pristáli mimozemšťania na štátny sviatok v nemecku, videli by vyvesené vlajky, vedeli by, že toto sú farby pozemšťanov … ak by pristáli vo francúzku, zhodou okolností tiež na štátny sviatok, videli by iné farby, mali by pochybnosti o svojom videní? … 😀 … ak by boli mimozemšťania rovnako zabednení, ako niektorí pozemšťania, asi by sa k nám nikdy nedopracovali, … 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Cítim, Heli 😀
Ďakujem, že si, sme, ste, sú… 😀 😀 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Že jedna tvoja časť, o ktorej si doteraz ani netušila, je rovnako mocná a schopná a vyvážená ako my.” Inými slovami ani nevieš čo všetko dokážeš … kým neuveríš v seba …
ja napr. často na to zabúdam alebo nemám čas si to uvedomiť … no v takých chvíľach mám jednu istotu v a to že anjeli sú stále okolo mňa a je úplne jedno že v hektických časoch sa akosi na nich neviem dobre naladiť vtedy na minútku stíšim hluk okolia a zase viem že ja a oni sme my 🙂 a ten pocit je voda čo ma drží nad vodou ;-)a v tom momente je jedno v akej farbe dúhy lebo iba všetkých sedem farieb spolu robí duhu dúhou nie 😀
Páči sa miPáči sa mi
Môžem sa spýtať ako ste sa vlastne prvýkrát stretli s anjelmi? 🙂 Ja viem že su pri mne a pomahaju ale vidieť ani počuť ich zatiaľ nedokážem 😦 a preto by ma zaujímalo čo môžem pre to urobiť.Nemám v sebe nejaký strach že by som sa ich bála alebo čo 😀 takze to tymto asi nebude 😉
Páči sa miPáči sa mi
No myslím že u každého je to iné … U mňa je to striedavo jasno-oblačno… keď mám hektické obdobie tak strácam spojenie 😦 a oni môžu na mňa aj hučať … aj tak to moc nejde. Skôr je to o pocite, keď má človek v sebe pocit spokojnosti tak hneď i lepšie vníma celý okolitý svet a vtedy sa i anjeli hlásia o slovo … idú cez pocity, vízie,myšlienky, sny tak rôzne podla toho ako ich kto najlepšie vie vnímať 🙂 a niekedy sú i strašne vtipní a robia srandičky 😀 Povedala by som že veľmi chceš a možno v tom je háčik … skús to na chvíľu pustiť z hlavy … oni ta možno čoskoro prekvapia (aj ja som to zažila) 😉
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem 🙂 asi to bude tým …tak idem vypustit hlavu 😀
Páči sa miPáči sa mi
mna teraz napadlo, ze tie otlacky vieme ziskavat aj zo stravy. stare typy, domace vypestovane potraviny. preto su tieto deti zeme blizsie k prirode.. len beda take otlacky ako GMO potraviny, ockovanie.. to su sice ine temy, ale na tuto temu ma to napadlo…:)
Páči sa miPáči sa mi
[…] Vybraté z channelingu na Eprakone. […]
Páči sa miPáči sa mi