Ahoj, Gaia. Včera mi Gabriel hovoril, že ti treba pomôcť, a potom sa smial, že ma len naťahoval, či nespanikárim. Tak ako to je? Treba pre teba niečo urobiť?
🙂 NIE
Skúsime písať?
🙂 Skúsme. Čo ťa zaujíma?
…
Ak môžem nejako niečo urobiť pre teba, hneď mi bude lepšie.
🙂 Netreba nič robiť. Veci sú rozbehnuté dobre. … Vieš, je načase, aby ste so mnou začali viac hovoriť. Nie som taká zaujímavá ako Gabriel, Michael, Uriel a ostatní, ale ste moja energia a na niektoré otázky vám viem odpovedať najlepšie ja. Obvykle nepotrebujem veľa hovoriť, ale teraz chcem. Je to ťažké obdobie. Nie pre mňa; ja som v pohode. Je to ťažké obdobie pre vás. Je to ako liahnutie sa z larvy. Namáhavé. A keď sa vyliahnete, húsenka zaniká… a vzniká motýľ. Ten je ešte chvíľku neohrabaný, ale len čo mu oschnú krídla, môže letieť.
Bolí to?
🙂 Všetko bolí, keď sa pri tom musíš niečoho vzdať… A veľa vašich predstáv bude musieť zostať ležať pri ceste, pretože tam, kam idete, ich nebudete potrebovať – skôr naopak, zavadzali by vám. A tak si musíte vytvoriť nové predstavy a vzdať sa starých. Samozrejme, že to bolí… ale inak sa to nedá. Každý na chrbte unesie len určité množstvo predstáv. Ak chce niečo pridať, musí niečo iné pustiť.
Ktoré predstavy pôjdu do kelu?
Predstavy o vzťahoch. Predstavy o vlastnej schopnosti/neschopnosti. Predstavy o odkázanosti na iných.
A nie sme odkázaní na iných?
Len vtedy, ak sa takými spravíte. 🙂
Gaia, ale ja by som si nevedela urobiť topánky alebo napiecť chlieb…
No a? Tak ti topánky urobí a chlieb napečie niekto iný a ty preňho urobíš zas niečo iné. Nie je to o potrebe, len o symbióze. Nie si odkázaná, ale pomocou iných ľudí sa ti žije ľahšie. Keď si toto uvedomíš, vieš získať odstup od ostatných ľudí. Je dobré mať ich a nepotrebovať ich. A nevrav mi, že keby si si nemala čo obuť, niečo nevymyslíš! 🙂
Tie boty ma netrápia. Ten chlieb viac…
Tak budeš jesť niečo iné.
Prepáč… Sme ešte napojené? Gaia? Mala som pocit, že som vypadla. Hovorili sme o závislosti.
Závislosť je vyrobená doma – sami sa robíte závislými tým, že odovzdávate rozhodovanie niekomu inému. Ty si pred chvíľou prenechala rozhodovanie Rafaelovi a Gabrielovi. Prečo sa nechceš rozhodovať sama? Je už len málo prípadov, kedy to môžeš – tak prečo to odovzdávaš zo svojich rúk?
🙂 Neviem. Je mi s vami dobre, dôverujem vám a nemám potrebu robiť si po svojom. Vlastne „po svojom“ už ani neexistuje… Chcem byť pri vás a robiť tak ako vy.
🙂 Ešte nie si tak ďaleko… Ešte nevieš, ako robíme my. Niekedy robíme tak, že by sa ti to nepáčilo.
Predpokladám, že presne v týchto prípadoch nebudem mať nijaké právo rozhodovať sa.
🙂 Predpokladáš správne.
Niekedy mám pocit, že ma nepotrebujete.
🙂 Potrebujeme… ale nemusíš nič robiť. Stačí, keď si. To je tvoj najväčší prínos pre nás pre všetkých. A ešte keď sa nezlostíš.
🙂 Ja už sa nezlostím. … Mám pocit, že slabnem.
🙂 Nerob si starosti. Tvoja energia sa mení. Gabriel ti to vravel. Len nepovedal, ako dlho to potrvá.
Ako dlho?
Po celý zvyšok života.
Fuuuj… to sa budem stále cítiť taká slabá?
🙂 Budeš sa cítiť slabá, pretože sa vždy budeš porovnávať s nami. Ešte potrvá, než sa budeš môcť porovnávať s nami. 🙂 Ešte dlho potrvá.
A nepotrvá. 🙂 Zavriem oči, premietnem sa k vám a už sa nevrátim. A potom mi bude jedno, či som silná alebo slabá, pretože už budem u vás. 🙂
🙂 Ale my ťa potrebujeme tu.
Vyhnali by ste ma?
🙂 Nie… Ale miesto teba by sme museli hľadať niekoho iného. A zasa by boli problémy.
😦 Tak dobre… 🙂 Aj tak mi je tu dobre! Len som náramne slabá!
Si človek, tak si klaď ľudské ciele.
Ale tie nie sú také zábavné. Ja sa rada za niečím pachtím.
🙂 Pachtiť sa môžeš, koľko len chceš! Iba nejajkaj, že si slabá. 🙂
Dobre, Gaia. Začínam byť unavená, asi budem musieť skončiť. Neviem, či z tohto vôbec niečo vyberiem pre blog. Nechceš ešte niečo povedať?
Niečo múdre? 🙂 Nie… Pripravte si otázky a ja budem odpovedať. Nechcem hovoriť sama od seba. Nechcem vás viesť. Chcem, aby ste rástli svojou vlastnou silou.
🙂 Veď sa snažíme.
🙂 Viem.