Kto ťa vedie?

Aj tento článok, ako množstvo iných, som dostala z Evolution Ezine. Píše ho Edwin Harkness Spina, autor knihy Mystic Warrior (Mystický bojovník). Je to jeho príbeh a ja ho len prerozprávam:

Nedávno som mal príležitosť stretnúť jedného etablovaného mystika. Počas jeho prednášky o role mystika v spoločnosti použil slová “vnútorný bojovník” a pritom pozeral priamo na mňa. Nikdy predtým sme sa nestretli a bol som zvedavý, či vie, že som autor Mystického bojovníka. Jeho prednáška bola fascinujúca a nevedel som sa dočkať, kedy s ním budem môcť hovoriť bez bočných vzruchov.

V súlade s LOA moje intenzívne prianie čoskoro vyvolalo schôdzku. Ani nie o hodinu pri hotelovom obede kráčal okolo môjho stola a niesol si tácku s jedlom. Vyskočil som a pozval som ho, nech si prisadne k nám.

Spýtal som sa ho, či vie, že som napísal Mystického bojovníka. Pokojne odpovedal, že nevie – že keď prednáša, “to nehovorím ja, ale Vnútorný Majster”. Tým myslel aspekt Boha v srdci každej duše – aspekt Boha, na ktorý sa mystici úporne pokúšajú napojiť.

Potom som mu položil otázku, ktorú vo mne vyvolala prednáška. “Je z perspektívy mystika prípustné používať svoju spirituálnu moc na to, aby skrížil ‘zlé úmysly’ niekoho, kto ‘škodí nevinnému’?”

Ale potrebujete sa na ten problém pozrieť očami mystika. Z jeho uhlu pohľadu je svet jeden celok. Neexistuje v ňom dobro proti zlu. Príčina “zla” je ignorantstvo, nevedomosť.

Takže som sa vlastne pýtal, čo je horšie – použiť svoju moc na ovládnutie niekoho alebo dovoliť niekomu ovládať iného? Je to otázka ako z hollywoodskeho filmu – aj v Supermanovi sa musí Superman rozhodnúť, či zachráni svet alebo Lois Laneovú. V každom prípade niekto prehrá. Filozofi tomu hovoria “menšie zlo”.

Najprv mi odpovedal, že považujem nejaký čin za “zlý” – čo je len moje vnímanie. Potom mi vysvetlil, že rovnako sa môžem mýliť aj pri tom, čo považujem za “škodenie”. Pokračoval, že môže byť mnoho dôvodov, kedy nezasahovanie je najlepšie pre všetky zúčastnené strany. Môže ísť o karmické otázky. Môže ísť o rozpory trvajúce už viacero ľudských životov. Neexistuje spôsob, akým by som dokázal odhadnúť všetky faktory, ktoré ovplyvňujú konanie zúčastnených. Najlepšie, čo môžem urobiť, je vysielať bezpodmienečnú lásku obom zúčastneným stranám.

Zahryzol som si do jazyka, povedal som, že rozumiem, a ešte som sa spýtal:

“A čo keby ste vedeli, že daná osoba koná z čírej zištnosti?”

“A ako by som to mohol vedieť?” odpovedal protiotázkou.

“Čo ak vám to vyslovene povedal?”

Prikývol, ale zopakoval, že najlepšie je vysielať bezpodmienečnú lásku.

Potom som sa spýtal: “A čo ak jeho škodenie má dopad na obrovskú skupinu ľudí?”

Zarazil sa a pozrel na mňa. Spoznal, že toto je vec, o ktorej už dlho rozmýšľam. Čokoľvek mi ponúkol ako odpoveď, už som si dávno premyslel a mal som na to novú otázku. A vtedy sa spýtal:

“Kto ťa vedie?”

Nehovoril o nejakom externom zdroji… Hovoril o jednom zo základných učení mysticizmu, ktoré sa objavuje v mnohých náboženstvách.

Usmial som sa a on zistil, že som ho pochopil. Začal som sa smiať.

Sedel som na stoličke v nemom úžase nad eleganciou takej jednoduchej otázky a prívalom myšlienok, ktoré vyvolala. Kráľovstvo božie leží v našom vnútre. Cieľom rozvíjajúcej sa duše je zladiť svoju vôľu s vôľou Boha. Ak chcete teda vedieť, ako sa zachovať v hociktorej situácii, stačí sa opýtať svojho Vnútorného Majstra.

Dobre… je množstvo psychopatov, čo sa obhajujú, že im Boh prikázal urobiť nejaký odporný čin – a môžeme si byť istí, že to neurobil. (helar: Môžeme si tým byť skutočne istí?) A takisto je pravda, že naše vnímanie Vnútorného Majstra sa postupom času mení s tým, ako sa zlepšuje naša schopnosť naladiť sa na Zdroj stvorenia.

Na záver je v článku linka, kde autor ponúka za peniaze podporu pri nalaďovaní sa na Vnútorného Majstra. Dobre, je to jeho biznis. Kto má záujem, môže ho kontaktovať. A kto nemá, poďme sa pozrieť, čo s tým vieme urobiť bez cudzej pomoci:

  • Meditácia. Meditácia je najvhodnejší a najjednoduchší spôsob, ako sa naladiť na svojho Vnútorného Majstra. Podstata procesu spočíva v tom, že pravidelne na čoraz dlhší čas stišujeme naše telo i myseľ, vystupujeme z rutinného “šlapacieho kolesa” a cez sústreďovanie sa na dych alebo na nejaký zvuk pomaly klesáme do svojho vlastného vnútra. V tomto “voľnom páde” skôr či neskôr totiž narazíme na kanál, ktorý sa na nás napojí a cez ktorý sa spojíme s vlastnou dušou.
  • Ovšem meditácia je pre niektorých hyperaktívnych, netrpezlivých a nekoncentrovaných ľudí dosť veľký problém. Ak máme nutkanie niečo robiť, môžeme používať “barličky” ako automatické písanie (ehm, čarbanie 😛 ), až kým nenarazíme na patričný kanál a nezačnú nám odrazu ísť odpovede.
  • Ak neobsedíme, máme iné možnosti meditácie – pohybovú meditáciu, napr. tai-či. Alebo tanec alebo “chodiace čchi-kung”. Všetko, čo nás núti byť mysľou v “tu a teraz” a sústreďovať sa na nejaký pohyb miesto rozmýšľania o včerajšku, zajtrajšku a ako sa do niekoho znova naveziem. Ja takto používam umývanie riadu a žehlenie, kedysi aj ručné práce, ale na to som už dnes príliš lenivá 🙂 .
  • Rovnako dobrý spôsob sú prechádzky v prírode – ale najlepšie v “živej” prírode, teda kým sú stromy zelené. Jednoducho idete a sústredíte sa na chôdzu. Nepozeráte naľavo-napravo, kým nedosiahnete stav vnútorného pokoja – a potom zdvihnete pohľad a začínate vnímať tie spústy drobných zázrakov, ktoré sa okolo nás sústavne dejú.
  • Posledný spôsob, skutočne už pre totálnych netrpezlivcov, je mantrovanie, kde donekonečna voláte svojho Vnútorného Majstra. Mantru si môžete vytvoriť sami alebo môžete využiť starú indickú mantru Óm Gam Gurubhjó Namahá.

Toto sú veci, čo napadli mňa. Ak poznáte tiež nejaký spôsob, ktorý by pomohol, napíšte nám ho!

28 thoughts on “Kto ťa vedie?

  1. … vdaka … 🙂 … prepacte, prosim, slovo iba take, lez bolo mi treba napisat to … vdaka za pochopenie … nie je to len slovo pre slovo … (alebo ano? chichi) …

    Páči sa mi

  2. Zaujímavý článok,ja považujem za jednu z najťažších vecí nezasahovať a hlavne nereagovať,aj ked sa už dlho snažím.Som zvedavá na tie ďalšie články

    Páči sa mi

  3. Dobrý den, krásný článek. Chtěla jsem paní Helar poslat tento krásný verš či poselství…a otevřu stránky a tady článek KTO ŤA VEDIE? ..děkuji….i pro všechny…dík
    ***
    Ó! Slepá duše!

    Chop se pochodně mystérií

    a v pozemské noci

    odhalíš svého Zářivého Dvojníka,

    svou nebeskou duši.

    Následuj Božského Průvodce

    a ať je On tvým géniem,

    neboť On má klíč ke tvým životům

    minulým i budoucím.

    Naslouchejte ve svém nitru

    a pohleďte na nekonečno

    Prostoru a Času.

    Tak se naslouchá písni hvězd,

    hlasu čísel,

    harmonii sfér.

    Každé Slunce

    je myšlenkou Boha a každá planeta

    je formou této myšlenky.

    Poznat Božskou myšlenku,

    ó Duše!

    Je důvodem, pro který sestupujete

    a namáhavě stoupáte

    cestou Nebes.

    Co dělají hvězdy?

    Co říkají čísla?

    Co zobrazují sféry?

    Ó Duše, zbloudilé či zachráněné!

    Mluvte,

    zpívejte,

    vytyčte svůj osud.

    Hermes Trismegistos

    Páči sa mi

  4. Viem, že to tu nepatrí, ale fakt neviem kam to zaradiť:
    Dnes sa mi stalo že som išiel domov zo školy… a zrazu akoby som sa nieže kukal na cestu kade idem ale proste išiel som a zároveň som nešiel bol som v predu telom ale zároveň akoby som sa ťahal kúsok zaním myslel som ale zároveň som nemyslel. Neviete niekto čo to bolo?

    Páči sa mi

      • hááá … niekto sa mi tu pchá do remesla hi hi gratulacion… snaž sa do 9. Decembra… je Hunab…ku naklonený prosbám… 😀 😀

        Páči sa mi

      • hunab ku je vlastne energetický tok zo stredu galaxie pretekajúci cez galaktický rovník, pôsobí na ľudí, a ak o tom, čo to vlastne predstavuje
        nevedia tak sú podráždený, nepokojný, výbušný, nedotklivý …. hunab ku ( veľký duch) vlastne podľa Máyov nám dáva na výber čo s tou energiou
        urobíme a či sa pomerne rýchlo niečo naučíme atď… zostúpenie veľkej mágie k naším maličkostiam ( vianočné želania) hi hi 😀 a mal by nás ožarovať do 9. decembra… 😀

        Páči sa mi

    • Heh, mne sa to stava naopak – telo zaostava a “ja” uz som niekde v predu. Stav takeho myslenia skor nazyvam “vedenim”… Nie je to klasicka hra myslienok, tocenia sa okolo jednej temy. Pri takom stave mysle pocitujem klud, pokoj, a ak na nieco pomyslim hned viem odpoved. Kym sa len necham viest tym vedenim tak vsetko pokracuje… Ale ak zacnem vymysliat co chcem vediet, tak sa na mna hrnie velke mnozstvo odpovedi, na to sa “preberiem” a pamatam si z toho len zlomok alebo nic 🙂

      Páči sa mi

  5. Tak tento clanok trafil do ciernieho mojich myslienok…. Neviem, ci je to tou otazkou “kto ta vedie” alebo teoriou nezasahovania. Uz pred rokmi som bola fascinovana tibetskou kulturou, ktora znasala vsetky prikoria a nereagovala “typicky europsky”…
    Nezasahovanie je tazke a naraza na nase vnutorne hodnoty.
    A tu sa dostavame k otazke “kto ta vedie?”. Nemyslim na odpoved, pri ktorej sme si stopercentne isti, mne by stacil aspon pocit.
    Doteraz sa radim so svojim straznym, bez istoty, ze je to moj strazny…
    Kedze vo mne prevlada pocit mieru a spokojnosti, asi je to to prave orechove 🙂
    Musi mi stacit pocit, ze viem kto ma vedie 🙂

    Páči sa mi

  6. Skutočne krásny článok vhodný na zamyslenie…
    ja som na tom podobne ako Lele- opýtam sa vnútra (duše?) a čakám reakcie. postupne som sa prepracovala z typického akčného barana na vnímavého pozorovateľa, ktorý zvykne reagovať až keď je vyzvaný. vďaka tomu, že má veľmi málo času, naučila som sa nereagovať, nezasahovať pokiaľ nie som vyzvaná, alebo pokiaľ “to” vo vnútri nerozkáže CHOĎ do toho!

    Páči sa mi

    • príliš veľa ohňa …hi hi 😛 stačí trochu priložiť a máme tu požiar 😀
      ale živel zem znesie oheň (já)… 😀 aj výchrice aj povodne … cmuk 😀

      Páči sa mi

  7. Kto ma vedie ? Boh skrze moje srdce. Boh je síce všadeprítomný, ale v srdci mi je najbližší a najzrozumiteľnejší.
    A pridám ešte nejaké, na mňa zaberajúce, meditácie v pohybe = čistenie akvária, práce v záhrade, čistenie skla, porcelánu, zbierky kameňov, pozorovanie západu slnka …

    Páči sa mi

  8. Krásny príbeh, Helar, ďakujem… veľmi sa teším aj na ďalšie článočky 🙂
    Ja sa tiež snažím byť čo najviac v stave, kedy som schopná počuť svoj vnútorný hlas, lebo vtedy je mi úplne jasné, čo mám robiť, príp. nerobiť 😉 Zatiaľ sa mi „byť naladenou na Zdroj“ darí len niekedy, ale chcela by som tento neopísateľne krásny stav zažívať čo najčastejšie, ideálne stále 🙂 No chce to ale najprv prepracovať tie zlozvyky, čo mi v tom bránia, preto sa snažím voliť si také myšlienky alebo robiť to, čo v mojom vnútri vyvoláva len príjemný pocit a vtedy viem, že som na správnej ceste… veľmi mi pomáhajú aj prechádzky v prírode alebo počúvanie hudby – perfektne sa cítim po počúvaní Shapeshifter alebo Merlins Magic, pomáhajú mi ukľudniť sa a preladiť sa na to krajšie… 🙂

    Páči sa mi

  9. nemam techniky lebo co do discipliny vôle a vytrvalosti sa mam este coto priucit ale funguje mi samospustac ked som vonku niekedy su to stromy niekedy nocna obloha a najcastejsie voda rieka mam obdobia ked chodim intenzivne rybarcit bez toho aby som lapala rybky:) teraz ma kus prikvacila zima ale je jasne ze sa nemozem spoliehat len na dary a spojenie s prirodou

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre filip212 Zrušiť odpoveď