Ďakujem za názory – a tu je výsledok

Včera (alebo to bolo už dnes? 😛 ) som do článku “Potrebujem poradiť” dopísala dovetok s tým, čo ma diskusia k nemu naučila. Až neskoro som si uvedomila, že by bolo možno lepšie urobiť z toho samostatný článok – hlavne preto, že ide o zásady vzájomného zaobchádzania, a potom aj preto, že systém nezvládol spústu komentárov a začal ich nejako chybne vkladať jeden cez druhý. Takže tu je moje “naúčnoje otkrýtie” 😛 zo včera:

Myslím, že viacerým nám vzala dych tá záplava emócií, ktorá sa tu uvoľnila a prevalila… Nevedela som, či sa mám smiať, nadávať alebo si založiť slnečné okuliare, naliať whisky a zapáliť cigáro (=moja predstava úspešnej bosorky) 😛 … Ale bolo to poučné – ukázalo mi to, že nás všetkých čaká ešte kopec práce a hodne vŕškov, do ktorých sa budeme musieť vyštverať.

Rozmýšľala som, čo si zo situácie, ktorá vznikla, vziať. Napadlo ma hneď niekoľko veci:

1.

Keďže vám aj tie “neezoterické” články viacerým padnú dobre, nevzdáme sa ich celkom, ako som to pôvodne plánovala. Už sme telefonovali s Auríkom a dohodli sme sa, že v budúcnosti, keď budeme písať niečo z nejakého “mecheche”, bude to mať aj istú “omúdrievaciu” časť – napríklad napíšeme podrobnejšie, čo sme robili a prečo. Už asi nemá význam meniť minulé články, ale do budúcnosti by to mohla byť celkom dobrá zásada.

2.

Ak máte problémy odlíšiť, čo je čí článok, tak na to existuje jedna celkom dobrá pomôcka.

  • Ak ja uverejním niečo, čo mi poslal niekto iný, je to vždy v začiatku článku.
  • Ak spracujem niečo zo zdroja a doplním to aj svojím pohľadom, je to ako linka na originál buď v začiatku alebo na konci článku (alebo niekde v článku spomenuté).
  • Ak píše články Aurík (zatiaľ jediný spoluautor, ale čo nebolo, môže byť…), je to vyznačené vždy v heslách pod článkom: “Auríkove články”.

To by vám malo uľahčiť orientáciu.

3.

A teraz prichádza “rana pod pás”. Viacerí ste sa pozastavili, koľko ľudí odrazu vypenilo, ktorí boli po celý čas ticho… Kedysi nám jedna kolegyňa priniesla citát: “Nebojím sa svojich priateľov – môžu ma len zradiť. Nebojím sa svojich nepriateľov – môžu ma len zabiť. Ale bojím sa všetkých tých tichých, s nemým súhlasom ktorých sa deje jedno i druhé…” A tento citát akosi ukazuje na atmosféru, ktorá sa vytvorila na tomto blogu.

Všetci, čo sme tu, máme rovnaký patent na múdrosť (t.j. nijaký). Všetci, čo sme tu, máme rovnaký hlas (ale iba ja môžem mazať nejapnosti a vulgarizmy 😀 ). Všetci, čo sme tu, sa učíme – jeden od druhého. Niekto nás učí a niekoho učíme my. Uvedomili ste si už niekedy, že sa vám deje len to, čo dovolíte, aby sa vám dialo? Ak vám niekto mrzko povie a vy ukrivdene mlčíte, nečakajte, že niekto iný vytiahne do vášho boja… Takže prvé pravidlo budúcnosti: keď niekto niekomu povie škaredo, dotyčný má právo a povinnosť ohradiť sa. Nemusí ísť okamžite na osobnú úroveň a prskať. Stačí, ak na nejapnosť zareaguje “Spôsob, akým komentuješ, mi neurobil dobre.” (A ak nejapnosť bude pokračovať, je to pre mňa signál na výmaz…) Ale povedať to bude musieť každý sám za seba. Teda nie Janko za Marienku, ale Marienka sama za seba… “Nehnevaj sa, kamarát, ale nepáči sa mi tón, ktorý používaš.” (Mimochodom, všimnite si nepáči sa mi tón miesto máš divný tón. Maličkosť – ale dosť podstatná, nie?)

Napísala som “právo a povinnosť”. Prečo? Sme tu rôzne generácie. Ja niekedy keď vidím, ako si tí mladí medzi sebou povedia bez toho, aby si okamžite podrezali krky, tak sa mi otvára nožík vo vrecku… Každá generácia má asi svoje vlastné zvyklosti. Keďže tu sme len bezveké mená, niekedy si generačne dokážeme parádne stúpiť na otlak… Čiže ak mi niečo vadí a neohradím sa proti tomu, tak s tým súhlasím. Môžu to voči mne použiť beztrestne i nabudúce tak dlho, kým sa neohradím. Dohodnuté?

Prvá sada pravidiel pre komentovanie:

  • Ak mi niekto brýzga, ohradím sa. Všetci máme rovnaký hlas.
  • Ak sa neohradím, znamená to, že mi to nevadí. (A potom už nikdy, nikde, v žiadnej budúcnosti a nijakom “minulom, prítomnom, budúcom či paralelnom živote” 😛 nebudem môcť pozdvihnúť svoj hlas a nariekať, ako sa mi ukrivdilo…)

Viem, bude to ťažké navykanie. Na Slovensku, žiaľ, nie sme zvyknutí bez obáv a výčitiek svedomia si hájiť to svoje. Nuž, toto je len internet… bezpečné miesto a navyše server v Amerike. Dobrý priestor na to, aby sme s tým začali… 🙂

4.

Všetci máme rovnaký hlas. Nie sú tu múdrejší ani hlúpejší, nie sú tu “patriacejši” a “menej patriaci”. Niektorí sa náhodou poznáme, ale to neznamená nič viac a nič menej – len to, že sa náhodou poznáme. Niektorí z vás tu sú mi bližší než vlastná rodina – a pritom som sa s nimi v živote nestretla a možno ani nikdy nestretnem… Takže toto tu nie je o vzájomnom poznaní sa a schádzaní sa a zgrupovaní sa a oddeľovaní sa.  Toto je o výmene názorov. (Proste vám vymením váš názor za môj… 😆 Piánko, išlo len o vtip! 😛 Zatiaľ.)

Ak sa vám niečo nepáči, každý z nás má rovnaké právo to povedať. “Helar, tento článok sa mi nepáči, nič som si z neho nevybral(a).” Dobre. Pôvodne som myslela, že takto poslúžia hviezdičkovania článkov, ale toto v komentári je rovnako dobrá (alebo aj lepšia) spätná väzba. Nič sa nedeje. Všetci máme rovnaký hlas a máme preto právo povedať si, či sa nám niečo páči alebo nie. Zasa si všimnite: sa mi (ne)páči miesto (nie) je dobré. Maličkosť s veľkým dopadom.

A ako v predošlom bode: viem, bude to ťažké navykanie. Aby som to uľahčila, urobím tu niekde podstránku s názvom Múr nárekov (dnes už neplatí) a ak sa váš pocit nebude dať vyjadriť pri konkrétnom článku, môžete ho vyjadriť tam. (Dajte mi deň-dva. Musím ukoristiť vhodný obrázok. Oni sa okolo toho Múra nárekov totiž neradi dávajú fotiť, koťuhy. 😛 )

A zas bude platiť: ak sa nevyjadrím, znamená to, že nemám námietky. (A teda že si ich nemám právo uplatňovať neskôr. Minulé, prítomné, budúce a paralelné životy… 😛 )

Čiže druhá dvojica pravidiel:

  • Pri článkoch alebo na samostatnej podstránke mám nárok povedať si, ak mi niečo nesedí. Tieto vyjadrenia ostatní budú brať s plnou vážnosťou. Všetko je diskutovateľné (len slovenská politika nie).
  • Ak nič nikomu nesignalizujem, znamená to, že mi nič nevadí.

Všímate si, ako sa pekne princíp opakuje?

5.

Prichádza moja obľúbená téma – kvákoviny typu vulgarizmy, osobné útoky alebo celkom jednoducho písanie pre písanie. S tými vulgarizmami viem ešte niečo urobiť. Sadnem si, nalejem si 😛 , zabrainstormujem a na čiernu listinu komentárov dám všetky oplzlosti, na ktoré si spomeniem. Zvyšok prenechám na WordPress, nech si vychytáva.

Problém bude s tým ostatným. Ani osobné útoky ani bezduchosti (“písanie pre písanie”, krycí názov PPP projekt 😀 ) mi WordPress nevychytá. To už asi zostane na nás.

Bola by som rada, keby sme takéto komentáre označovali ako “podozrenie”, pretože nemôžeme nikdy celkom presne vedieť, ako to ten dotyčný presne myslel. (Do hlavy ľudí nevidíme. Chvalabohu.)

Ak teda niekto má pocit, že sa na neho osobne osobne útočí, poprosím ho nezaujať stanovisko, ale napísať ako komentár “podozrenie OU!” (alebo “au!”, ak je vám to lepšie 🙂 ). A nerozoberať to, len ukázať, že niekto iný práve prekročil dohodnutú líniu.

Ak nemáte pocit osobného útoku, ešte vždy máte možnosť diskutovať. Ak sa vás vec dotkla a už nechcete diskutovať, ale dávať po papuli, tak potom radšej napíšte “podozrenie OU” – a nech si s tým dotyčný žije. (A ak bude poskakovať, bude sa mazať. :mrgreen: )

A teraz na to písanie pre písanie. V mojom poňatí sem patria komentáre typu “je tu niekto?” alebo “ja som ch*j” – hej, aj to tu bolo a mazala som, hoci ma pokúšalo napísať “pekné pre teba – a čo s tým máme my?” Ale spadlo to do kategórie vulgarizmov a tak nastúpil smetný kôš.

Mimochodom, ten komentár “je tu niekto”… To mi pripomína prípad, keď chlapík dôjde na verejné záchody a pýta sa: “Je tu niekto?” A z kabínky sa ozve pohoršené: “Kto by tu už len jedol?!” 😀

Takže ak natrafíme na nejaké “písanie pre písanie”, tiež nemusíme zaujať stanovisko. Hocikto, kto na to natrafí a má pocit, že sa potrebuje vyjadriť, má možnosť napísať “podozrenie PPP projekt” (alebo aj bez toho “projekt”, mne to bude fuk). Ak o týchto veciach nebudeme komentovať a odvolávať sa na ne, bude sa mi neskôr ľahšie mazať, lebo sa neporuší červené vlákno diskusie.

6.

No a posledná, najboľavejšia vec. Rada by som sa jej vyhla, ale nebolo by to správne – zasa by som len niečo zametala pod koberec. Vrhli sme sa na Auríka ako podvyživené vrany… a to aj ľudia, ktorých mená sme ani nepoznali! Nepovažujem to za “v poriadku”. Nemci tomu hovoria Mob (a Angličania asi tiež) – davová psychóza. Jeden frkne a iní nadsadia. Toto nás nectí, ľudia! Veru nie… Netvrdím, že Aurawiewer je ten najpríjemnejší človek na celom svete (toto miesto totiž už hodne dlho obsadzuje môj nezanedbateľný zadok 😀 ), ale je to múdry človek… a keď si pozeráte jeho komentáre, tak v nich môžete hľadať ostne alebo múdrosť. (U niektorých sa jedno alebo druhé hľadá trošku ťažšie, ale veď máme ústa a vieme pindať, no nie? 😛 ) Tiež sa mi nie vždy páčia jeho prudké reakcie, ale vidím, že sa snaží a že na sebe pracuje.

Možno viem o niečo viac ako vy (alebo si to aspoň namýšľam) – ale v mojich očiach je Aurík niekto, komu my, naša komunita, máme pomôcť rásť a rozvíjať sa A tým, ako budeme pomáhať rásť jemu, budeme pri ňom sami rásť! Tak si to vezmime k srdcu! Aurík porastie tak či tak – otázka je, akým smerom a či my porastieme bez neho… Táto stránka ho bude potrebovať. Nerada to priznávam, ale moje anjelské “popapuli” ma poškodilo viac, ako som ochotná pripustiť. Netrúfam si snívať, netrúfam si “vyjsť z tela”, netrúfam sa kontaktovať s nikým. Netrúfam si pozerať nahor. Tie časy sú už nenávratne za mnou a jediná cesta, ktorá mi zostáva, je dovnútra – a tam to vyzerá furt rovnako 😦 …  Ja už sa budem odteraz držať len dobre dole pri zemi a tým pádom sa o prísun nových tém bude musieť starať niekto nový.

A práve pre túto vzájomnú závislosť si myslím, že ak medzi sebou cítime nejaké napätie a problémy, nerobíme dobre, ak o nich mlčíme. Treba ich povedať nahlas a dať nám (a v tom aj Auríkovi) možnosť niečo s tým robiť…

(Už vidím Auríka, ako škrípe zubami, pretože jemu sa nechce s tým nič robiť, on chce babrať počasie a ťahať Legbu za fusakľu a odrazu mu zbor báb a dedov z Nabucca ide vyprávať, ako má veci robiť inak… Ak raz dožijem penziu, napíšem o tom poviedku! 😛 )

Samozrejme, tým nemyslím, že odteraz až do konca dní mu budeme len mazať medík okolo papuľky… Ono nezaškodí ani kedy-tedy pichnúť – nech pozná, aký je to pocit… 😆 … ta ňe?

Reklamy

74 thoughts on “Ďakujem za názory – a tu je výsledok

  1. Súhlasím :D.Ale keď to sa niekedy nedá keď ten človek tam zúri s egom a snaží sa ma vytočiť a ešte viac si ho dobrať a zahnať do kúta to niekedy(skoro vždy :D) nejde :D.

    Like

    • Vieš, Filip, keď on na teba útočí, očakáva dve veci: že sa stiahneš a uznáš jeho nadradenosť alebo že urobíš protiútok, aby on mohol útočiť ďalej – lebo zjavne mu práve to pôsobí potešenie.

      Prečo mu dať presne to, po čom baží?! Ja som to v minulosti ošetrovala slovami “beriem na vedomie”. A ak sa do daného “hriešnika” 😛 nepustil žiadny iný z čitateľov, tak okolo toho aspoň nebola dlhá diskusia a keby som bola chcela, môžem jeho útok a moju odpoveď vymazať – ale väčšinou ani nebolo treba. 🙂

      Pamätaj si jedno: útok je vždy výpoveď o útočiacom, nie o tom, na koho útočí!

      Like

    • No, kde ste teraz všetci hrdinovia z článku o rade? Sú tu štyri odpovede a tam je ich cez 120. Jáj slovač ešte dlhá cesta čaká ťa! mor ty len a vôl nebyť! ako byť otrokom!

      Like

  2. juuuj tak toto ma ako potesilo! suhlasiiim a este 10000000 krat suhasiiim! Helar, super napady ako to tuuu…zcivilizovat (ee urazka ee! len niektore komentare boli uz ze prilis) ja sa normalne ze tesiiiiim! 😄 😀

    Like

  3. Helar,

    ďakujem za výborný doplnok k pôvodnému článku, z tých pravidiel mám dobrý pocit a akceptujem ich.

    Múr nárekov je skvostný nápad 🙂

    Želám Ti, aby Tvoj blog v prítomnosti a aj do budúcnosti konštruktívne riešil i prípadné tiene z minulosti 😉

    Like

  4. Múr nárekov už funguje. Nájdete ho na lište ako podstránku Naše ezo-blogy alebo tesne nad komentármi ako klikateľný text.

    Ale zasa to s tým nariekaním preháňať nemusíte! 😛

    Like

  5. Som rada, že sa určili pravidlá diskusie. So záujmom som si prečítala všetky komentáre a netrpezlivo čakala na reakciu samotnej Helar. V diskusii ma trochu zarazilo, že všetkým, ktorý vyjadrili svoj názor sa dostalo výčitky, prečo to neurobili skôr. Poviem za seba, presne toho som sa nechcela dočkať – povieš svoj názor a hneď ťa tam niekto zotrie. Preto si len čítam a nereagujem, ale keď už sme boli k tomu priamo vyzvaní, tak som napísala. Pevne dúfam, že všetci vrátane mňa uvítajú ten “múr nárekov” a uľavia si tam, ak to bude potrebné. Ak môžem prispieť, tak mňa v množstve fotiek zaujal práve tento obrázok, lebo je iný. http://www.bengisartappraisal.com/images/WailingWall.jpg

    ale aj tento http://terce.files.wordpress.com/2008/05/dove-wailing-wall1.jpg

    Like

  6. tak ako u nás : ” tááák , túto záležitosť sme si dúfam vyjasnili , a verím že si dosť inteligentný na to aby si to pochopil … atď ”
    nu : plný súhlas …..
    Aurawiewer : tá druhá je fajn , ten chlapčisko v popredí má taký zvláštny postoj vyzerá ako keby tancoval ….. : )

    Like

  7. ano. takto by to malo fungovat. pekne si to spisala Helar 🙂

    ja som si tiez vsimol, ako sa tam navazali do aurika…to povazujem za hnusne..

    Like

  8. auraw – dufam ,že moje oko nepôsobí negatívne , a popravde – absolutne sa tu nevyznám, sedím tu treti den a szažim sa tu niečo dať , foto alebo članok a mam z toho mišmaš . Oko som isce niekde dala,ale nikde ho nevidim, a ani neviem či pišem do tej spravnej temy,kedže nevidim tu možnosť poslať niečo ako sukromnu spravu 😦

    Like

      • No, mě se taky ten obrázek moc nezamlouvá, to co jsi měla předtím se mi zdálo více éterické 😛 . A prosím další tykev/těkvici 🙂 🙂 …ne…jedna stačí až-až 🙂

        Like

      • a ja jááj – tak snad až take zle to neni 🙂 každy vidi len to,čo chce vidieť . ale pre pokoj vašej mysle som dala iný obrázok 🙂

        Like

      • som rada, že Vas zmena teši a ovplivnuje príjemnejšie ako to oko , nerada by som bola aby som tu na Vás hned od začiatku negatívne pôsobila 🙂

        no a teraz mi už niekto poradi , ako sa tu orientovať ? 😦

        Like

      • heli dakujem , toto som akurat našla, je tu toho tolko – tém neúrekom – klobuk dole teda , že zlvadaš ešte XXX blogov navyše a ešte maš chuť aj robiť poriadky tuna a stale niečo vylepšovať . ja som sa skor chcela zorientovať s tom” svojom novozaloženom ” , ale pri pohlade do tvojho indexu skladam flintu do žita a ostavam nadalej len čitatelka a občasna prispievatelka .

        ešte raz , vdaka za tvoju prácu a usilie !

        Like

      • Etericka,

        ak potrebuješ pomoc so svojím blogom, najlepšie bude, ak si dočasne nastavíš Auríka alebo mňa ako spoluadministrátora a my ťa naučíme s ním robiť. (Ale radšej by som, keby si si vybrala Auríka, pretože ja už fakt nevládzem 🙂 :::)

        Like

      • heli,samozrejme nebudem nikoho zaťažovať . mam svoju stranku vo výstavbe a ešte neviem,či ma vôbec zmysel to kopčiť tuna , je tu beztak všetko obsiahnute . skor prispejem ked bude treba tak niečim zo života . sa som len chcela par detailov doladiť,aj ked tam nič nebudem zatial vešať . keby niečo , som na http://www.etericka.estranky.sk

        Like

      • Aurik dodržuje striktné pravidlá od 15.11.2009 a vrelo odporúča neťahať jeho osobu do záležitostí týkajúcich sa blogov, ktoré ho netrápia 😛

        Like

      • Etericka, vidno, že si tu nová, lebo inak by si asi určite už vedela, že Aurík nám tu s tou realitou hrká neustále 😀

        Like

      • To poznám… 😀 bola som na tom veľmi podobne, keď som tieto skvelé blogy objavila. Treba tomu dať len trošku času, ono sa to utrasie… 🙂

        Like

      • sofi viem, ale čím viac viem – tým viem,že neviem nič .
        posledne dni mavam pred sebou sito fialovu farbu,je asi 30-50cm od krčnej čakry,teda vidim ju niekde v tejto urovni mimohladom. aj teraz píšem ,okolo ruk zelena ale pred sebou nižšie kráásna fialova . do toho ten pocit vánku, chladu -na tvári či na dlaniach,nato sa mi niekto hrá vo vlasoch …. a stale nik sa neozve 😀 možno vela čakam, je to ako s aurou .. kdesysi by som bola za “farby” aj zaplatila, ešte že po reiki ma to tak oťapilo,že som si dala mega pauzu a teraz po stretnutí s duchovnou polovičkou sa to deje samo. preto mam tolko otázok , ale málo odpovedí . určite by som to radšej riešila so sebou,ako tuna oxidovala po nete . ale ja ked večer zalahnem do postele,tak miesto meditácie mam pred sebou len zlvášne tváre z hmly (niečo ako na aurikovom blogu či článku o tých duchoch ,kde je ta tvar čo sa vyláča z pachty ) , sice nejde z nich strach,ale vidim ich , potom tak maximálne zelenu energiu a nato to vzávam,odtačam sa na brucho a je po meditácii . občas dostanem pekny odkaz do sna , občas ho hned preložím , občas potrebujem radu -ale aj tu radu je ťažko hladať ked nie je spätná väzba ani zhora ani z radou pozemšťanou .

        pamatam si, ked som bola malá , mala som pred očami stale večer akoby zelenu lampu na strope. ten pocit a ten obraz vidim doteraz , neviem to vysvetliť čo to bolo , bolo to zelne svetlo a viem,že to bolo niečo z mojho “domova” . potom som roky rokuce hladala svojích a volala ich , pozerala som do neba na hviezdy a oni nechodili . znie mi to teraz smiešne, vtedy som to brala normálne. roky plynuli a taketo vyci človek vytesni z mysle a zrazu príde vhľad a vy hladate odkial ste

        Like

      • Etericka, veľmi často chceme aj také odpovede, ktoré nie sú pre nás teraz podstatné… To, čo naozaj potrebuješ, príde v správny čas… No zvládla by si, keby ti teraz na tie tvoje otázky prišlo naraz milión odpovedí? Predpokladám, že nie… 😉 Preto treba byť trpezlivý… aj ja sa o to snažím… 😀

        Like

  9. Helar, napísala si to veľmi múdro… veľmi si ťa za to vážim a uznávam ťa aj naďalej ako vodcu svorky 😛 . Myslím, že svojimi postojmi si sa prejavila znovu ako veľmi múdra a láskavá mama, ktorá vie, čo povedať svojim deťom, t.j. nám, aby začali krotiť svoje egá a dávali viac priestoru svojej duši…

    Prajem týmto blogom a nám všetkým krásne nové začiatky 🙂

    Like

  10. Pacia sa mi nove pravidla. A tiez sa mi paci napad s Murom nárekov- fakt origoš pomenovanie , nasmiala som sa 🙂 zlaté!
    Este by som si dovolila navrhnut zlepsovak:
    Rubriku: Rande vous – tam by sa mohli schadzať znami z tohto blogu, kecat o spolocnych osobnych stretkach, dohadovat sa a pod. , mohli by sa tam vkladat clanky osobneho charakteru,…
    A este clanky podobne tomu o obrazovke v hlave, co sem dal tusim Aurik, su nahodou super vec, lebo mnohi mozu mat podobny “problem” 🙂 a moze im diskusia k tomu pomoct mnohe objasnit. Len aby sa tu dalo orientovat, ten clanok by som nazvala radsej “Pískanie v usiach” alebo šumenie v hlave alebo nieco podobne- z coho by bolo jasne o com clanok pojednava- takto si niekto koho to zaujme moze lahko clanok podla nazvu vyhladat. Podobne aj s inymi osobnejsimi clankami, aby to tu bolo prehladnejsie.

    Like

    • Mona,

      ďakujeme… Niečo sa dá urobiť, niečo nie. Systém nepustí.

      Viem urobiť stránku o rendez-vous a ak budú mať “známi” záujem, môžem ju urobiť, ale zdá sa mi to zbytočné. Súkromné veci sa aj tak vždy riešia mailom alebo skypom, nie na pléne, kde to môže každý čítať a nepochopiť 🙂 .

      Žiaľ, akýkoľvek článok sa na tomto blogu napíše, ide podľa dátumu publikovania medzi ostatné články. Tak už je systém nastavený. Aby sme boli “osobní” a “oddelení”, potrebovali by sme nový blog… Zatiaľ sa mi do toho veľmi nechce. Mohli by sme články označovať nejkou ikonou, ale to už by zasa bolo priveľa grafiky. Táto téma asi ostane otvorená dovtedy, kým niekoho nezachváti génius 🙂 .

      To s tými názvami článkov je dobrá rada. Toho by sme sa mohli držať. Jedinú skutočnú prehľadnosť však nechávam na Index článkov, hoci niektoré články sa mi tam tematicky ťažko začleňujú.

      Like

  11. °°Ale je to pravda..
    myslím že toto sa nedeje len na tejto stránke ale i na iných a dokonca i vo svete !
    Ale načo tu to ja píšem ak to každy vie nie?
    Veď je “Nežná revolúcia” 8)

    Like

  12. Priatelia,
    je krásne začať odznova v takomto počte…Helar, ten citát, čo si použila v článku je fakt trefný. A neboj(to nemyslím doslova, ja viem že sa nebojíš:-) ) , tieto tvoje zvláštne (najprv som chcela použiť výraz “temné” , ale najbližšie je asi zmetené) časy nebudú trvať dlho a “obloha” sa ti opäť otvorí, inak, ako si bola zvyknutá, ale … potom si povieš..nevadíííí

    Like

  13. Heli, tá fotka Fica to mal byť útok na moje zdravie? Otvorila som ju nič netušiac pri obede, trávenie budem mať z pohľadu na neho narušené asi tak do šesťdesiatky…. 😦 Nabudúce poprosím FICA NIE PRI JEDLE!!!!!!!!!! 🙂

    Like

  14. Zdravím, miláčikovia. Nuž, v prvom rade sa ospravedlňujem, ale už som tu naozaj dlho nebola. Tak ani nereagujem, ako keď som tu začínala. Ale teraz som si všetko prečítala a uvedomila si, že takto to bohužiaľ funguje všade. Sto ľudí, sto chutí, sto názorov. Aj ezorerici sú len ľudia so svojimi chybami, napriek všetkému tomu nášmu učeniu. Ako Helar správne poznamenala, rastieme. S Aurikom som osobne nikdy nemala problém, vždy mi poradil, ako niečo chcela vedieť. Nakoľko pracujem s mladými ľuďmi (niežeby som bola stara, :o) ) tak viem, že dnes je to iné, ako keď sme boli – násť roční my. Stredná generácia. Pre mňa má veľký význam táto diskusia, ku ktorej sa aj vyjadrujem. Dala mi veľa, pocit, ako sa zachovať kdekoľvek, nielen tu. Nemôžem povedať, že odteraz budem reagovať na všetko, len aby som nepatrila k tým mlčiacim, jednoducho sa nedá alebo nemám prečo. Ale ak áno, som rada, že sa vytýčili pravidlá. Všetkým prajem veľa svetla…

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s