Haluz…

Dnes poobede som šla autobusom do mesta do lekárne kúpiť si ďalšiu dávku práškov proti migréne. Keď musím cestovať autobusom, vždy si dám slúchadlá na uši a počúvam aspoň hudbu, keď už nie nič iné. Najobľúbenejšiu mám na toto Mysteru VIII. Tú som si pustila aj dnes, dobre nahlas, rozostrila som pohľad a bola som v “pohode”.

Potom ma odrazu napadlo, že keď už idem autobusom a nerobím nič užitočné, mohla by som aspoň skúsiť vyliezť z tela. Tak som zaktivovala svoju energiu, natiahla som ju čo do veľkosti a vyliezla som “hlavou” až nad strechu autobusu. Keďže som sedela chrbtom proti smeru jazdy, musela som sa ešte aj otočiť, aby som videla, kam ideme. Veľmi mi to nešlo, ale aké-také vizuálne vnemy som mala. Samozrejme, boli dva a prelínali sa navzájom: moje fyzické oči sa pozerali z okna a moje energetické “oči” pozerali zo strechy autobusu na cestu pred nami. Začala sa mi z toho točiť hlava.

Potom ma napadlo, že keď už som z tela von, idem sa pozrieť na Gabriela, či ho nájdem. Tak som sa vysúkala ešte viac do výšky a nejako sa mi podarilo dostať sa ku Gabrielovi. Bol ako stĺp energie, ale rýchlo pochopil, že takto dlho neudržím pozornosť, a premenil sa na telo. Bolo to u nich, v miestach, ktoré súkromne pre seba nazývam Nebo (ale za toho pána neviem, kde to je a čo to vlastne je). Chvíľu sme sa prechádzali po lese a rozprávali sme sa, ale keď videl, aké namáhavé to pre mňa je, navrhol, aby sme šli bližšie k telu – a tak sme sa preniesli na strechu autobusu, sadli si tam a rozprávali sa.

Gabriel mal dobrú náladu a v kuse všetko štipľavo komentoval. Mala som problém udržať svoje fyzické telo bez smiechu. Už som sa navykla nerobiť telom nijaké pohyby, keď som z neho vonku, ale nesmiať sa na jeho vtipoch bolo nad ľudské sily… Myslím, že spolucestujúci začali na mňa divne pozerať, ale keďže som mala slúchadlá na ušiach, mysleli asi, že počúvam niečo veselé.

Na tom CDčku je jedna pieseň, ktorá ma aj normálne ťahá von z tela. Sedeli sme hore na autobuse a pozerali na cestu a autá naokolo, keď začala hrať. Hneď som povedala: “Tak, toto ma bude naťahovať.” A Gabriel nato: “Trúfaš si ísť niekam?” To teda bola blbá otázka! Jasne že si trúfam! Ja si vždy trúfam… V najhoršom prípade začnem potom v polovici kňučať, že mám dosť, ale na začiatku si trúfam zakaždým… 😀

A tak sme sa vydali na veľkú cestu… Neviem to dosť dobre opísať: nepohybovala som sa telom (ani tým energetickým), moja energia stála a bola všade, ale pohybovalo sa po nej moje vedomie… Gabriel mi ponúkol ako vodítko jeho vedomie a potom ma začal ťahať rýchlosťou, ktorej by som sama nebola schopná…

Vyštartovali sme nahor. Odrazu bola okolo tma a hviezdy, planéty. Kĺzali sme sa po našej energii niekam poza ne. Cez niektoré planéty sme prešli rovno stredom cez ich hmotu, okolo iných sme išli tak blízko, že som videla ich povrch (niečo zaliate oceánom a zelené, iné niečo oranžovohnedé ako púšť a s krátermi), videla som naokolo hmlovinu a veľké diery v nej, kde hmotu na seba naväzovali novovznikajúce hviezdy či čo… A potom sa pred nami objavilo čosi ako oko cyklónu – obrovský vír belavej hmoty a v jeho strede čierna tma.

Gabriel ma ťahal do tej tmy. Už som začala cítiť únavu a moje telo sedelo napäté ako luk – hlava dozadu a slabo sa triaslo. (Ešte šťastie, že som vo veku, kedy sa už babám taká pozornosť v autobusoch nevenuje 😛 .) Leteli sme s Gabrielom do stredu tej temnoty a odrazu sa pred nami objavil chrbát a hlava Otca, obrovská, ako keby bola cez celú oblohu. Obzrel sa a usmial sa na nás, natiahol ku mne ruku, niečo povedal, ale už som nebola schopná počuť. Preleteli sme cez Otcovu tvár a potom sme strašne rýchlo sedeli znova na streche autobusu a Gabriel sa ma pýtal, ako sa mám. Povedala som mu, že keď som zazrela Otca, chytila ma celkom bezdôvodná hrôza – a že ľudia v autobuse to na mne museli vidieť. Tak mi povedal, nech sa vrátim späť do tela, že už som aj tak vyčerpaná.

Takže toto bol môj dnešný zážitok. A viete, čo je na ňom najčudnejšie? Ani nie to, kam sme spolu leteli… Ale keď sme sa prechádzali lesom, videla som ubiehať cestu naokolo a videla som nás dvoch od chrbta, ako ideme po cestičke… Čiže logicky mi z toho vychádza, že v tom okamihu som bola traja: ja-fyzické telo, ja-energetické telo idúce po cestičke a ja-vedomie, ktoré to všetko sledovalo…

Reklamy

34 thoughts on “Haluz…

  1. hehehe 😀 😀 😀 to je celá naša helar:-) Ty už vymyslíš hocičo ale astrálne cestovanie počas jazdy autobusom, dobréééé 😀

    Like

  2. To je úžasnéééééééééééééééé,móžeš nakrúcať filmy,aby sme si to vedeli lepšie predstaviť,vieš akú by si mala návštevnosť? 😀 😀 😀

    Like

  3. kks to aj ja chcem… ako dlho si sa to ucila?? mne sa to podla toho navodu zda byt strasne zlozite… nevies nieco jednoduchsie? 😀 nejsom moc trpezlivy clovek

    Like

  4. Helar?Tam čo si opisovala tu planétu kde bolo vidno púšť s dunami nevidela si náhodou to čo ja vtedy keď som bol tam kde som mohol nahliadnúť do tých dimenzii ale vlk ma vyhnal? 😀

    Like

  5. Aj ja vzdy ked niekam idem s energickym telom tak sa nan pozeram zo zadu na chrbat. viem sa pozriet aj z normalneho pohladu, ale je to dost namahave. Cudne….

    Like

  6. Jéjo čiki nazdár, 😀 od teba radu už radšej neprijímam, že málo vosku to hej 😀 myslím že hydrokinézu na zahasenie plameňa neovládaš:-)

    Like

    • hi hi hi asi si to mal zakriť pokličkou, smajlikov asi prestanem dávať je to otras…
      tvoja dyňa sa usmieva krajšie hi hi

      Like

  7. Je to take jednoduche a bezpecne ist cestovat v astrale. Citala som vo viacerych knihach, ze by sa clovek do toho nemal len tak pustat, ze to je dost riskantne?

    Like

    • suzan
      Najväčší problém je strach, ak chceš cestovať treba aby si vedela, že tvoje svetlo je silnejšie ako temnota okolo teba. Ak aj niekoho stretneš v astrale, musíš vedieť že láskavosť a múdrosť otvárajú dvere. Treba sa dopredu zbaviť negatívnej energie a dozvedať sa múdrosť od prípadného sprievodcu, ak sa ti to nebude pozdávať, tak sa vrátiš do tela a porozmýšľaš na tým čo si videla a zažila. Ak budeš mať strach tak sprav okolo seba kruh zo soli, a na seba daj voľný purpurový plášť. Cestuj v kruhoch, nevyhľadávaj uhly , lebo v uhloch sú strážcovia tohto cyklu, ak by si sa k ním dostala ,tak nechoď do hmly aby ťa nezajali . O iných rizikách moc neviem, ale zábavu mám. Pomáham tým čo
      to moc potrebujú aby sa ich cesty napravili. Mág, by mal byť vyvážený a nestranný ,a to už mne zopár krát v astrale bolo vysvetlené, že treba byť vyvážený aby som nemal problémy zo svojim egom a emóciami ” treba byť ako samotné svetlo ” hi hi hi 😀

      Like

  8. Duša pri astrále može nabrať negatívnu energiu, ale dá sa jej do dvoch dní zabaviť. Len mal by cestovať len ten, kto si naštudoval všetky pravidlá. Čikitet má na cestovanie talent, tak spýtaj sa neho. On je veľký cestovateľ… 😀

    Like

    • ahoj bosorečka, už som si myslel, že si na nás zanevrela. Moja neter s kamarátkami skúšala písanie so svojou babkou, chceli vyhrať loto . Babka im napísala, že ak im dá čísla tak bude musieť Lacko (babkin syn) s ňou. Takže to nechali na pokoji hi hi hi 😀 moc sa vyľakali. Ale neter stále zostáva v strachu
      že niečo nie je v poriadku aj keď som ju upokojil. Nevieš iný recept na zbavenie sa temnoty? 😀

      Like

      • Čikitet, nezanevrela som ja si tu rada čítam nové články aj komentáre, len niet akosi času….

        Like

  9. Babka im tie čísla naozaj nemohla napísať, lebo by ju za to potrestali.
    Každý máme určený svoj čas, ktorý musíme žiť ako za života, tak aj po smrti a nič to nezmení. Ak si sa o to Čikitet už pokúšal, nič sa nepodarilo,,,,,,, :O(

    Like

  10. Helar, prosím ťa, raz som tu niekde čítal, že existuje nahrávka ktorá ti pomôže sa dostať do stavu aby si mohol astrálne cestovať alebo tak. Prosím ťa môžeš mi povedať kde to je? Dnes mi povedal aby som išiel za ním takto. o.O

    Like

      • Ďakujem. Ešte stále zostávam v hmote. Kým nedostanem pod kontrolu svoje reakcie, tak z hmoty nevytiahne päty.

        Nevytiahne… nevytiahnem! 😛 Hehe, práve som si spomenula na Táňu a jej nepísanie koncového “m” – a už sa to deje aj mne… Koooooonečne!!!!

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.