Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes som proste len vďačná. Vďačná natoľko, že som z toho dopoludnia padla na zadok. Zažila som to najrýchlejšie zhmotnenie, aké si dokážem predstaviť.

Včera v noci som sa vybrala za Gabrielom pokecať. Bola som nejaká mrzutá. Mám svoje predstavy, čakám na ich naplnenie – a furt nyšt… tak som vyhlásila, že ja už nič nechcem. A ako obvykle, keď mám túto náladu, spadla som do hysterického kŕča a nedalo sa so mnou rozumne hovoriť.

Gabriel ako vždy, keď spadnem do tejto nálady, začne zisťovať, či nezavolať radšej Otca, alebo aspoň Gaiu. Na Gaiu reagujem uvoľnenejšie a menej rigorózne, pretože ju nevnímam ako chlapa, no a Otca počúvam (lebo sa ho bojím, aj keď viem, že je to totálne neopodstatnené… ale halt čo narobím, to som proste ja… 😕 ).

Lenže minule, keď som hovorila s Otcom, tak mi povedal, že čokoľvek sa chcem spýtať jeho, môžem sa pokojne spýtať Gabriela, pretože mi povedia to isté. (Nikto netvrdil, že mi nutne povedia pravdu; Otec to pekne zaonačil na “to isté” 😉 .) No a tak keď sa ma Gabriel pýtal, či nechcem hovoriť s Otcom, rozhodla som sa, že načo mám otravovať Starého pána a že budem rozprávať priamo s ním.

Viditeľne ho to potešilo (neskôr to dokonca vyslovene pochválil). Pýtal sa ma, že prečo mám ten kŕč. Povedala som mu, aký pocit bezmocnosti mám, keď si na to moje prianie spomeniem – a že radšej, aby som sa zbavila toho pocitu bezmocnosti a neistoty, radšej všetko hneď škrtnem a ja už nič nechcem. Doslova som mu povedala: “Radšej hrozný koniec ako nekonečná hrôza.”

Povedal, nech ten pocit v sebe vyvolám, lebo je zvedavý, ako sa to cíti. Pred pár mesiacmi som od nich dostala príkaz snívať pre neho jednu konkrétnu situáciu. Bola mi dosť protivná, nechcelo sa mi, ale keď naliehali, vytvorila som východiská a potom sme to rozohrali. A počas toho snívania sa Gabriel dostal nechtiac do pozície, v ktorej sa nachádzam vzhľadom na nich ja – nevidel ma, nepočul ma, dokonca ani nevedel, či tam som – a potreboval mi dôverovať, potreboval so mnou narábať, ako keby som tam bola napriek tomu, že ma nevníma. Vtedy ho to dobre rozhodilo… Nezvládal to presne tak, ako to v svojej realite nezvládam ja. A výsledok bol presne ten istý ako u mňa – ten pocit beznádeje, bezmocnosti a neistoty…

Vtedy mi povedali, že teraz ma už lepšie chápu. Videla som, že presne toto pochopenie sa Gabriel snaží dosiahnuť aj teraz. Najprv som odmietala do toho ísť, nechcela som si žiadne nechutné pocity vyvolávať, ale potom som to predsa len skúsila – a bolo to pre mňa také neúnosné, že len čo sa pocit začal formovať, musela som prestať. Nedokázala som ho ustáť.

Gabriel sa zmiloval. Dnes sa sčistajasna od samého rána začali diať veci, ktoré pôsobili priamo proti tomu hroznému pocitu. Aj keď ich nevidím, nevnímam a nemôžem si byť istá, že som si ich nevymyslela, dnes mi v kuse dokazovali, že tu sú a starajú sa, aby som sa ja cítila lepšie (aj keď som odhodlaná nariekať a hádzať sa o zem 😉 ).

Ďakujem za to, že sú. Že sú takí, akí sú – a že sa snažia do mojej hlavy dostať niečo, na čo nie som stavaná a čo ide len veľmi ťažko a cez veľmi podivuhodné obrazy. Ďakujem, že si so mnou dávajú tú námahu a že ma nehodia cez palubu ani vtedy, keď som v hysterickej vývrtke. Že dnes už sa Gabriel neostýcha bezohľadne prepísať moje nastavenie s upozornením, že ale presne to som mu prikázala… Že aspoň on si pamätá, keď ja strácam dôveru. 🙂

Keby dnes nebolo nič iné, tak táto jedna vďačnosť mi vydrží do konca života. (Alebo aspoň dovtedy, kým na ňu nezabudnem a nezačnem sa znovu cítiť šibnutá, nepatričná, menejcenná a bezmocná. 🙂 )

Ďakujem sama sebe, že som v sebe včera našla dostatok súdnosti a nebežala so svojimi bebíčkami hneď za Otcom. A ak som si myslela, že Gabriel nemá nijaký priamy dosah na môj život, tak (aspoň) dnes si to už nemyslím. 🙂

A pretože k tomu došlo, spomenula som si na všetky predošlé takéto dôkazy, na ktoré mi bolo jednoduchšie zabudnúť, aby som mohla aj naďalej pochybovať… Ja som fakt asi od výroby vadná. 😕

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s