Je načase vylepšiť si náladu. Aj keď život v tomto okamihu možno vyzerá temný a desivý, nedovoľme nášmu egu, aby sa začalo brať príliš vážne! Vystúpme na okamih z terajšej situácie a hľadajme v nej to humorné. Prizvime si sily smiechu, verných priateľov našej duše, a požiadajme ich, nech nám poskytnú zorný uhol plný veselosti a humoru.

Veľa problémov v živote vzniká len preto, že berieme niečo príliš vážne – seba alebo okolnosti. K tomu dochádza vtedy, keď nám na niečom veľmi záleží, keď máme pevnú predstavu o tom, ako by mal výsledok vyzerať – a niekde v kútiku duše už cítime, že tak vyzerať nebude… Je to vlastne naša vzbura proti svetu, ktorý sa nespráva tak, ako my chceme… Naše ego urobilo predpoklad a nie je ochotné pripustiť, že nebol optimálny.

Keď som sa dostávala z kodependencie, napísala som si nad stôl plagátik, na ktorom bola aj táto veta: “Je to skutočne koniec sveta, alebo len nesmierne mrzuté?” Pomohlo mi to získať odstup od vecí, ktoré ma rozčuľovali, trápili a znemožňovali mi pohnúť sa vpred. A pokiaľ som si niekedy myslela, že je niečo koniec sveta, stačilo len vyčkať – a “koniec sveta” sa rozplynul ako hmla!

Oveľa lepšou reakciou na príkoria býva smiech – schopnosť nájsť niečo humorné v každej situácii. Predpokladá to totiž schopnosť pozrieť sa na seba a na svoj život ako na film v kine. To sa nedeje nám – my sme tí, ktorí sa prizerajú! Keď sú veci zlé alebo napäté, často sa na ne pokúšam pozrieť ako na “prípadovú štúdiu”: keď A urobí tento ťah, B urobí tento ťah, na čo A odpovedá týmto ťahom… Potom je jedno, či som A alebo B – zaujímavá začína byť samotná hra.

Smiech je hlas našej duše. Keď sa telo dostane do stresu, svaly sa stiahnu a vytvoria na nás vonkajší “pancier”, v ktorom sa nedá dobre hýbať, dýchať, žiť. Smiech týmto “pancierom” otriasa a uvoľňuje ho – a odrazu vidíme možnosti riešenia, ktoré nám dovtedy zostali skryté! Keď sa smejeme, naša duša spieva. Preto je dobré smiať sa s ľuďmi okolo nás – najmä tými, ktorí nám najviac dávajú zabrať.

Chichotajme sa aj na tom, ako sa nás naše ego snaží cez starosti a “pancier” stresu izolovať od tých dobrých vecí tohto sveta a ako sa snaží pred nami ukrývať naše skutočne možnosti voľby! Chúďatko, ako sa pachtí – a nakoniec mu je to aj tak nanič, pretože sme ho prehliadli! Toľko energie premrhanej na zbytočnosti! Ako psík, ktorý naloží kôpku a potom poodstúpi a zahadzuje ju hlinou, ale o pol metra ďalej! Nie je to smiešne? Nie je to absolútne úžasné?

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj