Myšlienky sú okej – pokiaľ ich neberieš príliš vážne

13417516_532730746910380_5436914844543543971_nPráve som dovysávala. Vysávanie je taká namáhavo-mechanická robota, kde sa vám dobre rozbehnú myšlienky a keď si nedáte pozor, vynesú kadečo na povrch… Uvedomila som si, že už dávno som neplatila pohrebnej službe za cintorín. Tak sa v hlave rozbehli myšlienky, ktoré začali nahadzovať jeden katastrofický scenár za druhým: hrob zrušený a len diera v zemi; niekto z príbuzných prebral zodpovednosť za hrob a už ma nebude kam vysypať a podobne… Už pri vysávaní som si komentovala, že čo za negatívny svet okolo seba budujem. A že viem, čo treba urobiť, tak to urobím. (A že sa správam ako dospelý; vnútorné dieťa by sa hodilo o zem alebo by sa nestaralo. No, myslím, že som ho nezabetónovala celkom poriadne – príliš často sa nestarám 😉 .)

Dovysávala som, šla som nájsť papiere od hrobu a v pondelok idem komunikovať. No a keď som si ich kládla na stôl, aby som na to v pondelok nezabudla, natiahla som počítač. A na fejsbúku som sa potkla o jeden citát Byron Katie:

Myšlienky nie sú problém.
Uveriť im – to už áno.

🙂 Nejako podvedome to už viem. Nejako podvedome ma už čosi kontroluje a upozorňuje, keď idem robiť kravinu. 🙂

A už som začala sledovať na iných, kedy potláčajú svoje vnútorné dieťa. Proces naštartovaný. Fáza prvá: vidíš to na iných. Fáza druhá: vidíš to na sebe. Fáza tretia: začínaš s tým niečo robiť. Zatiaľ teda len fáza prvá, ale aspoň tá. 🙂

A dnes som plakala nad jedným odporným ksichtom, ktorý šiel spáchať samovraždu (v telke). Nevyliečiteľne chorý, v posledných dňoch, kedy ešte kontroloval svoje telo. Napadlo mi, ako takéto osudové údery zmenia naše vnímanie danej osoby – z psychopata na chudáka. Bolo mi ho ľúto. A keď to už mal za sebou, odrazu som začala rozmýšľať, či to nie je udička, že už nastal aj môj čas… Len nemám čím. Musím začať hromadiť prostriedky. 🙂 Keď sa niekoľko dní po sebe driapete po stenách od bolesti, tiež to dobre okliešti vaše ašpirácie na osvietenie a vzostup. 🙂 Výšky a pády toho, keď ste sami sebou. (Ale ešte vždy je to lepšie, než keby som bola svoj sused-pavián. Univerzum, ďakujem – bolo si extra veľkorysé. 😛 Len už stačilo.)

Uložiť

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s