Zažívame zmätok, trápenie a nerozhodnosť? To nie preto, že veci sú zlé, ale len preto, že sa k slovu hlási opäť naše ego, ktoré má isté predstavy o tom, ako by veci mali fungovať, a nechce sa uspokojiť s ničím iným… Spomeňme si, ako sa prejavovalo v minulosti: vykrikovalo, nástojilo, dožadovalo sa, urážalo sa, bránilo sa, plakalo pri nevyhovení, plakalo zo strachu či od zlosti, snažilo sa vyhovieť každému a všetkým, dožadovalo sa pozornosti, vnucovalo svoje predstavy, odsudzovalo a posudzovalo, udieralo na oplátku… Ale chceme, aby sa to opakovalo? Chceme všetku svoju energiu vymíňať na tieto zbytočné veci?

Keď sa naše ego cíti dotknuté, vedie nás k nevhodným, prehnaným a skresleným reakciám. Nereagujeme na situáciu, ale na našu interpretáciu situácie. Ak sa nám situácia nepáči, snažíme sa ju zmeniť alebo z nej ujsť – a emócia je nespoľahlivý radca!

Nekonajme. Nerobme unáhlené rozhodnutia, nekonajme za každú cenu. Znášajme situáciu a použime ju na to, aby sme sa posilnili: pozrime sa na ňu nie očami ega, ale očami vedomia:

• Prečo v nás vyvoláva také prudké reakcie? Čo sa nám bridí, čoho sa bojíme, čoho sa domáhame? Za každou silnou emóciou sa skrýva nejaké naše presvedčenie alebo postoj, ktoré nás obmedzujú. Pozrime sa, čo to je. Stačí jediné slovo alebo jedniná veta, ktorá vystihne koreň nášho súčasného zmätku.
• Je to pravda alebo len naša predstava? Ak by sme sa spýtali hocikoho iného na svete, vnímal by situáciu presne tak ako my? Ak nájdeme čo len jedného človeka, ktorý by ju vnímal inak, nie je to pravda – je to len naša predstava…
• Je to predstava? Vieme sa jej vzdať? Silné emócie bývajú polarizované: aby sme mohli cítiť veľký strach zo straty, musí na opačnom konci spektra byť veľká túžba vlastniť. Ak sa chceme zbaviť strachu, musíme vynulovať aj jeho protipól. Prečo chceme vlastniť? Čo nám to dá? Vedeli by sme toto získať aj inak, nie len vlastnením? Vynulujme oba póly – a strach automaticky zmizne.
• Ak je to pravda alebo ak sa tejto predstavy nevieme vzdať, tak ju jednoducho pozorujme. Pozorujme, aký pocit v nás vyvoláva. Kto tento pocit cíti? A kto sa tomu prizerá?

Pripomeňme si: nie sme naše ego. To, čo cítime, je len poryv ega. Možno ide o projekciu, reakciu, obranu alebo prekompenzovanie. V každom prípade to bolí. A keď to bolí, je to len dočasný stav!

Zastavme naše ego a prevezmime kontrolu my – tí, ktorí sa prizerajú… Múdrejší, nezainteresovaní, vediaci, že každá situácia má svoj začiatok, trvanie a koniec a keď pominie, príde niečo iné, možno krajšie… Prestaňme sa situácii brániť a nechajme ju, nech nás pohltí. Preplávajme cez ňu. Čím viac sa bránime, tým viac bolí. Čím rýchlejšie preplávame, tým skôr skončí!

Nadýchnime sa a vráťme sa do svojho vnútra. Požiadajme naše Vyššie Ja, nech nás skľudní. Nesnažme sa zatvorené dvere otvárať za každú cenu – odstúpme a všimnime si, že sa otvárajú dovnútra… Keď nekonáme, to ešte neznamená, že sa veci nedejú. Len čo prestaneme okolo seba zúfalo udierať a hladina sa skľudní, začne nás Univerzum dostávať späť do našej pôvodnej rovnováhy!

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj