Čo robíš, to sa k tebe vráti… O karme

zen068O karme počujeme z mnohých strán – a často doť protichodné informácie. Sama som sa v tom dosť dlho neorientovala, pretože niektoré prinípy, ktoré používa New-Age-literatúra, sa priamo bili s mojimi spomienkami. Potom som jedného dňa natrafila na knihu Karma: stará náuka o príčine a následku (autor a linka na knihu sú v Zdrojoch), ktorú písal západniar s indickou praxou a vzdelaním. Popisoval v nej karmu podľa Véd – a mne sa to zapáčilo natoľko, že som sa rozhodla spracovať to sem. (Kniha s takým názvom jednoducho nemohla sklamať… 😛 )

  1. Tri večné svety
  2. Gu ako “guláš”
  3. 8.400.000 druhov života
  4. Rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi
  5. Staré duše a nové duše
  6. Hmotný svet ako zábavný park
  7. Univerzálna doručovacia služba
  8. Ako si tvoríme karmu?
  9. Karma a smrť
  10. Štyri druhy karmy
  11. Dosť bolo o hmote – ako vyzerá transcendentálno?
  12. Ja chcem z toho kola von!

Tri večné svety

Védické (alebo védske?) poňatie karmy sa zakladá na tom, že existujú tri večné reality. Prvá je transcendentálna alebo nehmotná ríša, ktorú v súčasnosti nevidíme. Toto miesto Védy popisujú ako miesto, kde sa zaobídeme bez slnka. Je samožiarivé, úplne vedomé a plné všetkej tej krásy, ktorú zažívame v hmotnom svete, ale bez potreby rodenia (sa), smrti, staroby alebo choroby. Ja som ho na svojich putovaniach zažila len raz a vnímala som ho ako svetlú, bielu hmlu, príjemnú na koži (ale aj poriadne desivú pre oko smrteľníka zvyknuté na tvary a farby), z ktorej sa zhmotňovalo všetko ostatné. Dostala som sa tam v stave “núdze”, keď nikto nebol na môj príchod pripravený, a tak som svoje stretnutie s touto hmlou zahájila – ako aj inak – šokom. 😕

Druhá večná realita je materiálny svet, v ktorom v súčasnosti žijeme. Volá sa prakriti alebo maya, ťažká nevedomá energia, a je skutočný, ale dočasný. Všetko v svete hmoty je v prechode – vzniká, chvíľu existuje a potom zaniká. Kým transcendentálny svet tvorí vedomá energia, materiálny svet tvorí nevedomá energia. Všetko tu podlieha zrodeniu, smrti, starobe a rozkladu. Tá krása, ktorú v materiálnom svete vnímame, je síce skutočná, ale súčasne je spojená s dočasnosťou hmoty. Je to zdroj našej frustrácie zo života.

Tretia večná realita sme my, množstvo večných duší, z ktorých niektoré sa prišli vteliť do hmotného sveta. Podľa Véd oveľa viac z nás sa rozhodlo zotrvať v transcendentálnom svete. Všetky tieto individuálne duše sa nazývajú atma. Atmy sú svojou povahou večné, vedomé, hravé a jedinečné, ale každá z nich si môže vybrať, či chce zostať v transcendentálnom svete, alebo chce “zísť” do hmotného sveta. Ak sa atma rozhodne, že ide skúmať svet hmoty, potom sa dáva na dlhú púť. Takáto duša sa potom volá jiva-atma (zrejme sa číta “dživa”; jiva označuje “živá”). Keďže od prírody sme duše  večné, vedomé, hravé a jedinečné, náš vstup do sveta hmoty tieto vlastnosti nezmení, len ich zakryje nánosmi temnej, nevedomej hmoty.

Gu ako “guláš”

Védy nehovoria, že by vstup do materiálneho sveta znamenal, že duša je dobrá alebo zlá. Prichádzanie do sveta hmoty je súčasťou jej  “osobného rastu”. Pre duše je materiálny svet niečo ako zábavný park, v ktorom sme sa rozhodli skúmať všetky formy, podoby a vlastnosti hmoty. Ale na to, aby v hmotnom svete mohli dobre fungovať, potrebujú duše pojazdný “prostriedok” – ľudské telo. V sanskrite sa aj táto hmota volá gu (ako guláš). Keď sa duše dostanú do tohto hmotného “guláša”, nadobudnú presvedčenie, že ony ten “guláš”, že sú svoje hmotné telo. A od tohto okamihu sa duša identifikuje so svojím telom, až kým sa nenaučí, že je to celkom inak…

8.400.000 druhov života

Podľa Véd existuje v hmotnom svete 8.400.000 rôznych živočíšnych druhov. Tých 8 miliónov je na nižšej úrovni vývoja ako človek a zvyšných 400.000 sú rôzne obmeny “človeka”.

Slovo atma je základom pre naše slovo “atóm”. Keď maličký atóm večného Vedomia vstúpi do hmotného sveta, začína naspodu evolučného rebríčka. V tomto Védy sú zajedno s Darwinom – vyvíjame sa; na rozdiel od Darwina však neberú náš vývoj ako vývoj hmoty, skôr ako vývoj vedomia v rámci hmoty. Naše večné duše sa šplhajú po rebríčku evolúcie a učia sa, ako žije každý jeden živočíšny druh – a to tak, že to skúšajú na vlastnej koži.

Rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi

Možno ste už zistili, že jeden z rozdielov medzi zvieratami a ľuďmi spočíva v množstve slobodnej vôle a slobody výberu. Zvieratá a druhy pod nimi nemajú slobodnú vôľu a sebauvedomenie v tej miere, ako ich má človek. Ľudia sa v sanskrite nazývajú manusha, čo pochádza od slova “myseľ” a označuje, že to sú tí, ktorí majú vlastnú myseľ. Ľudia majú reflektívnu a morálnu myseľ, ktorá rozlišuje medzi dobrým a zlým. Rozdiel medzi touto mysľou a inštinktívnou mysľou zvierat spočíva v tom, že inštinktívna myseľ svojimi skutkami nevytvára karmu. Žije a zomiera v živote inštinktívnych reakcií bez dopadov do budúcnosti. Ale  ľudia so svojou schopnosťou rozlišovať dobré od zlého sa dostávajú do takého štádia života, v ktorom sa už skutkami vytvára karma.

Keď sa z nás stanú ľudia, náš evolučný proces sa prestáva riadiť inštinktmi a začína sa riadiť našimi skutkami. Čokoľvek urobíme, vytvára prúd karmických plusov a mínusov, ak chcete “balíčkov”, na ktorých je napísané “vrátiť odosielateľovi” – teda nám.

Staré duše a nové duše

Novo prichádzajúci ľudia si nie sú vždy istí, či sú zvieratá alebo ľudia alebo zmes oboch. Strávili doteraz svoje životy v rôznych zvieracích živočíšnych druhoch, takže istý čas potrvá, než sa v nich rozvinú ich ľudské vlastnosti a prevýšia ich zvieracie pudy. So zvieratami má človek spoločné štyri činnosti: jedenie, spánok, rozmnožovanie a obranu. Ak tieto činnosti zaberajú hlavnú časť nášho života a duševnej energie, potom máme skôr živočíšny ako ľudský temperament. Keď prevahu nadobudne naša ľudská stránka, prihlási sa cez otázky ako Prečo som na svete? Prečo som ochorel? Prečo starnem? Prečo musím zomrieť?

Aj keď sú duše večné, pokiaľ sa duša stará hlavne o napĺňanie svojich materiálnych potrieb, bude patriť najskôr k “novým” dušiam, ktoré ešte nie sú v ľudskej sfére veľmi dlho. Ak je duša otrávená hmotným svetom a jeho vábeniami a má chuť pohnúť sa ďalej, k novým obzorom, je pravdepodobné, že ide o “starú” dušu, ktorá si v ľudskom tele odžila už mnoho životov.

Hmotný svet ako zábavný park

Predstavme si tento hmotný svet ako obrovský zábavný park, ktorý pre duše poskytuje množstvo zážitkov a príležitostí na skúmanie. Je to pre ne “škola”. A tak ako v škole, aj tu možno preskočiť ročník alebo niečo spackať a spadnúť o jeden ročník späť… Védické poňatie karmy sa v tomto odlišuje od New-Age teórií, podľa ktorých sa duša pohybuje len smerom nahor. Podľa védickej karmy je možná aj spätná evolúcia: ak človek koná ako zviera, môže skĺznuť späť do zvieracieho tela a trošku si v ňom požiť, než sa zasa začne škrabať nahor. Keď sa rozhodneme konať ako zviera, vysielame tým Prírode signál: “Daj ma do zvieracieho tela!” No a Príroda to vďačne urobí.

Ja mám ešte jedno poznanie, ktoré je možno popletené, pretože tie časy nemám celkom ponadväzované, ale mám pocit, že veľmi nedávno pred touto inkarnáciou (vlastne priamo v minulom živote) som bola zviera – mačka. A to nie preto, že by som bola niečo vyviedla (to by som sa musela z mačky “vypracovávať” zasa po rebríčku nahor), ale preto, že som sa potrebovala naučiť čosi, čo som potrebovala pre zvládnutie karmickej lekcie tohto života – svojbytnosť. Je to bližšie k védickému ponímaniu karmy, ale je to informácia, ktorá zatiaľ nikam nezapadá.

Náš zábavný park má tiež svoje zákonitosti. Tieto sa nazývajú ritam a znamenajú “neviditeľné zákony materiálneho charakteru”. Zo slova ritam pochádza aj slovo rituál – a urobiť niečo správne znamená istú postupnosť krokov, teda je to ritualizovaný postup, ktorý vedie zákonite k dobrému výsledku.

Predstavme si náš zábavný park ako obrovský počítač, ku ktorému sme infračerveným portom všetci popripájaní a sústavne naň nahrávame informácie, alebo z neho niečo sťahujeme. Nikdy nie sme odpojení – ani vtedy, ak sa vykašleme na správy, ktoré z neho dostávame. Je to však naše rozhodnutie. V zákone karmy sa hovorí, že ak ignorujeme zákonitosti prírody, privodíme si len utrpenie. Takto sa z ritam stáva mritam – smrť. Proste porušme všetky možné zákonitosti a počkajme si, čo z toho vylezie…

Náš zábavný park funguje kauzálne: na každú akciu prichádza predvídateľná reakcia, každá príčina má svoj následok. My tento mechanizmus spúšťame cez našu slobodnú vôľu, cez voľby a rozhodnutia, ktoré robíme. A čokoľvek urobíme, sa niekde pripisuje na náš “osobný účet” a zostáva to tam tak dlho, kým to nevynulujeme.

V reáli to potom znamená, že čokoľvek momentálne v tele prežívame, je dopad našich vlastných počinov z minulosti – pričom tá minulosť môže byť aj hodne vzdialená! Niektorá akcia-reakcia je bezprostredná, iná presahuje hranice jedného života, niektorá presahuje hranice mnohých životov.

V každom okamihu života vstupujeme do interakcií s inými dušami. Na základe našich počinov si s nimi “otvárame karmické konto”, t.j.  máme u nich niečo kdobru alebo k zlu. Ak na náš “karmický účet” len vkladáme, vytvárame si Raj na Zemi. Príliš často však používame svoju slobodnú vôľu na to, aby sme vytvorili okolo seba chaos – v našom živote i v živote iných ľudí. Takto si vytvárame na Zemi nie Raj, ale Peklo. To sa týka nielen jedincov, ale i rodín, spoločností, krajín i planéty ako celku.

Univerzálna doručovacia služba

Ľudia odjakživa skúmajú, kto sú a odkiaľ prichádzajú. Odpovedí je veľa – závisí od kultúry. Ale väčšina kultúr pozná “božích pomocníkov”, hoci ich možno nazývajú inak: anjeli, víly, spirituálni sprievodcovia… Védy používajú pojem déva a dévi (pretože sú mužského i ženského pohlavia). Déva znamená asi toľko čo “šantiaci v Svetle”.

Ak prirovnáme náš hmotný svet k zábavnému parku, tak dévy sú “údržbárska čata”. Niekedy ich nazývame aj bohmi, lebo majú na starosti rôzne “oddelenia” tohto sveta. Spoločne kontrolujú tok všetkých prirodzených zdrojov a neexistuje medzi nimi nijaká rivalita.

Védy popisujú dévy ako duše podobné ľudským, zvieracím, rastlinným a pod. s tým rozdielom, že ich terajšia “inkarnácia” ich postavila do pozície, že sa učia, čo je to byť Božím pomocníkom. Niektoré dévy sa do tejto pozície dostávajú priamo z transcendentálneho sveta, iné boli kedysi ľuďmi. Ako ľudia si dobrými skutkami vydobyli právo stať sa Božími pomocníkmi. Dévy žijú dlhšie ako ľudia a majú úžasný, príjemný život. Hovorí sa, že náš rok je ich deň, 360 našich rokov je ich rok a žijú približne 3.600 rokov. Keď dokončia svoj život, takisto umierajú a znova sa vteľujú ako vysokovyvinutí ľudia. Anjeli či dévy žijú v priestore medzi hmotnou rovinou a transcendentálnou rovinou. Majú energetické telá, ktoré ľudia priamo nevidia, hoci sa môžu zviditeľniť, ak si to prajú. Ešte sa pohybujú v hmotnom svete, ale spolupracujú s Najvyššou Bytosťou a vykonávajú jej rozhodnutia.

Dévy sú podstatné pre pochopenie karmy. Predstavujú totiž systém, ktorý k nám doručuje naše minulé karmické dlhy, aby sme si ich odpracovali. Samozrejme, v tom čase sme my už dávno zabudli, čo sme vtedy vyviedli. Aby sme to dali do poriadku, musia dévy zhromaždiť všetkých potrebných hercov na scéne a šupsnúť tam aj nás, nech si to navzájom vyštrngáme. Pritom často si už nepamätáme, aké vzťahy sme s tými ľuďmi mali, a fyzicky sa vôbec nemusia podobať tým, s ktorými sme mali do činenia kedysi – nie sme telo, sme duša. Podstatná je hra, nie jej obsadenie.

Aby dévy mohli zinscenovať “odplatu”, musia mať istú kontrolu nad našimi aktivitami. Vtedy ide naša slobodná vôľa (ktorá nám, mimochodom, všetko toto spískala) na chvíľu bokom. Dévy nastoľujú vesmírnu spravodlivosť a preto im nemôžeme uniknúť.

Ako si tvoríme karmu?

Tri veci vytvárajú karmické reakcie:

  • myslenie
  • hovorenie
  • konanie nášho fyzického tela.

Všetky tieto použitia slobodnej vôle roztáčajú kolesá osudu, ktorými sa k nám vracajú karmické reakcie (dobré i zlé).

Prvá možnosť je súčasne najsubtílnejšia – je to naše myslenie. Védy hovoria, že “všetko spočíva na prianí”. Naša myseľ je miesto, kde dochádza ku kontaktu s dévami. Počujú naše myšlienky a priania a reagujú na ne v reálnom čase. Inými slovami: priamo počujú, čo si myslíme alebo čo cítime. Takisto každá bunka nášho tela počuje, čo chceme, a patrične na to reaguje. O tomto by som mohla spievať ódy – keď som mala obdobie, že som si priala zomrieť, potešilo ma moje milované telíčko rakovinkou. Nebol na ňu dôvod – okrem môjho priania…

Preto by sme si mali dávať pozor na to, čo si prajeme a myslíme, čo sami k sebe v duchu hovoríme, keď si myslíme, že nás nikto nepočuje… Počujú nás! Nielen naše telo a dévy v našej hlave, ale aj niektorí citlivejší ľudia dokážu vycítiť, čo si o nich myslíte, a podľa toho sa začnú k vám správať. Ak teda budete o niekom predpokladať, že je “odporný ksicht”, začne sa správať ako odporný ksicht. Možno keby sme si boli spočiatku pomysleli, že je to fajn chlapík, mali by sme s ním celkom iné zážitky… Toto do mňa vtĺkli moji anjeli (a “vtĺkli” je to najsprávnejšie slovo 😦 ). Povedali, že mi vždy otrčia presne tú tvár, ktorú budem očakávať – no a tak ma naučili kontrolovať moje očakávania!

Druhá možnosť, ako si pokaziť karmu, spočíva v tom, čo hovoríme. Tieto veci spúšťajú do pohybu energie, ktoré sa potom zhmotňujú. Ak ohovárame iných, tak ich vlastne preklíname. Ak o niekom hovoríme pekne, žehnáme mu. Naším hovorením vytvárame trvalú predstavu o tom, kto sme, u ľudí okolo nás. Táto predstava ovplyvňuje našu budúcnosť. Slová niekedy možno vziať späť, ale niekedy vytvárajú nezvratné situácie s trvalými dôsledkami.

Posledný karmotvorný krok sú naše počiny. Počiny vedú k nezvratným dôsledkom. Pri myšlienkach a slovách ešte niekedy dokážeme situáciu napraviť, ale skutky sa nedajú vziať späť. Čokoľvek urobíme, pripisuje sa okamžite a nezmazateľne na naše karmické konto. A čokoľvek dnes dostávame, je výsledok nejakého nášho činu v minulosti (tejto alebo v inom živote). Môžeme nariekať, že je život k nám nespravodlivý, alebo výzvu prijmeme a snažíme sa situáciu vyriešiť znova – a kvalitnejšie ako predtým!

No a môžeme urobiť ešte jedno – keď nám dévy doručia náš “balíček karmy”, môžeme ho odmietnuť prijať. Čo myslíte, že sa stane? Doručia nám ho v budúcom živote…

Povedzme si to tak, ako to je – my, ľudské bytosti, sa proste učíme sériou pokusov a omylov.

Karma a smrť

Cyklus reinkarnácií, čiže opätovné zrodenie sa a smrť, sa nazývajú samsara. V tomto cykle dévy sprostredkujú všetky naše prechody.

Aby sme lepšie pochopili, ako smrť funguje, musíme sa bližšie pozrieť na ten gu(láš) – teda na komplex nášho tela a mysle. Podľa karmickej teórie máme v skutočnosti dve telá. Jedno je hmotné, fyzické, tvorené piatimi elementami: zemou, vodou, ohňom, vzduchom a priestorom, ktoré sa potom rozkladajú do nejakých 108 prvkov, ktoré dnes poznáme. Toto telo je naša reprezentácia v materiálnom svete a mnohí ľudia ho považujú za svoje skutočné “ja”.

V rámci tohto tela je nehmotná prikrývka pozostávajúca z mysle, inteligencie a pocitu vlastného ega. Je to to isté telo, kam sa presúvame v snoch, ktorým dosahujeme astrálnu projekciu a všetky tie pekné bosorácke schopnosti.

A zahrabaná pod týmito dvoma telami sa nachádza ešte jiva-atma, teda naša duša.

Hmotné i nehmotné telo sú len prikrývkou nášho skutočného ja. Hovorí sa, že fyzické telo je kabát, nehmotné telo je košeľa a to pod ním je naše skutočné ja. Teda keď snívame, je to akoby sme behali po vesmíre v nočnej košeli.

Tieto tri telá (hmotné, nehmotné a duša) sú od nášho narodenia navzájom prepojené. Hovorí sa, že čokoľvek život od života prežívame, je zakódované v našom nehmotnom tele. Mnohé z týchto zakódovaných vecí sa premietajú aj do nášho knotného/fyzického tela ako externý prejav vnútorných stavov.

Dévy vedia, že každá duša má v danom tele prisúdený určitý čas. Keď tento čas vyprší, dévy vyšlú svojich “zberačov”, aby nás odstránili z nášho fyzického tela. Tomuto zážitku hovoríme smrť. A pretože sme vo fyzickom svete tak veľmi zaujatí fyzickými vecami, väčšinou nás zberači musia doslova vytiahnuť z niečoho, čo práve ešte chceme urobiť. Podľa Véd dévy rozhodia sieť nad našimi nehmotnými telami a vytiahnu nás takto z hmotného tela. Potom nás prenesú do špeciálnej časti svojej ríše, ktorá je vyhradená smrti a znovuzrodeniu. Práve tu sa vedú záznamy o tom, ako vyzerá naše karmické konto a čo sme v tomto živote urobili (alebo aj neurobili).

Tento proces je pre väčšinu duší nesmierne dezorientujúci, pretože sú tak vášnivo zaujaté hmotným životom. Nasleduje obdobie prechodu, kedy sa telo zosnulého spáli alebo zahrabe, kedy ho pozostalí oplačú, až nakoniec zostane len vyblednutou spomienkou. Aj duša, odetá do svojej “nočnej košele” nehmotného tela, sa zatiaľ skľudní. A až nastane jej čas, vezmú ju do súdnej siene, kde Vesmírna Spravodlivosť posúdi celý ich posledný život a dozvedia sa, čo budú robiť v najbližšom živote.

Vo Védach túto úlohu preberá Yama Rádž, Pán Smrti a Súdu. On spravuje univerzálne zákony ritam. Pomáha mu Čitragupta, “súdny zapisovateľ”. Všetko, čo zapíše, sa zaznamenáva do obrovskej knižnice, ktorej sa hovorí akašické záznamy. (Akaša sa vzťahuje na element priestoru.) Všetky naše myšlienky, slová a skutky sa tu evidujú a zaznamenávajú vyššími bytosťami, ktoré dozerajú na náš dlhodobý spirituálny rozvoj.

V tomto okamihu sa preskúma nehmotné telo duše a vysvetlia sa jej jemné odtienky zákona príčiny a následku. Je to, akoby si duša prezrela v kine celý svoj život a niekto jej povysvetľoval, čo sa kde dialo a čo k čomu viedlo. Nejde o odsudzovanie, ale skôr o učenie sa. Dévy veľmi presne čítajú naše energetické telo a odkedy nie sme vo fyzickom tele, sme im vydaní napospas.

V poslednom kroku celého procesu sa duša dozvie, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Dozvie sa, čo bude musieť odpracovať, kto budú jej rodičia, do akého prostredia príde, aké pohlavie bude mať, aký typ tela a ostatné “drobnosti”.

Po tomto kroku je duša pripravená na znovyzrodenie do maternice. Ešte stále je to tá istá duša s tým istým nehmotným telom a plná spomienok na minulé životy, ale len čo sa narodí, všetko toto sa prepíše novým životom a bude to ležať potlačené niekde hlboko v podvedomí.

Štyri druhy karmy

Existujú štyri druhy karmy, ku ktorým vedú naše myšlienky, slová a skutky.

Prvý druh karmy sa nazýva prarabda, čo znamená “zrelé ovocie”. Ak je ovocie zrelé, spadne nám do ruky samo, ak je nezrelé, zostane na strome. Prvé zrelé ovocie, čo v živote dostávame, sú naše telá a s nimi naši rodičia a širšia rodina. V tom je aj genetický kód a všetky pre a proti, ktoré prichádzajú s danou kombináciou parametrov. Prarabda karma sa teda nazýva osud či zhmotnená karma. Je to tá časť reality, ktorú nedokážeme našou slobodnou vôľou zmeniť (aj keď Michael Jackson sa o to pokúšal).

Neskôr, keď sa rozhodnete mať deti, dostanete také, ako dévy rozhodnú. Nemôžete ich poslať späť. Takisto množstvo situácií z detstva je mimo našej kontroly – učitelia, škola, spolužiaci, vzťah našich rodičov, ich vek, akého sa dožijú, detské choroby a podobne. Všetko toto je prarabda karma.

Druhá karma je sanchitta (číta sa asi sančitta) alebo semiačko karmy obsiahnuté v našom nehmotnom tele. V tomto tele sú zapísané všetky minulé traumy, víťazstvá, zážitky, emócie, predsudky a množstvo programov, ktoré sme si nadobudli v minulých životoch a ktoré zbiehame, keď sa prepneme do režimu autopilota. Naše zvyklosti sú naša druhá košeľa – tá prvá je atma. Kým tieto staré vzorce správania nezmeníme, budeme robiť stále tie isté chyby dookola. Prichádzame teda ako predprogramovaní, ale súčasne preprogramovateľní.

Naše nehmotné telo je ako záhrada, v ktorej sú umiestnené semiačka našich terajších túžob, minulých prežitkov a zabehaných vzorcov správania. Tieto semiačka nemusia vyrásť do veľkosi baobabu, ak ich včas odstránime. Takže celý psychický rozvoj je zameraný vlastne na ovládnutie a preprogramovanie týchto programov, čiže sanchitta karma sa dá slobodnou vôľou meniť.

Tretí druh karmy je reakcia na naše súčasné skutky. Ak prarabda karma sú predurčené veci, ktoré nevieme odvrátiť, a sanchitta karma sú zárodky našich budúcich činov, táto karma, agama karma, sa vytvára našimi súčasnými činmi. Nie vždy konáme rozumne. Často uprednostňujeme vlastné, krátkodobé záujmy pred vyšším blahom, pričom poškodzujeme celý svet naokolo. (Napríklad vytíname prales. Púšťame do atmosféry exhaláty. Tvárime sa, že to nie my, to iní. Vyrábame si svoj benzín z kukurice, takže iní ľudia na svete nemajú čo jesť. Ahamkara, teda naše hmotné ego; otázka “čo v tom je pre mňa?” Pahltnosť.) Ako povedal Mahatma Gándhí: “Boh poskytol dostatok pre potreby všetkých. Neposkytol dostatok pre nenásytnosť všetkých.”

Aj u tohto typu karmy máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa inak. Niektoré naše rozhodnutia ovplyvnia priamo náš súčasný život, kým iné sa uložia na našom karmickom konte a nejaká zlomyseľná déva s mamuťou pamäťou nám ich v budúcom živote donesie priamo na náš prah…

Tajomstvo agama karmy spočíva v dvoch veciach. Prvá je: s čím sa spojíme, takí sa staneme. Stávame sa podobní tomu, čo máme radi. Takže veľmi reálne svoju budúcu karmu vytvárame priateľstvami a zväzkami, do ktorých vstupujeme v súčasnosti.

Druhé tajomstvo sa volá vrata, čo znamená “urobiť prísahu”. Pretože ľudia nekonajú čisto inštinktívne, musia sústavne robiť rozhodnutia v rôznych životných situáciách. Týmito rozhodnutiami definujeme seba a naše mantinely v danom živote. Máme na výber. Môžeme sa zozverštiť, môžeme ašpirovať na dévu, môžeme sa rozhodnúť, že chceme prejsť z materiálneho do transcendentálneho sveta. Je to na nás a na prísľuboch, aké robíme.

A zostal nám ešte jeden typ karmy, žiadna karma, kriyamana karma. Spomeňte si na staré a nové duše. Keď už ste stará duša, vaše záujmy začínajú ležať inde, nie v oblasti hmotného. Predstava odchodu vás napĺňa vzrušením. Proces konečného odchodu sa nazýva moksha (číta sa zrejme mokša). Duša sa vracia tam, odkiaľ prišla (alebo urobí iné rozhodnutie).

Kriyamana karmu si nahonobíme počas mnohých životov spirituálnym rastom. Táto karma sa odlišuje od ostatných tým, že sa nikdy nemôže vynulovať. Čo príde na karmické konto kriyamana karmy, to tam zostáva a pomaly sa život od života zúročuje. Všetky ostatné karmy sú dočasné reakcie na naše egocentrické skutky.

Dosť bolo o hmote – ako vyzerá transcendentálno?

Ako popisujú Védy transcendentálnu ríšu? Je to široká téme. Hlavne si pamätajme, že aj keď sa vrátime z hmotného sveta späť do transcendentálneho, zostaneme individuality a zostane nám možnosť voľby. Ale už nebudeme mať hmotné telo ani hmotné záujmy.

V transcendentálnom svete je mnoho miest, na ktoré môžeme ísť. Niektoré duše sa vrátia do transcendentálneho sveta s tým, že chcú splynúť s Najvyššou Bytosťou. Tieto duše idú do “neosobnej” časti transcendentálu, ktorá sa volá neosobný Brahman.

Iný výber uznáva, že Najvyššia Realita je súčasne Najvyššia Bytosť (nazývaná Bhagavan), s ktorou duša môže nadviazať milujúci vzťah. Na to sa však duša musí naučiť milovať absolútne čistým spôsobom, aby mohla vstúpiť do tejto osobnej časti transcendentálu. V tejto časi sa duše zapodievajú kreatívnymi, radostnými aktivitami nekalenými obmedzeniami, ktoré vytvárala hmota. Neexistuje tu vzťah založený na moci, len vzťah založený na vzájomnej láske.

Pretože naše duše v hmotnom svete zabudli, že existuje nejaký transcendentál, musíme sa nielen zbaviť hmoty, ale aj znovu aktivovať lásku a láskavosť v našej duši a obnoviť našu lásku k Bhagvanovi.

Voľba, kam chceme v transcendentáli ísť, je čiste na nás.

A pretože toto bola pre mňa hodne ťažká predstava, potrebovala som si ju zladiť s obrazom, ktorý o svete mám ja. Pre mňa Brahman je totožný s návratom do Voidu, kde sa staneme čistou energiou a strácame pocit individuality, kým naše spomienky a zážitky zo všetkých životov sa “točia” na akašickom disku. Castaneda by hovoril asi o Zdroji. Bhagavan potom pre mňa znamená vyššie dimenzie vrátane sveta anjelov. Castaneda by asi hovoril o tom, že sa zastavíme na úrovni  “human mold”, teda na úrovni Boha tohto systému, a nejdeme ďalej k zdroju, z ktorého aj tento Boh vznikol. Ale tak, ako všetko iné – aj toto je len moja interpretácia!

Ja chcem z toho kola von!

Životom v hmotnom svete nás sprevádzajú štyri hlavné procesy: narodenie, choroba, staroba a smrť. Sú nevyhnutné, bolestivé a predstavujú naše prvotné životné problémy. A kým sa reinkarnujeme, dovtedy sa budú opakovať stále dokola.

Poďme však späť k nášmu “gulášu” – k hmote zvanej gu. Slovo gu sa nachádza aj v inom známom indickom slove: guru. Gu znamená hmota, ru znamená “odstraňovateľ”. Takže skutočný význam slova guru nie je “ten, kto hlása jediné a nespochybniteľné pravdy” (ako sa to rozšírilo na západe), ale “ten, kto vie, ako odstrániť naviazanie duše na hmotné vnímanie sveta a doviesť dušu späť k jej pôvodnej spirituálnej podstate”.

Ak zákony hmoty, ktoré pôsobia formou príčiny a následku, sa nazývajú ritam a ak ich porušenie vedie k smrti, teda mritam, potom “protiliek” na negatívne účinky karmy sa volá amritam. Niekedy sa tomú hovorí “nektár nesmrteľnosti”. Zaujímavosťou je, že už samotné slovo nektár sa skladá z nec, čo značí “smrť” a Tara, čo značí “tá, ktorá nás prenáša cez túto hranicu”. Myšlienka za tým je, že pomocou procesu inšpirovaného božskými zásadami dokážeme prerušiť karmický cyklus a vystúpiť z neho: spáliť zvyšky starej karmy a žiť spôsobom, pri ktorom naše terajšie skutky už nevytvárajú karmu do budúcnosti. Potom žijeme v stave kriyama karmy.

Potiaľto kniha. Zistila som, že po jej prečítaní som sa začala správať inak. Niekde v sebe nosím rozhodnutie ukončiť to týmto životom a mala som na to vymyslený už aj spôsob, ktorý sa inšpiroval Carlosom Castanedom a mojimi náhodnými skúsenosťami s puknutým energetickým kokónom. Jediné, čo som na to potrebovala, boli spomienky na výrazné minulé príkoria. Len čo na to anjeli došli, začali mi premazávať spomienky, takže “spálenie” mojej energie v jednom konečnom záverečnom výbuchu už nebolo možné. Začala som špekulovať, ako ďalej, a došla som na toto:

  • potrebujeme si urobiť zoznam krívd
  • potrebujeme zrekapitulovať svoje staré krivdy
  • potrebujeme vyvážiť svoje čakry
  • potrebujeme priebežne rekapitulovať zlé zážitky, aby sme nevytvárali novú “zlú karmu” (toto robím odvtedy nesmierne dôsledne a pomáha to, pretože sa cítim menej “zatiahnutá” do hmoty)
  • potrebujeme sa zbaviť svojho ega (napríklad cez zmenu vnútorného monológu alebo zbavenie sa nádeje a strachu – k tomuto sa ešte vrátim podrobnejšie)
  • potrebujeme zmeniť spôsob, akým reagujeme na dnešný svet (napr. cez afirmácie tonglen, ktorému sa budem venovať niekedy nabudúce, alebo tou radou, ktorú dostal Carlos Castaneda od svojho učiteľa Dona Juana: robiť všetko, akoby to bola tá jediná vec na svete, na ktorej záleží, a pritom vedieť, že na nej vôbec nezáleží)
  • potrebujeme prijať vyššie vedenie, ktoré nám pomôže poodstraňovať všetky ostatné bariéry (a nikdy sa ho nezabudnime spýtať, či je to najvyššie možné, s ktorým môžeme v danej etape nášho života pracovať).

A v budúcom živote vám poviem, či sa to podarilo alebo nie 😛 …

Reklamy

43 thoughts on “Čo robíš, to sa k tebe vráti… O karme

  1. Cau Hela a ostatni,

    podla inych “ludi” vsak slobodna volba toho co prezijeme je iba pred zrodenim, kde si slobodne a podla seba naplanujeme co sa chceme naucit. Napisme si “hru” ktoru chceme hrat, zaroven si dohodneme spoluhercov (rodina, partner …) kedy sa zrodia a ako budu spoluhrat … Potom sa zrodime a uz “len” hrame podla scenara o co sa stara nas sprievodca.
    Uz takto je je to tazko predstavitelna koordinacia vsetkych myslienok, vztahov a cinov. Ak by sme pridali slobodnu volbu kazdeho na zemi, tak by sa (asi) system zrutil 🙂

    Like

  2. Jano,

    neviem, či som pochopila správne, ale vnímam to tak, že pri narodení dostávame do vienka isté “limity” (rodinu, prostredie, fyzické telo, schopnosti) a isté “predprogramy” (emocionalitu, aktivitu/reaktivitu a iné veci, zakódované v energetickom tele). Ale v rámci týchto “limitov” a “predprogramov” máme VÄČŠINOU slobodnú vôľu. A niekedy, ak sa “uschopníme”, máme aj slobodnú vôľu meniť “predprogramy”. Celá psychológia a psychiatria nie je o ničom inom než o menení “predprogramov” – a to sú uznávané vedy, nie ako liečiteľstvo, ktoré je však tiež o tom istom.

    Náš život vnímam ako interaktívnu simuláciu, ale nie napevno napísaný počítačový program, ktorý sa zbieha s nami ako s “konštantou”. Simulácia obsahuje isté “levely”, na ktorých absolvujeme isté lekcie, ktoré sme sa podujali absolvovať pred narodením. Sprievodca dozerá, aby sme ich skutočne aj absolvovali, ale čo sa deje medzi nimi, to je na našej voľbe. A ešte i v tých “lekciách” máme isté možnosti výberu; jediná, ktorá nám chýba, je danú lekciu neabsolvovať.

    Like

  3. Podla toho co som pisal vyssie aj to “uschopnenie” si naplanujeme dopredu pred narodenim (preto sa to niekomu podari-mal to v plane a niekomu nie).
    Ak cely nas zivot je “ucenim sa”, potom neexistuje pohyb medzi “levelmi”, a teda nie je nic co by sme robili svojvolne-slobodne-bez dozoru. To co sa nam zda ako moznost vyberu medzi cestickami, je len “iluzia” pretoze vzdy si zvolime prave tu, ktora je pre nas najpotrebnejsia – bola naplanovana.
    Ego sa brani priznat si nemoznost nieco riadit podla seba, preto sa (aj mne) taketo vysvetlenie tazko “travi” 🙂

    Like

  4. Jano,
    neviem aky nazor mas co sa tyka reinkarnacie, ale kedze ja verim, ze funguje, tak sa velmi nestotoznujem s Tvojim nazorom. Nemienim Ti vyvracat co si napisal, ale keby to tak bolo, nemalo by vobec zmysel sem chodit, myslim do tejto podoby. Su zaujimave knihy od Newtona Ucenie dusi, Osudy dusi atd. Napisal 4, teda aspon u nas vysli len styri. Je to velmi zaujimave citanie. Ja verim, ze som si vybrala urcity ciel pred narodenim, ktory chcem dosiahnut a je na mne ci a ako to zvladnem. Ked nezvladnem, no hold – vratim sa 🙂 Teraz ma tak napadlo, ze ci si myslis, ze clovek, ktory spacha samovrrazdu ide na tento svet s tymto cielom?

    Like

  5. Jano,

    najprv som si veci musela premyslieť, aby som sa ubezpečila, že zo mňa nehovorí to moje ego (ktoré sa vynorí vždy vtedy, keď si už myslím, že som ho konečne poslala do bažín 😛 ). Ale nemôžem s vami súhlasiť ani po premyslení. Prečo? Totiž ak by bolo všetko dopredu nalinkované, aký význam by mali “lekcie”, ktoré sa máme naučiť? Lekcia je vždy o tom, že sa dostanete do nejakej situácie, na ktorú nejako musíte zareagovať – a spätne zisťujete, či reakcia bola správna alebo nie. Keby tá reakcia bola dopredu stanovená, lekcia nemá zmysel. A celý svet a všetky ľudské životy by sa zmenili na obrovský trestanecký tábor, kde si musíme “odkrútiť” trest za to, čo sme popáchali… S tým nemôžem súhlasiť. Ak sme totiž trestanecký tábor, kto je sudca? A prečo vopred nepoznáme zákony? To by nedávalo zmysel…

    Spomenula som si na tézu Evy Pierrakos, že ľudia (a celý život na Zemi) pomáhajú svojou existenciou neuvedomelú hmotu premieňať na uvedomelú. Takže lekcie sú potom o “uvedomení si” a “konaní podľa nového poznatku”. Castaneda tiež hovorí, že osud do nášho života vstupuje postupne – najprv ako nenápadná “udička”, potom ako polienko pod nohami a ak ani tu sa nepoučíme, tak nám ochotne rozflákne ňufák o nejakú hoooodne veľkú prekážku! A aj ja sama mám takú skúsenosť. Niektoré moje lekcie v živote boli “poďme sa pozrieť, či to už pochopila” – a ak sa zistilo, že jemnostpaní má dlhé vedenie, tak prišli lekcie typu “nauč sa alebo skap!”… To isté so mnou robili anjeli, aby mi prepísali niektoré nevhodné “predprogramy” a dokonca aby modifikovali moje “mantinely”. (Nezmenili mi pohlavie 😛 , ale upravili mi povahu.) Robili to cez situácie, do ktorých ma pchali, a potom skúmali, ako zareagujem. A musela som hodne zatínať zuby, ak som nechcela prepadnúť cez palubu…

    Takže ego-neego, moje skúsenosti a pozorovania hovoria, že nemá význam rozdávať žiakom testy s vopred označenými správnymi odpoveďami. To by bolo o duševnom pohodlí, nie o učení sa!

    Like

  6. Gabybaby,

    ano prides s cielom nieco sa naucit (je to pritom za zivot vela veci) a aj sa to naucis a zaroven pomoct inym v ich uceni – to je zmysel vtelovania – chodenia do skoly. Kedze na Teba su naviazane aj ine duse, keby si svoj ciel nesplnila (napriklad rozhodla sa nevytiahnut niekoho z vody hoci by si mohla, on by zomrel hoci by este nemal, alebo vytiahla a on by nezomrel hoci by uz mal) narusila by si neplanovane jeho a aj ine osudy (cele ucenie – pretoze je vzajomne – by sa narusilo).
    Ano ide, jeho samovrazda ma zmysel nielen pre neho ale pre vsetkych okolo neho a nie je nezmyselna. Dalsie jeho zrodenie bude vo zvieracom tele a bude sa ucit vazit si zivot.
    Neviem (nepamatam) z vlastneho poznania ako to skutocne ozaj funguje, ale vlastne nahodne rozhodnuta by podla mna vnasali privelky chaos.

    Like

  7. Helar,

    prepacte za tykanie.

    Podla mna nase ucenie nie je formou vyuzitia nasej bystrosti alebo vytrvalosti ale spoznania a zapamatania si prezitim navlastnej “kozi”. Ak nieco spozname uvedomenim si, potom toto uz nie je predmetom ucenia a asi nam aj malo pomoze pri novych lekciach, ktore su o inom. Testy maju predurceny vysledok ale my ho nevidime a vlastnym pretrpenim spoznavame spravnu odpoved. O co nase sucastne poznanie odlisnejsie od toho spravneho o to vacsie “poleno” nas presmeruje – udrenim / bolestou na spravny smer.

    Like

  8. Jano,

    teraz ale sa budem vyjadrovať k tomu, čo ste napísali GabyBaby (čo síce nie je odo mňa pekné, ale mne to pomôže v argumentácii 🙂 ): “napriklad rozhodla sa nevytiahnut niekoho z vody hoci by si mohla, on by zomrel hoci by este nemal, alebo vytiahla a on by nezomrel hoci by uz mal” – čo iné je to ako príklad slobodnej voľby a lekcie, ktorú ste prešli/neprešli? To je totiž presne to, čomu sa u mňa hovorí “slobodná vôľa” – rozhodnete sa, či toho chudáka z tej vody vytiahnete, a potom nesiete následky tohto rozhodnutia. To je to, čo chápem ako “karmickú lekciu”. Takže je dosť dobre možné, že naše rozdiely nie sú v ponímaní, ale v terminológii.

    Tykanie mi ani trochu nevadí, ja len štandardne všetkým, ktorých si nepamätám, vykám. Ale kľudne môžeme prejsť na tykanie.

    Ja si tiež myslím, že sa učíme na vlastnej koži tým, že si pochutnávame na následkoch našich skutkov (ale aj skutkov iných ľudí) – v tomto alebo v iných životoch. Ale tých “levelov” sa presa len držím: Človek absolvuje “uvedomovanie si” po stupňoch a niekedy musí najprv pochopiť A, aby mohol riešiť B. Napríklad najprv musí pochopiť svoju individuálnu hodnotu, než je schopný prestať ju odvodzovať od toho, ako naňho reaguje prostredie. Proste naopak to nejde bez toho, aby to neviedlo k ťažkým poruchám niekde inde. (Ani strom nemôže vytvoriť vetvy skôr, ako si urobí kmeň, a ten si môže urobiť až potom, keď si urobí korene). Keď chcem napríklad niekomu odpustiť, najprv musím pochopiť, čo mi urobil (inak budem vinu hľadať vždy u seba a vôbec ma nenapadne, že by som mala niekomu odpúšťať) a prečo mi to urobil (ak nepochopím “prečo”, tak moje odpustenie bude navonok, ale nič sa z neho nenaučím a v budúcnosti vleziem do podobnej situácie znova ako baránok pod sekeru).

    Like

  9. Hela,

    levely postupneho vyvoja nespochybnujem, iba si myslim, ze nie su to schody po ktorych skaceme a v zivote medzi nimi sa nic nedeje, ale naklonena rovina po ktorej plynule stupame alebo klesame 🙂

    Som ten, ktory sa topi ale neviem, ci ma zachranis alebo nie. Ako si mam (ja alebo moj anjel) v zivote rozlozit svoje (moje) ucenie, ked neviem ako dlho budem zit a moj zivot bude zavisiet iba od Tvojho slobodneho rozhodnutia?

    Samozrejme, ze Ty budes prezivat tu chvilku, ked ma mozes zachranit ako velke rozhodovanie medzi strachom a slachetnostou a budes mat dojem moznosti rozhodnut sa co spravis, ale nakoniec anjel trosku ovplyvni Tvoje myslienky a urobis rozhodnutie, ktore bude takym poznanim pre Teba aj pre mna, ktore sme si naplanovali a zaroven zapada do osudov ostatnych ludi.

    Like

  10. Helar,
    No citam tuto stranku uz asi pol roka a zoznam krivd som si uz urobila, ale este nie je uplny. To len tak pre zaciatok, pretoze ja mam v umysle len napisat, ze mi bude za Vami fakt smutno, ked tu uz nebudete. Aj ked viem, ze je to len o hmote, ale ja som zatial clovek so svojimi pocitmi a toto je moj pocit.

    Like

  11. V kazdom pripade mam otazku na Helar alebo Filipa 212 tykajucu sa karmy. Napr. ked sa narodi dievca do rodiny, kde ju otec znasilnuje od malicka alebo deti, ktore mlatia od malicka do krvi. Co sa ma v tomto zivote naucit takyto clovek? Alebo ludia co boli v koncentrakoch a vsetky tieto hrozne pripady.

    Like

  12. leloa,
    ak su deti odmalicka tyrane, moze to byt z roznych dovodov… bud mohli tie deti v minulom zivote tyrat tie svoje, alebo vykonavali nieco fakt zle, ublizovali druhym a tak, no a preto si chceli vyskusat ake to je na vlastnej kozi, tak si vybrali prave takyto zivot… takze je to nieco ako vyrovnanie… a co sa tyka tych koncentrakov, v nich boli vacsinou zidia… takze sa moze jednat o karmu naroda… cize zidia celkovo boli za nieco potrestani… neviem ci je to spravnne vysvetlene, inak si to vysvetlit neviem…

    Like

  13. Leloa,

    k tým karmickým lekciám o koncentrákoch: to nemusela byť karmická lekcia pre Židov – možno to bola karmická lekcia pre celý svet (a Židia boli len “učiteľ”) a svet ju vtedy spackal… Takže sa nám v nejakej podobe znova vráti.

    To s tými deťmi Gilthoniel už zodpovedala.

    V tomto živote som zažila jednu dosť škaredú karmickú “odplatu”. Nedokázala som zachrániť život môjho otca. A keď som sa neskôr pri nejakej príležitosti pýtala anjelov, na čo to všetko bolo dobré, dostala som odpoveď: lebo si bola otcovrah. Takže v minulosti som si nevážila život svojho otca a zabila som ho a v tomto živote som si ho síce vážila, ale nedokázala som ho zachrániť… Smiešne je, že celý život pred jeho smrťou som sa potkýnala o “udičky”, ktoré mi mali napovedať, čo sa deje. Mohla som sa poučiť… našťastei som sa aj trochu poučila a zlyhala som “len” na 98%… To je útecha!

    Jano,

    späť k ovplyvňovaniu cez anjelov alebo dévy (čo u mňa nie je to isté, ale u niektorých áno): ich úlohou, ako ju chápem ja, je postarať sa, aby sa všetci účastníci drámy zišli v danom čase na danom mieste pre ďalšiu karmickú lekciu. Ale počas lekcie máme ruky voľné a môžeme sa zachovať rôznymi spôsobmi. “Správny” karmickú lekciu vynuluje, “nesprávny” nám ju prinesie v budúcnosti znova. Rozhodne v mojom ponímaní nenašepkávajú, ako máme veci riešiť.

    Like

  14. Helar,

    to co som popisal sa mi zda “logicke” 🙂 ,ale pravda moze byt aj (trochu) ina.
    Ak Ta mozem poprosit, popytaj sa prilezitostne na tuto temu 🙂

    Leola,

    cital som, ze do Hirosimy sa uz dlho pred bombou rodili “byvali” magovia a podobni ludia.

    Like

  15. Dakujem za odpoved vsetkym Helar, Gilthoniel, Jano.
    Ale co sa tyka tyrania v rodine, pre mna je to aj tak nespravodlive. Nebolo by to nespravodlive, keby ti ludia, ktorych tyranizuju rodicia aspon vedeli, ze preco to tak je, ale ked nevedia, podla mna to ma skor opacny ucinok ako poucny, tak len tolko.

    Like

    • Súčasťou trestu – karmy je aj to, že znova zopakuješ svoju chybu, pokiaľ ju nepochopíš. Takto sa človek stále motá v kruhu tej istej chyby.

      Like

  16. Leola,

    to poucenie prichadza v “minute” smrti, ked clovek/dusa pochopi dosledok svojich cinov aj pricinu prikoria.
    Aj pocas zivota mozno patrat po pricine problematickych “vztahov” s ludmi – treba sa (v uvolnenom stave) nezaujate pytat preco … ? a odpoved (vo forme obrazu/sceny) cloveka napadne.

    Like

  17. Dobry vecer.Je to skvely clanok.V skratke je tu vlastne popisane ako funguje nase bytie…Iste,funguje na zaklade karmy,aj ked mam niekdy pocit,ze niektore zivotne skusky musime jednoducho podstupit,ci sa nam to paci alebo nie….vsetko ma dve stranky,minca ma dve strany….A dusa takisto musi dozriet.Tento vynikajuci clanok,by asi neoslovil ziadneho podnikatela,politika,..ludi,co si postavili svoje bytie len a len na materialnom svete a pozitkoch,ktore pre nich tento svet ponuka….Zivot je v postate jednoduchy,len ludia si ho stale komplikuju….Este treba pripomenut,ze zijeme v ere Kalijugy.Hmota slavi svoj triumf,vsetci ju oslavaju,….A Ody na materiu sa na nas valia zo vsetkych mediii.Len si kupte nove auto,novy mobil,nove handry na seba!…Toto vsetko je len odputavanie od nasej skutocnej duchovnej postaty….A este chvilu tieto veci budu gradovat…Stare civilizacie vsetko davno vedeli…,Egyptania,Indovia,Mayovia,….Tam treba hladat zdroj skutocnej mudrosti,pravdy a poznania….Dnesny svet je totalne hore nohami…Zlo tu kraĺuje takmer na kazdom kroku a pravda je neustale znasilnovana.Kalijuga,tak ako vravia Indovia….

    Like

  18. No esteze mame tibet…
    U mna zlo vyhanam lepsie ako sprej na vlasy macky:D
    Vcera sme si dali samanske bubnovanie takze susedia mali zazitok okolo jedenastej vecer.
    Pestujem feng suej a fuguje to.
    Este dokoncim ocistu priestoru 7 tibetskymi misami ktore si planujem kupit do konca tohto roka.Prva bude asi korenova ma priemer 25 cm a vydava hlboke tony ktore rezonuju velmi dlho.Takze jedneho paka na konci mesta co ma doma samansky bubon-trieska donho,ja budem hrat na misy a to vam garantujem ze to pocut na velmi peknu vzdialenost:P
    Pre tych co maju zaujem o kupu takychto misiek mam dobry shop -) http://www.namaste.sk/ mate tri moznosti dodania posta kurier a este neviem ake.. takze fajn.
    odporucam:P tento tyzden ich totiz skusam

    Like

  19. Moje nervy. Uz asi 3 dni citam tuto stranku, lebo ma fakt zaujala. Zaujala je slabe slovo, skor nadchla. Vsetko mi pekne zapadalo do mojho sucasneho poznania a dalej ho rozsirovalo a skvalitnovalo. Ale po precitani tychto “…..” (dosadte si co chcete, co vas neurazi), som zostal dost rozcarovany, az nahnevany. Na seba, ze som naletel a mozno stracal cas, na vas, ze ste zbehli z cesty a ze uz vase mudrosti nemozem zrat so zadrzanym dychom. Fakt ma to velmi mrzi, ze som prisiel o takyto super zdroj info. Teda neprisiel, len uz budem na vsetko, co sa tu pise, chtiac-nechtiac pozerat dost opatrne. A to ma fakt kaka, lebo viera je zakladom vsetkych “zazrakov”. Helar, do kelu, ved si to over u tych anjelov, ze tie indicke bachorky su blbost, az na par veci, ktore su ale spolocne aj s inymi uceniami. No nech je 98% pravda, ale tie zvysne 2% ma tak vytacaju, ze az. Aky osud? Aka karma? Aka predurcenost? Ake dobro a zlo? Nie je to prilis clovecia optika? Preco by nam niekto vymazaval pamat, ak nas chce nieco naucit? A potom znovu hodil do vody nech sa ucime plavat, potom znovu odnaucil plavat a tak dokola. Aky by to malo zmysel? Je pravda, ze som asi daleko za vami a este sa mi treba vela ucit, ale vobec sa mi nechce ist smerom, ktory ste tu teraz naznacili. I ked viem, ze zakony funguju nezavisle odo mna a tiez pouzivam len cloveciu optiku. Sorry, ze teraz nestiham konkretne pomenovat a povyberat tie hrozienka, ktore ma tak rozladili, ale snad sa k tomu niekedy dostanem, ak bude dovod. Nestiham teraz vsetko citat odznovu, cakam navstevu.
    Ahojte, aj tak sa tesim sa, ze som na vas natrafil, len ma prosim nedoplette este viac, ako som. Resp., ked som sa konecne zacal rozpletat.

    Like

  20. Tak choj v mieri vypustit paru inde.
    Nikdo ta tu k nicomu nenuti.
    Vsetko co citas citas na vlastnu zodpovednost a vyber si ty s toho co je pre teba to spravne.
    svoj smer musis najst sam.
    si akysi zmeteny.
    poupratuj si vo svojom vnutry a hlavne sa menej zlosti.Hlavne sa vela smej a raduj.To zvysuje auricke vibracie 🙂 ak este s dacim problem kludne pis.

    Like

  21. Ak by som mohol…dam vam moj vyklad/interpretaciu/ zakonu karmy, ak to tak mozem nazvat. Takze. V celom univerze ide stale o rovnovahu. Ked je nejaka vec co je ako keby minus – napriklad stretnete bolaveho cloveka a nepomozete mu, tak to minus nevyrovnate pozitivnou akciou a ostane to minus – a to sa nazbierala karma, ako trest za to ze ste nenarovnali vec ked ste mohli. Pozitivna vec myslim ako ne ze je ,,dobra,, ale ze je opacna. Pozitivna akcia. Takze napriklad ked nieco vam padne na zem – stolicka. Je to minusova akcia a musime ju narovnat pozitivnou/alebo to ignirovat, to nevysielame ziadnu energiu a nemusie nic narovnavat, ale to musime byt perfektni aby sme na to nijako nezareagovali… Bez rozmyslania a vysielania negativnych emocii ze preco padla ju napravime a nieje ziadna karma, zasa je to v nulovom/rovnovaznom stave. Ale keby sme sa zacali rozculoat, tak z negativnej akcie nespravime nulovu , ale vypustime do priestoru dalsie minusy a to je karma – a preto nam univerzum niekedy v zivote da minus ako na oplatku. Pozitivne veci a rovnovazne su to iste. Cize ked je nieco ,,pozitivne,, je sprostost davat tomu negativnu akciu – ked je to pozitivne je to nulove. Tak etse jeden prilkad. Niekto od vas pita peniaze/pomoc to je jedno. Nepomozete mu takze pred tym to bolo minus a vy ste len to poslinili dalsim minusom…to je nerovnovaha. Keby ste mu pomohli, z minusu je nula a to je rovnovaha, nulova karma, stav rovnovahy. Nemusite mu dat hned peniaze, staci ak mu podate ruku a zazelate vsetko dobre, popripade ak idete z obchodu obetujete ten jeden rohlik .Aj to je pozitivna akcia a je znova rovnovaha. Riadim sa tymto a funguje mi to. Takze zla karma = ked nechavame alebo robime nerovnovahy. a dobra karma = ked z nerovnovah robime rovnovahy, skuste si to dat na hocijaky priklad bude to sedet. A tu zlu karmu robenim nerovnovahy myslim naprilad – ste v autouse a sedite vedla nejakeho neznameho muza, je to nulova situacia, nulova akcia. Ale ked na neho zacne z nicoho nic , kricat a zacnete ho mlatit, z nulovej veci spravite minusovu a to je zla karma, nerovnovaha. Takze tak 🙂

    Like

  22. Píše sa tam že duša sa rozhodne či chce ísť do materiálneho sveta, čiže sem. Ale nepochopím prečo som si to vybrala keď sa tu deje večšinou viac sklamania ako potešenia…..

    Like

  23. Ahojte!
    Potrebovala by som váš nezaujatý pohlad, lebo som sa zasekla v situacii, s ktorou neviem ako mam naložit z hladiska duchovnej alebo karmickej “ferovosti” . Je to pre mna teraz dilema ako hrom.
    Ide o moj vztah s partnerom. Je to muž, ktory sa ku mne osobnostou vobec nehodi, nase stretnutie bolo dost podivne (zhoda zvlastnych nahod- skor to vyzeralo, ze sme sa proste “museli” stretnut). Sme spolu uz stvrty rok, byvame spolu. Nedavno sa zacal menit moj postoj k nasmu vztahu. Partner ma tlaci do svatby, do ktorej z neznameho dovodu akosi nechcem ist. Dnes mi vyjavil, ze chce so mnou mat dieta. Ja som rodinne zalozený mladý tvor a v podstate si velmi zelam obojstranne uprimny milujuci a hlavne stabilny, pevny vztah so zodpovednym a spolahlivym rodinne zalozenym partnerom. Tu je ale problem- lebo moj sucasny frajer (zaroven bol aj mojim prvym )- ma rodinu rad a tiez si zela mat svoju vlastnu, je to muz s ktorym sa nenudim, je neposedny a zvedavy. Len je velmi nespolahlivy a viackrat ma uz sklamal. Vtedy, ked som potrebovala pomoc, ked som dostala v lese anafylakticky šok- nebol schopny byt mi oporou, proste ma nechal, nech si idem sama do nemocnice, lebo sa zrovna ponahlal na vlak za rodicmi (ten vlak bol posledny spoj). A teraz nedavno ked som dostala vysoke horucky, chcel ist prespat radsej k rodicom, aby sa odo mna nenakazil, lebo ze chce ist na druhy den na večierok. Pocas mojej choroby prakticky vobec nebol doma- dva vecery po sebe bol na vecierkoch, okrem toho chodil na vylety so svojou rodinou, stale si vymyslal program, nebol vobec so mnou, zjavne sa pri mne doma nudil. Pritom mne bolo smutno samej a citim, ze by som chcela partnera, ktory by pri mne vzdy stal (ktoreho by to bavilo)- nielen v tom dobrom. Partner dobre vie ze som nebola nadsena ze ma doma nechaval cely cas samu, nepostaral sa o mna (co je pre mna uplne prirodzene- ak je partner chory, tak som s nim a opatrujem ho,), bavili sme sa o tom, ale obhajuje svoje stanovisko, ze jeho pritomnost nebola nutna. Nic som mu nehovorila, ked stale kamsi lietal a ja som bola sama, lebo som ho nechcela obmedzovat, akceptujem jeho zmyslanie a priority. Aj ked sa nezhoduju s mojimi. Na fakte, ze mi bolo z toho smutno sa ale nic nemeni. Sranda, ked som zdrava, a plna energie, ako zvycajne a nie je so mnou nuda, tak sa zrazu velmi ku mne má….
    Zatial by toto cele nebolo problem. Ten nastal az ked som si uvedomila, ze chcem ineho partnera, ktory je zodpovedný, spolahlivý a “partnersky” a rodinne založený, ktorý by mi bol ako žene oporou (proste niečo take tradicne…) a od sucasneho partnera chcem preto odist. To by sa tiez dalo. Ale vsetko nasvedcuje tomu, ze mam s nim napriek tomu este zostat. Udajne k zmene by malo dojst o tri roky a vtedy bude na zmenu najlepsi cas, teraz udajne nie je vhodne nic podniknut…. Moja znama- karmicka astrologicka- pred niekolkymi rokmi mi hovorila (vtedy som este s priatelom vo vztahu nemala problemy) , ze vztah s tymto muzom je pre mna velmi vyznamny a velmi mi moze pomoct v mojom individualnom vyvoji. A vraj po case sa budem chciet vybrat smerom kam moj priatel chiet nebude, inymy slovami- ze nase cesty sa rozidu. Udajne je moj priatel vyznamnou osobnostou v karmickej historii mojej rodiny (v zmysle ze zohrava daku dolezitu ulohu v nasej rodinnej karme) – len ja som vobec nechapala, co tym mysli, aku ulohu v mojom vyvoji ma priatel zohrat konkretne. Proste som nerozumela. Asi ani teraz nie. Podla numerologie, sa nachadzam v osobnom roku, v ktorom dochadza k vyznamnym citovym zmenam vo vztahu k priatelom, rodine, v milostnych vztahoch. Je to rok tazky, ale je to rok, v ktorom sa mam “stiahnut” a ist do seba, meditovat, relaxovat, venovat sa sebe, riesit seba, avsak nie je to rok pre vonkajšiu činnosť, len reflexiu. Udajne o tri roky dôjde k velkemu zvratu v oblasti milostnych vztahov, deti atd.- podla osobnej numerologie i astrologickych konštelacii -prekryva sa to. Pojde o silne posobenie planety Uran- a to je planeta zmien, prevratov, novych zaciatkov atd… Okrem toho zakaždym, ked sa pytal anjelov, ci mam s priatelom zostat, odpoved je ano. Na otazku, ci je to vhodny partner pre mna a moje “sny” a ci s nim budem stastna odpovedaju zakazdym nie. Nerozumiem preco. Zrejme je potrebne aby sme este boli spolu- aj ked neviem preco. Vobec neviem, comu ma vztah ma naucit. A to sa snazim hladat odpoved uz aj cez ezoteriku…
    Problem a zaroven spominana moralna dilema je taka, ze neviem ako sa mam teraz zachovat k priatelovi. Ked viem, ze uz s nim nepocitam ako so zivotnym partnerom ale zaroven viem, ze este s nim by som mala zostat. Neviem co mam robit. Je to mi to neprijemne voci nemu…tvarit sa akoby nic…neviem ci je to fer…Nie je to duchovne zneuzitie?- ked s niekym zostanem len isty cas, kym sa naplni nejaka moja lekcia, pricom dotycny clovek so mnou pocita ako so svojou zivotnou partnerkou? Je to pre mna momentalne dilema, v ktorej zrovna teraz neviem hladiet s odstupom a nezaujato aby som nasla to najvhodnejsie riesenie (ktore prinesie pozehnanie mne aj vsetkym zucastnenym)…Ako to vidite vy z vasho uhlu, please?

    Like

    • Podľa mňa by si sa mala rozhodnúť podľa Tvojho 1.rozumu 2. intuície. 3.srdca. Numerológia, ezoterika, veštica Teodora a podobné “ehm, veci”, Ti môžu pomôcť, až keď si v koncoch, a to, či Ti vôbec pomôžu je otázne. Spoliehaj sa na svoj zdravý úsudok. Pokiaľ si nevieš predstaviť, že by bol Tvojim partnerom do konca života, tak mu to povedz a počkaj, ako zareaguje. Pokiaľ sa nebude meniť k lepšiemu a nebude viac zodpovedný, tak mu proste povedz, že si mu dala šancu, ale očividne nie je v Jeho silách vyhovieť tomu, čo chceš Ty. Môžeš potom ostať vo vzťahu, “tak ako to je”, s tým, že ukáže čas, ale tým pádom Ťa on nemôže nútiť do rodinného života, lebo sa na to nekvalifikoval, zatiaľ.. 🙂 Skús si aj prehodnotiť, prečo si vlastne s ním, napíš si klady a zápory vášho vzťahu, a porozmýšľaj nad tým sama. Každopádne nedávaj na rady druhých, ide o Tvoj život. Všetko ber s rezervou. Aj moju “radu” … 😉

      Like

  24. Do duchovného sveta sa nemôžeš dostať astrálnym cestovaním, ani inou projekciou, ale iba po opustení tela a musí Ti byť pridelené duchovné telo. Kto tam raz, bol, už sa odtiaľ nevracia..Dostaneš sa tam, až keď nemáš žiadnu karmu a si bhakti-yogi.

    To s tým “gu”, existujú aj takzvané GUNY, od slova GUNA, ktoré sú vlastne hmotné kvality, ktoré ovládajú podmienenú JIVU-živú bytosť. Sú to Sattva guna- kvalita dobra ; Raja guna – kvalita vášne ; a Tamas guna – kvalita nevedomosti.

    To s tou mačkou. Sú prípady, keď máš ľudské zrodenie a potom sa jednorazovo nejakým svojim omylom dostaneš jednorazovo do zvieraťa a potom späť ale v drvivej väčšine prípadov, keď sa dostaneš do zvieracieho tela, musíš prejsť všetkými druhmi vyššie – evolúcia. Trvá to milióny zrodení, preto je premrhať svoj život v ľudskom tele také barbarstvo.

    To s tým odmietnutím “balíčka karmy” – to sa nedá vedome spraviť. Proste musíš riešiť to, čo príde, nemáš na výber. Niekedy je proste neskoro, aby si zvrátila svoju karmu, lebo “plody už padajú” – a rovno na hlavu 🙂

    Nie Dévi – ale Dévovia. = Polobohovia

    Bhagavan, teda Krišna, Višnu – Najvyššia Božská Osobnosť je mimo materiálny svet. Tento služobnícky milujúci vzťah sa odohráva na duchovných planétach, ktoré si opísala na začiatku článku. Anjeli tam nemajú prístup, ani Polobohovia, IBA, oslobodené duše, ktoré vyvinuli prirodzenú oddanosť Bohu – bhakti-yogu. Odtiaľ sa už nikto nevracia, Ten svet je popisovaný ako

    SAC-CID-ANANDA
    večný, plný poznania a blaženosti

    Pekný článok, je to isté priblíženie. Keď ale chceš opustiť tento hmotný svet a zaujali Ťa Védske informácie ako na to, tak by si nemala študovať Castenedu, ale práve Védy. Je to obrovská zbierka poznania a je tam všetko napísané, ako sa oslobodiť, ako zrušiť svoju minulú karmu, atď. Treba len chcieť. Teoretické vedomosti o tom Bohužiaľ nestačia. Chce to práve tu realizáciu, prax. Nie je to ľahké, ale JE TO MOŽNÉ. A to by nám malo stačiť. 🙂

    Like

    • Nrayn,

      “Nie Dévi – ale Dévovia”. 🙂 Pochybujem, že sanskrit používa koncovku “-ovia”. 🙂 Skús nenachytávať ľudí na chybách, ale snažiť sa nájsť nejaký možný zmysel v tom, čo píšu/hovoria. Tá veta znie: “Védy používajú pojem déva a dévi (pretože sú mužského i ženského pohlavia).” Možno sanskrit nerozlišuje mužské a ženské pohlavie, ale autor, z ktorého som to spracovala, ho rozhodne rozlišoval.

      Čo sa týka nulovania mojej karmy, to nechávam na anjelov. Oni musia vedieť, čo sa dá a čo nie. Majú oveľa dokonalejšie poznanie. 🙂

      V jednom s tebou nesúhlasím. Anjeli majú prístup mimo náš vesmír… len sa tam obvykle nevyskytujú. Tak mi to povedali. Je to asi v tom, že vnímam anjelov trochu inak ako ty. U mňa anjeli nie sú oddelení od Otca, ale sú jeho súčasť, jeho rôzne aspekty… alebo teda “typy energií”, na ktorých je postavený celý svet, ako ho poznáme. Keď som sa kedysi pýtala na vzostupové dimenzie a kde v nich sú anjeli, tak som dostala odpoveď, že všade – oni sú “nosná vlna” pre všetko ostatné v tomto vesmíre.

      Čo sa týka Véd alebo Castanedu… ja som eklektik. Študujem všetko, čo “má srdce”. Takto možno nie som na nič odborník, ale podarilo sa mi získať pomerne komplexný obraz o svete. Netvrdím, že je pravdivý 🙂 , tvrdím len, že je pomerne komplexný… Ale v každom prípade ďakujem za pochvalu. 🙂

      Like

      • Ja Ťa nenachytávam na slovách, dobre vieš, že ja si na takéto veci nepotrpím. Chcel som len poukázať, že v sanskrite sa používajú rody podľa koncovky. V tom prípade “déva” je muž a “déví” je ženský rod. Tak isto je “Krišn(a)” -muž atď. Vo Védach je písané o Polobohoch zvyčajne ako “deva”, v mužskom rode a nikde som sa nestretol so ženským rodom..
        Áno, je možné, že anjeli majú vyššie poznanie, ale najvyššie poznanie obsahujú Védy, lebo tie nepísali Dévovia, tj. anjeli, ale priamo Avatarovia, inkarnácie Najvyššieho. Medzi tým je priepastný rozdiel.

        S Tvojou koncepciou tých anjelov=síl súhlasím. Sú Jeho súčasť, konajú v súlade s Jeho vôľou a majú na starosti riadenie hmotného sveta. Podľa Véd ale prístup do duchovného sveta nemajú, lebo sú podmienení. Preto sa na veľa miestach píše, že ľudské zrodenie, resp. na planétach v strednom planetárnom systéme je najlepšie sa inkarnovať, lebo my máme možnosť opustiť samsáru. Na nižších a vyšších systémoch to nie je možné. Dévovia si vyčerpajú karmu a klesnú k nám. Oni ale priamo zo svojho postavenie nevedia transcendentovať svoj stav, my áno.

        Každopádne, máš o tom všetkom celkom dobrú predstavu, a komplexnosť sa cení, pretože sa eliminujú hluché miesta 🙂 Skús si niekedy prečítať niečo z Véd – myslím originál, nie články o nich -, a uvidíš, že s najväčšou pravdepodobnosťou tie info čo získaš, zapadnú do Tvojej koncepcie a určite ju aj obohatia. Tvoja koncepcia anjelov je viacmenej totožná s tým, čo sa píše o Dévoch. Zaujímavé je to, že oni riadia všetko v našom živote, od toho, kedy sa zobudíš, či sa Ti podarí zdvihnúť ruku, reagujú a plnia každú Tvoju túžbu – inými slovami, ovládajú všetky sily, s ktorými prídeš do kontaktu. Sú to vlastne samotné zosobnené sily, ktoré reagujú na naše želania rýchlosťou myšlienky. Všetko sa ale deje s Jeho tichým súhlasom.

        Like

  25. Nrayn,

    toto je to, kde máme rozdielne vnímanie: viem, že sa robí rovnítko medzi dévami a anjelmi. Ale od Armstronga viem, že dévy majú nejakých 3-4.000 rokov a sú to vlastne duše v istej forme. Od anjelov zas viem, že sú tak starí ako systém sám, takže ja som si interne urobila delítko medzi dévami a anjelmi a v mojom vnímaní to proste nie je jedno a to isté.

    A zasa k avatarom: avatari sú premietnutie energie Otca do systému (používam svoju terminológiu, sorry). Hlavný avatar Otca v systéme je Michael (možno bol pred ním niekto iný, ale ako to ja viem, je Michael najstaršia z energií operačného systému). A keď som sa ich pýtala, tak som sa dozvedela, že avatari Višnua (hehe, to som si nemohla odpustiť 😛 ) boli oni, pričom Višnu je sám avatar a je to energia Michael.

    Povyprávali mi síce všeličo, ale vidím v tom istú logiku. Riadia nás, ale nie na tej úrovni, ktorú popisuješ ty – tam asi zasa máme odlišné vnímanie. Čo ja viem, “orchestrujú” náš život, ale blbcov zo seba robíme sami. 🙂

    Like

    • No z tohto pohľadu to ani nie je to isté. Podľa Véd sú Dévovia živé bytosti, dá sa povedať, že humanoidi na vyššej úrovni. Dĺžka ich života závisí od úrovne, v ktorej sa vyskytujú. Čím vyšší planetárny systém, tým dlhšie. Dá sa to porovnať s tým, čo hovorí “moderná” veda, že vo vesmíre plynie čas inak, ako tu na Zemi. Závisí to od veľa faktorov, napr. gravitácie atď. Určite to je ale viac ako 4000 rokov, lebo dokonca na Zemi ľudia žili v minulých vekoch, jugách dokonca 1000, 10 000 alebo dokonca 100 000 rokov jeden život. Brahma, ktorý žije na Brahmaloke, čo je najvyššia hmotná planéta žije miliardy rokov..

      “Starí, ako systém sám.” No. Čo to je systém, pokiaľ myslíš hmotný svet, hmotný vesmír, tak ten sa vždy cyklicky obnovuje, takže je tu istý čas, a potom nie je prejavený istú dobu, vtedy, keď sa budem držať Tvojho chápania, tak je neprejavený v Narayanovi. Vtedy je iba On, takže Dévovia reálne neexistujú, lebo nemajú sa kde prejaviť. Existujú v ňom. Nadviažem ale na to, čo si napísala, že sú starí ako systém sám – áno, lebo poloboh, déva, je len forma a umiestnenie nesmrteľnej duše. Ale to si aj Ty Duša, keďže duša je večná, všetci sme to od počiatku.

      K tomu Višnuovi. Sám Krišna je Višnu, a je to Najvyššia Božská Osobnosť, na hierarchickej báze je teda Najvyšší. On je avatar sám seba, alebo Jeho úplné expanzie. On neprijíma žiadne iné meno, lebo On je Višnu, je len jeden. Môže sa expandovať potom do foriem – Narayana, Aniruddha, Vasudeva a Sankarsan.

      Áno, Polobohovia nezasahujú, oni proste sú, ale sú zosobnení, lebo za každou energiou je Osoba. Napríklad Agni je Poloboh ohňa, oheň – element, je Jeho energia, ale Agni je zosobnený oheň. Je to pre nás momentálne celkom sci-fi, keď si predstavíš, že je možné sa zhovárať, alebo z očí do očí stretnúť zosobnený oheň, vodu, múdrosť, smrť, spravodlivosť, Védy, atď. 🙂 Oni majú na starosti istý aspekt hmotného stvorenia, ale nie sú jeho bezprostrednou príčinou. Sú niečo ako ministri. 🙂
      Bezprostredná príčina je Višnu – “Otec” 🙂

      Like

      • Tým “polobohom” hovorí Ashley-Farrand “personifikovaný princíp”. To by sa rozhodne dostávalo bližšie k môjmu ponímaniu anjela ako dévovia.

        Like

      • No vidíš. Védy sú “vedah” – doslovne “poznanie”. Všetky ostatné koncepcie vychádzajú z nich.

        Like

    • Hovorí sa, že do momentu “osvietenia”, keď sa odpracuje všetka karma, “pozitívna aj negatívna”. Presnú definíciu si už nepamätám, ale potom sa duša – “majster” – budha už inkarnuje iba na vlastnú “žiadosť”, do vtedy o tom rozhodujú iní “majstri” 🙂

      Like

      • Ja si myslím, že sa inkarnujeme preto, aby sme sa vyvíjali :), ale je o tom hodne napísaného, takže ak ťa to zaujíma hlbšie, stačí hľadať a určite nájdes 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.