Ak si chceme energiu udržať vysokú, musíme cvičiť. Cvičenie nemusí byť vždy silové. Dobrí sú “piati Tibeťania”. Ja napríklad “stojím ako strom” (doslova a do písmena, a niekedy dokonca aj “o držku” 😛 … Volá sa to žam žung/Zhan Zhuang a ktokoľvek si myslí, že stáť nie je umenie, môže si to vyskúšať. Vrele odporúčam!)

Toto cvičenie je tiež prebrané z ktoréhosi čínskeho bojového umenia, už sa nepamätám, odkiaľ; ja som sa s ním stretla u Mantaka Chiu. V každom prípade je nenáročné, vhodné aj pre starých alebo chorých ľudí a – funguje…

• Cvičenie sa robieva najčastejšie po sediačky. Náš chrbát je veľmi vystretý, brada trochu priklonená ku krku, svaly tela sú uvoľnené.
• Sústredíme sa na náš dych a necháme, nech sa ustáli v pohodlnom rytme a hĺbke.
• Pri každom vdychu si predstavíme sami seba ako päťročné dieťa. Pri každom výdychu sa na toto dieťa usmejeme; skutočne sa usmejeme. Energia skrytá v úsmeve dokáže telo liečiť.
• Toto zopakujeme trikrát.
• Potom si uvedomíme naše telo ako celok a začneme sa pri výdychu usmievať do nášho tela ako celku. Opakujeme trikrát.
• Takto si vždy uvedomíme a usmejeme sa:
  • na svoju kožu
  • na svoje srdce
  • na svoje pľúca
  • na svoju pečeň
  • na svoj žalúdok
  • na všetky svoje vnútorné orgány ako celok
  • znova na telo ako celok.
• Teraz si predstavíme, že naše telo nasáva túto energiu úsmevu, že ho ňou doslova vyživujeme a ozdravujeme, že sa uvoľňuje a napĺňa svetlom. Pri nádychu napĺňame telo energiou, pri výdychu sa naň usmejeme a vychutnávame si jeho pokoj. Opakujeme tak dlho, pokiaľ máme chuť.