Vankúš na posteli sa pohol, pomaly vyplával nahor do výšky a potom sa plnou silou rozbehol na mňa, udrel ma do tváre, zhodil z nôh a dvere na spálni sa zatresli.

Sedela som na zemi, Šmajchlík sa ma držal ako kliešť a obaja sme vyplašene sledovali dvere do spálne.

Za nami niečo tupo udrelo. Mačací strom spadol na zem.

Spoza chrbta som začula tichý, škrípavý zvuk. Obrázky povešané na stene za mačacím stromom sa začali hýbať, ako keby ich nejaká neviditeľná ruka posúvala. Moje topánky pri dverách poskočili a s hrmotom dopadli doprostred haly.

Vyskočila som, vletela som do kuchyne a zatresla som za nami dvere. Potom sme spolu so Šmajchlom zaliezli pod kuchynský stôl a dúfali, že sa už čoskoro vráti Noro.

Zrazu sa v kuchyni ochladilo. Zdalo sa mi, že sa do nej popod dvere prediera chlad.

Horúčkovito som premýšľala, čo sa môže stať. Linka bola uprataná, nič na nej nebolo, ani na stole – okrem môjho čaju.

Ešte som ani nedomyslela do konca a už bol hrnček na zemi.

Niečo klaplo. Opatrne som vystrčila hlavu spod kuchynského stola a zbadala som, že dvierka na linke sa otvárajú a zatvárajú. Potom sa zachvela jedna zo zásuviek.

Bez premýšľania, celkom intuitívne som vedela, čo bude nasledovať. Práve to nás možno zachránilo – vyskočila som, prevrhla som stôl, otočila som ho doskou proti linke a obaja so Šmajchlíkom sme sa z a ním schúlili do klbka.

A vtom už priletel prvý nôž.

Keď narazil do dosky stola, skoro som vypustila dušu. Prikryla som Šmajchlíka vlastným telom a triasla som sa ako osika.

Druhý úder. Tretí. Vyletela žufanka, odrazila sa, vyhodilo ju to do výšky a dopadla na nás. Zavrela som oči a dúfala som, že to nejako prežijeme.