Eprakone – ezoterika a spiritualita

Keď vyšli pred krčmu, presunul sa Miki ku mne. Ovinul mi rameno okolo pliec.

“Dúfam, že na mňa neskúšaš to, čo kedysi na Kristínu,” podotkla som uštipačne.

Zasmial sa. “Bol to pôvodne môj plán,” pripustil bez stopy hanby, “ale má to aj racionálne jadro. Chcem ti niečo povedať. Viem, vybehol som na teba tam v parku, ale bol som zvedavý, ako zareaguješ…”

“Aj teraz si zvedavý, ako zareagujem?”

V očiach mal pobavenie. “A ako by si zareagovala, keby som ťa začal baliť?”

“Zavolala by som Nora, aby ti jednu vrazil,” uškrnula som sa. “A ten pohľad by som si vychutnala.”

Zaklonil sa a zvážnel.

“Milka, chcem, aby si pochopila jedno. Čokoľvek sa udeje – nie je to o tebe.”

“Počkaj… nerozumiem!”

“Nemôžem ti povedať viac. Už aj tak som porušil všetky dohody… ale mám ťa rád. Z nejakého dôvodu sa nechcem len prizerať. Chcem, aby ste vy dvaja s Norom boli v pohode. Nikomu nič nehovor – ale keď budeš niekedy na pochybách, opakuj si, že to nie je o tebe.”

“Miki, deje sa niečo?”

Usmial sa. “Čo by bol tvoj príbeh?”

“Že sa deje… Mýlila by som sa?”

“Nie veľmi,” pokrútil hlavou. “Vieš, čo si máš opakovať?”

“Že to nie je o mne.”

“Výborne… Už ide Noro. Ani muk pred ním. Ani pred nikým iným. Len si pamätaj, čo si máš opakovať.”

Prisvedčila som. Noro sa vrátil k stolu, zvláštne na nás pozrel a potom  vyhlásil: “Miki, objímaš moje dievča. Choď si objímať svoje!” Sadol si, zhodil Mikiho rameno z môjho pleca a nahradil ho svojím.

Pozrela som na nich. Veselo sa na seba škerili, ako keby bol Noro povedal ten najväčší vtip pod slnkom. Bolo mi dobre. Moja rodina… Nádherné, úžasné bytosti! Bola som s nimi a to značilo, že som ten najšťastnejší človek na svete – nezávisle od toho, či nejaká Julka je falošná klamárka alebo nie.