Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na fejsbúku som našla toto a hlboko ma to oslovilo:

Neschopnosť prijať pomoc od iných je traumatická reakcia.

Tvoje nastavenie “Nepotrebujem nikoho; urobím to všetko sám” je prežívacia taktika. A potrebuješ ju, aby si si ochránil srdce pred zneužitím, prehliadaním, zradou a sklamaním z tých, čo tam pre teba neboli alebo nemohli byť.

Pred rodičmi, čo boli neprítomní a vedome ťa opustili, či rodičmi, ktorí neboli nikdy doma, pretože na seba nabrali tri práce, len aby ťa nakŕmili a dali ti strechu nad hlavou.

Pred partnermi, čo poskytovali sexuálnu intimitu, ale nikdy neposkytli bezpečný prístav pre tvoje srdce.

Pred priateľstvami a rodinou, čo zakaždým brali viac ako dávali.

Pred všetkými tými situáciami, kedy ti niekto povedal “na to sme dvaja” alebo “podržím ti chrbát” a potom ťa opustili, nechali ťa vylízať si kašu, len čo začala byť horúca, a zvládať všetko nielen za seba, ale aj za nich.

Pred všetkými týmito lžami a zradami.

V priebehu života si sa naučil, že nemôžeš skutočne dôverovať ľuďom. Alebo že im môžeš dôverovať len do istej miery.

Extrémna nezávislosť JE. PROBLÉM. S. DôVEROU.

Naučil si sa: ak sa nevystavím situácii, kde sa musím na niekoho spoľahnúť, nebudem sklamaný, keď mi nepodržia chrbát alebo keď sa na mňa vykašlú… pretože v konečnom dôsledku sa zakaždým vykašlali, no nie?

Možno ste dokonca podedili tento prístup od generácií poranených predkov, čo s tým zápasili pred vami.

Extrémna nezávislosť je preventívny úder proti zlomenému srdcu.

Takže nikomu nedôveruješ.

A nedôveruješ ani sebe, že si vieš vybrať vhodných ľudí.

Dôverovať značí nádej, dôverovať značí stať sa zraniteľným.

“Nikdy viac,” prisahal si si.

Ale je jedno, na čo to premaľuješ a hrdo predvádzaš, ako si nikdy nechcel nič iné než túto úroveň nezávislosti, v skutočnosti je to len tvoje poranené, zjazvené, zlomené srdce, skrývajúce sa za ochrannou bariérou.

Neprekonateľnou. Nič sa nedostane dovnútra. Nijaké poranenie. Ale ani nijaká láska.

Pevnosti a brnenie sú pre tých uprostred boja, alebo pre tých, čo sa na boj pripravujú.

Je to traumatická reakcia.

Dobrá správa: Trauma uznaná je trauma liečiteľná.

Si hodný podpory.
Si hodný skutočného partnerstva.
Si hodný lásky.
Si hodný toho, aby tvoje srdce bolo vypočuté a poláskané.
Si hodný obdivu.
Si hodný pochvaly.
Si hodný toho, aby ti niekto povedal “Oddýchni si. Ja sa postarám” a skutočne to potom aj urobil.
Si hodný prijímať.
Si hodný prijímať.
Si hodný.

Nepotrebuješ si to zaslúžiť.
Nepotrebuješ nič dokazovať.
Nepotrebuješ sa zjednávať.
Nepotrebuješ sa doprosovať.

Si hodný.
Hodný.
Len preto, že existuješ.

Autorom textu je pravdepodobne Jamila White. Keď som to čítala, našla som sa v tom. Extrémne nezávislá. Len nikoho nežiadať; robiť len to, čo dokážem sama.

Sme skutoční hrdinovia v samonastolenej izolácii.

Až zomriem, aj sa sama zahrabem. 😕

Ako to máte vy? Našli ste sa? Čo s tým robíte?