Naivka

Dnes začalo byť populárne “mať navrch” iným – v niečom, hocičom. Sústavné porovnávanie.

(Ono to bolo “populárne” už za mojej mladosti 😉 , len z toho nerobili až taký zjavný “trend”. Ale doba influencerov, kedy jeden je “viac in” ako ten zvyšok a tak ich “nasmerováva”, si vyžiadala svoju daň.)

Ja som často platila za naivku. Bola som ochotná uveriť vám – prvý raz. Každý u mňa dostával doložku najvyšších výhod – až kým to nepobabral. A potom už len “druhú šancu podraziť ma nedostaneš”. A viete, čo? Ľudia mi to zazlievali. Zdá sa, že nie je populárne prehliadnuť niečiu manipuláciu a urobiť protiopatrenia. 🙂

Dosť dlho som sa preto považovala za “pokazenú”, že reagujem takto a nie obvyklým “nastaviť aj druhé líce”. A že vôbec očakávam od každého to najlepšie.

Až do minulého týždňa, kedy som sa potkla o jeden citát Setha cez Jane Robertsovú:

“Ak sa ti iní zdajú byť klamári, je to preto, že sám seba klameš a potom to premietaš navonok na iných.”

“Tam vonku” vidíme to, čo si podvedome myslíme, že sme my sami. Pretože s tým vnútorne nesúhlasíme a hanbíme sa za to (je to súčasť nášho “tieňa”), zhmotňujeme to do prostredia ako naše vnímanie niekoho iného.

To však znamená jediné – že si to o sebe myslíme. Nie nutne, že to skutočne aj sme!

Čiže ak sme vnútorne nezákerní, premietame to do každého a v očiach prostredia, ktoré sa naučilo žiť s podrazmi a zákernosťami, vyzeráme ako “naivka”. A my sa tak potom aj cítime.

Niekto, kto “nezapadol”.

A pritom ste len dobrý človek.

Mne toto uvedomenie hodne pomohlo. Než som to našla naformulované takto v Sethovi, nejako som si to začínala uvedomovať. Uvedomila som si, že ak som “dobrý človek”, potrebujem mať v dnešnom nie-až-tak-dobre-reagujúcom svete vytvorené veľmi presné hranice, čo ešte áno a čo už nie – pretože ak ich nemám, vždy bude niekto špacírovať zablatenými botami rovno stredom mojej duše.

Odrazu som prestala byť “dobrý človek” alebo “naivka” a stala sa zo mňa “neznášanlivá stará baba”. 😉

K tomuto znova Seth:

“Ak chceš vedieť, čo si myslíš o sebe, potom sa spýtaj sám seba, čo si myslíš o druhých… a nájdeš svoju odpoveď.”

Pre mňa to značí: Ešte stále každý u mňa dostáva doložku najvyšších výhod – ale akurát len raz. A ak sa rozhodne označiť to za neznášanlivosť – well done, neznášanlivec! 😆

P.S.: Už ste si z tohto uhla pohľadu niekedy pozreli to, čo napríklad politici tvrdia o svojich politických oponentoch a celkove o ľuďoch, ktorých akože “zastupujú”? Nezabúdajte: vnímaš to, čo si sám – v skutočnosti alebo v svojej najtajnejšej a najukrytejšej predstave o sebe. 🙂