Keď ťa ľudia osočia, neurážaj sa – neber to osobne, ale miesto toho načúvaj ich slovám. Práve ti hovoria, ako oni vidia svet. Prezrádzajú ti presne tie negatívne vlastnosti, ktoré sami majú.

“Zákon zrkadiel” hovorí, že človek dokáže vidieť len to, čo je aj v ňom samom, a to nezávisle od toho, či sa to skutočne nachádza aj v realite.

Vzdaj sa potreby obhajovať sa alebo im vysvetľovať, ako ale že vôbec nie si to, čo z teba robia. Miesto toho vyhodnoť všetky tie ich urážky a uvedom si, že to je to, čo sú oni. A potom sa rozhodni, či si človeka s takýmito vlastnosťami chceš zachovať v svojom živote.

Na tento citát som čakala ako na soľ… Nevedela som totiž, ako vám posunúť svoje najnovšie uvedomenie si o “karme” – že je tu pre ľudí slabých a pre ľudí nesystémových.

V jednej spisovateľskej skupine sa ktosi posťažoval, že Amazon mu strháva peniaze za to, keď jeho čitatelia vrátia knihu – a že sa to rozmohlo natoľko, že je to móda: niekto si vypožičia knihy, prečíta si ich a potom ich “vráti”. A autor musí za to platiť späť svoje autorské Amazonu.

Boli na to rôzne reakcie a jedna ma zaujala: “Zabúdajú na karmu, čo si tým vytvárajú.” (Citované spamäti, pretože som ten príspevok už nevyhrabala.) A niečo vo mne zašrotilo 😉 a začalo rozmýšľať.

Dnes “karma” stojí ako odpoveď za všetkým. Je to viera, že niekto tam hore spravodlivo potrestá krivdu, čo sa nám deje. Nebeská polícia 😉 zjedná nápravu, aby sme sa cítili znova dobre a chránení.

Lenže kto očakáva niečo také? No predovšetkým:

1. ľudia, čo sa cítia slabší a bezmocnejší a inak znevýhodnení a preto potrebujú niekoho väčšieho, silnejšieho a priebojnejšieho, aby bojoval ich bitky miesto nich
2. ľudia, čo si prevažne preciťujú a problémy berú osobne a nie ako situáciu, na ktorú treba nájsť nejaký postup, ako ju ošetriť.

Čiže slabší a nesystémoví. “Obete”, ktorým sa život deje a oni môžu len reagovať alebo zaliezť hlbšie do bahna, aby ich najbližšie príkorie ani len neobjavilo. (Ten obraz nie je prejavom pohŕdania, ale pochádza z typológie, ktorej sa hovorí Delfínie stratégie. 😉 )

Silní (alebo aspoň ľahko podrážditeľní 😛 ) ľudia a ľudia procesne orientovaní nepotrebujú “karmu” – idú a zjednajú si podmienky, ktoré im nebudú robiť tak zle ako súčasná situácia.

Ľudia, čo si nebudujú svoje hranice, budú “karmu” potrebovať, aby si vysvetlili bezohľadnosť života. Tí, čo si hranice vybudovali, prestávajú byť automaticky obeťami a nepotrebujú dúfať, že ich raz niekto “pomstí” a zlo sa obráti proti útočníkovi, pretože sa o to buď postarajú sami, alebo sa k nim útočník už nikdy viac nedostane.

Karma nikdy nie je zdarma – stojí nás náš pocit vlastnej hodnoty.