Prosím, nevzdávaj to.

Prosím.
Prosím, nevzdávaj to.

Nech už máš hocikoľko rokov… akúkoľvek minulosť… akokoľvek ťa bolí srdce… odhliadnuc od akýchkoľvek chýb či zlyhaní… od akýchkoľvek poranení, strachov a pochybností. Nech už sa práve cítiš akokoľvek vyčerpane… akokoľvek poničene, beznádejne alebo uťahane… akokoľvek ťa život práve nebaví, prosím, nevzdávaj to. Prosím, nevzdávaj sa. Prosím, nevzdávaj život… tvoj život.

Uvedomujem si, že to možno znie príliš poučovačne. Neviem, čím si práve prechádzaš, alebo čím si si prešiel v minulosti. Zažil som množstvo utrpenia, zlomených sŕdc a poranení sám a boli aj chvíle, kedy som to chcel vzdať. Ale vydržal som ešte jednu minútku navyše, jednu hodinu navyše, jeden ďalší deň… a šiel som znova a znova do kola. Nebolo to vždy pekné; mnohokrát to bolo doslova nechutné.

Len ťa chcem poprosiť, aby si to nevzdal. Proste sa vráť znova do kola, nech už to pre teba znamená čokoľvek… čokoľvek, čo si schopný spraviť. Nie, neviem presne, čím si prechádzaš, ale viem, aký ťažký vyzerá byť niekedy život, ako beznádejne sa v ňom vieme cítiť, akí bezmocní, poranení a osamelí vieme byť.

Svojím vlastným spôsobom ti rozumiem. A záleží mi. Solidarizujem sa s tebou. My dvaja to nevzdáme. My dvaja sa vrátime do kola… nech už by bolo akokoľvek nedokonalé… znova to skúsime… znova a spolu, jeden s druhým, jeden pre druhého, jeden ako druhý.

Jim Palmer