Osamelosť, bezmocnosť a strach

Vo štvrtok v noci som mala emocionálny prepad. Už chvíľu ma trápi depresia, ale tentokrát si na mne zgustla. Keď som šla spať, rozmýšľala som, s kým  hodím reč. S anjelmi nie, tam nekomunikujem. Pred časom som mala poryv génia, ktorý mi ukázal, že toto Univerzum mi ide po krku – nepodarilo sa mu zlikvidovať ma fyzicky (a tých pokusov bolo viac než mám prstov na rukách), tak teraz na mňa ide zákerne, kazením radosti z čohokoľvek. Proste nedokáže absorbovať cudzorodú energiu, tak ma potrebuje znechutiť a vystrkať na okraj, aby som išla sama.

Spočiatku mi to anjeli vyvracali a hovorili mi, že tento systém nie je zákerný, že to bude nejaká forma psychického útoku zo strany ľudí. Takmer sa im podarilo presvedčiť ma, lenže o pár dní podnikol systém nový zákerný ťah – a to som si povedala, že jediné, čomu ešte môžem dôverovať, je moje vlastné vnímanie. A tým som s týmto systémom a anjelskými plánmi na pripojenie skoncovala. Ak aj jedna časť systému ma na rukách nosí, kým iná časť systému mi vráža nôž do chrbta (a to s pasiou), nie je tento systém nič pre mňa. Ale pretože sa ma zjavne z plných síl snaží zbaviť, neuľahčím mu to – zostanem tu tak dlho, až ho z toho rozhodí! 👿 (Kto poznáte Elvíru, práve som dorazila na koniec prvého dielu k vodke a hruške a tam už pre istotu aj zostanem.)

Takže s anjelmi sa nehovorí. Ako som sa cítila totálne bezmocná a sama na všetko a vydesená, špekulovala som, komu sa pôjdem posťažovať. Zía ma už aj tak znáša pridlho. Lunkoteopmoni alebo Raziel sú súčasťou tej bandy, ktorej sa už radšej vyhýbam. Doma to tiež nie je nič moc – minule sa neodštiepená časť zo mňa pokúsila zvyšku vysvetliť, že sa držím výborne na to, že môj uhol pohľadu je obmedzený na 10 cm, teda vzdialenosť mojich očí – a v priamom prenose som cítila absolútne nepochopenie, ako že čo je uhol pohľadu, čo je 10 cm a čo sú to vôbec oči? Takže tam ísť nariekať o strachu, osamelosti a bezmocnosti mi nedávalo veľký zmysel. Asi by som im to ani vysvetliť nedokázala.

A vtedy som si spomenula na Carlosa. Ten sa predsa musel so strachom vysporiadať, keď sa začal zbavovať ľudskej formy a keď teraz funguje na kraji systému, ktorý aj jeho asi detekuje ako “nie celkom kóšer energiu”… Tak som šla na svoje šamanské miesto a zavolala som ho.

Prišiel okamžite a v dobrej nálade. Chvíľku sme sa rozprávali (neodpustil si zopár podrypov, ako že kto sa to smial z toltéckej paranoje a teraz ňou trpí sám 😳 ), potom skontroloval moju energiu a odrazu na mňa pozerá a hovorí: “Obrovsky priťahuješ.” Zmiatlo ma to. Začala som sa ospravedlňovať, že ja od neho ale nič nechcem, no vysvetlil mi, že to nemyslí sexuálne, lež doslovne – že moja energia sa zmenila a teraz pôsobí do prostredia náramne príťažlivo. Spomenula som si, ako mi Gabriel kedysi dal obraz mňa ako energetického víru, ktorý do seba vťahuje iné energie – a ako mi vysvetlil, že on z druhej strany ten vír otvára a vracia ich späť. Keďže teraz som odpojená a nemá kto vracať nič späť, dosť ma to vydesilo. Rýchlo som okolo seba urobila ochrannú dúhovú bublinu, čo mi naposledy dalo So-a, a predviedla som ju Carlosovi. Rozosmial sa, že či som si predstavovala, že zruším svoju príťažlivosť tým, že mu dám bublinu, v ktorej vidí sám seba? Že či som nezabudla, že človek najradšej vidí seba a vlastný obraz ho priťahuje?

Ostala som zmätená. Poprosila som ho, aby vydržal, a prepla som sa fokusom domov. Pozerala som na systém zvonka a uvažovala, čo môžem urobiť… pretože keď som doma, nepriťahujem. Skôr naopak – pôsobím ako odpudivá sila. Proste nerobím nič, len dýcham a tým udržiavam všetko na mieste.

Urobila som presne to a vrátila som sa ku Carlosovi. Dýchaním som udržiavala medzi nami ten správny odstup a on to ocenil.

Pýtala som sa ho, ako sa on vysporiadal s tým strachom, bezmocnosťou a osamelosťou. Povedal, že toho sa nedá zbaviť – ale že si môžem vybrať, akú silu tomu dám. Že strach je v podstate len signál, ktorý mi hovorí, kde by mohli nastať problémy. Nemá zmysel zbavovať sa signálu; má zmysel vziať ho na vedomie, postarať sa o plány B a C a Z, ale nepripisovať mu dôležitosť – lebo ak s tým začnem, strach ma ovládne. A že to isté platí pre bezmocnosť a osamelosť. Keď si ich začnem všímať a potláčať ich, dostanú nado mnou moc. Ak ich vezmem ako signály, že potrebujem s niekým hovoriť a potrebujem sa poradiť, len čo to urobím, strácajú na sile.

Tak vám poviem – mala som to vedieť aj sama. Lenže je obrovský rozdiel medzi “učiť niekoho niečo” a sám tým aj žiť. 😕

Carlos usúdil, že ten strach a depresia vzrástli, pretože som odpojená a zvyšky energie tohto systému sú preto podvyživené. Povedal mi, nech idem s ním. Najprv som zareagovala, že kam, ale spýtal sa ma, nakoľko mi pomôže vedieť, kam – a zahanbila som sa. 🙂

Vzal ma do akejsi rokliny, čo vyzerala ako Grand Canyon – obrovské, vysoké steny a všetko samý kameň. Nerozumela som, čo tam hľadáme, ale povedal mi, že sa mám zmenšiť. Keď som sa dostatočne zmenšila, odrazu hladká kamenná stena predo mnou začala vyzerať ako pieskovec a ukazovať “póry” – miesta, kam sa dalo vliezť. Vliezli sme tam. Povedal mi, nech sa položím na zem a dýcham. A ako som si dýchala, vysvetľoval mi, že tam sa chodí dobíjať on – že je to suché miesto, v slnku chladivé a v mraze teplé.

Okolo sa začalo čosi pohybovať, niečo ako obrovská priesvitná voš.  Začal som sa chystať, že s tým vybehnem, ale upozornil ma, že to je jej životný priestor a my pre ňu nie sme žrádlo, lebo sme primalí. Tak sme voš nechali, nech cez nás prelezie a ide si na svoje všivé/všie prechádzky 😉 , a ležali se tam naďalej.

Odrazu mi začalo byť dobre. Celý ten vnútorný kŕč strachu a bezmocnosti a osamelosti zmizol a zachvátila ma eufória. Mala som chuť vyliať sa. Už som s tým aj začala, lenže Carlos ma zastavil, že to by som len všetkých ostatných z tých chodieb vyhnala a na to nemám právo. Tak som sa natrepala späť do tela a tankovala som ďalej.

Povedal mi, že tam môžem prísť hocikedy aj sama, keď sa budem cítiť biedne. A viac si už nepamätám. Ale pocit bezmocnosti, strachu a osamelosti sa stratil.

Mala som šťastie, že sme sa s Carlosom skamarátili. 🙂

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s