Minule som na fejsbúku našla čosi, čo mi vyvolalo úsmev. Niekto sa pýtal: “Čo sú tie vyjadrenia, ktoré už dnešné deti nepoznajú?” A začal sám:

• Zroluj okienko.

Ostatní sa pridali a ja som si vybrala zopár “clivých”:

• Dones dovnútra prádlo.
• Nemáš ceruzku? Zasa sa namotala páska…
• Počkaj, práve nahrávam z rádia pesničku!
• Narovnaj tie somárske uši!
• Otoč kazetu.
• Vytoč mi babku.
• Previň pásku späť na začiatok.
• Vyhľadaj číslo v telefónnom zozname.
• Prosím, choď prehodiť kanál.
• Nezdvihne už konečne niekto ten mizerný telefón?
• Obraz je zasnežený, choď pohýbať anténou.
• Choď do knižnice a vyhľadaj to v nejakej knihe.
• Ak nemáš čo rozumné povedať, tak nehovor.
• Neblokuj telefón!
• To je z Tuzexu.
• Prišiel mi telegram.
• Je to diaľkový hovor – potrebuješ počkať do 22:00, potom je to lacnejšie.
• Vyhľadaj odpoveď v slovníku.
• Choď sa von hrať.
• Brnknem ti z búdky.
• Dostal som list od kámoša.

A ešte za mňa:

• Idem do obchodu – dostali pomaranče/banány/citróny/čokoľvek. Koľko mám kúpiť tebe? 😉 (Ja som takto stávala v šóre na zahraničné časopisy – aj na tie, ktoré mi odkladali priamo na moje meno, takže som mala istotu, že sa mi ujde.)

🙂 Pri mnohých som si prichodila ako v dobrej starej minulosti… a bol to fajn pocit. (Už som asi pristará.)

Napadá vám niečo, čo sa už dnes nehovorí a čo dnešnej mládeži už nič nehovorí? Ja som minule takto narazila so slovom “ogrgeľ” – nepoznali ho…