Za veľa z našej bolesti a utrpenia zodpovedá to, že sa snažíme situácie a život riadiť, usmerňovať, dostávať do “želateľnej podoby”. Kým to robíme, máme strach, že by sa mohli vyvinúť smerom, ktorý by sa nám nepáčil. Keď sa začnú vyvíjať, máme strach, že nebudeme vedieť odhadnúť správny okamih, kedy zasiahnuť… a keď už nastane výsledok a nie je podľa našej predstavy, bojíme sa, že sme menejcenní babráci a ostatní to vidia.

😕 Nie veľká výhra.

Pritom aby sme sa zbavili všetkého toho stresu a napätia, stačí pozerať sa na situácie ako na príležitosti. Možno nie naším smerom – ale ako by sa dali pre nás využiť? Čo by sme dokázali z danej situácie pre seba vyťažiť? Ak sa na veci začneme pozerať z tohto hľadiska, prestaneme si prichodiť ako neschopní babráci. Na stole je menu, nie je celkom podľa našej chuti, ale najesť sa z neho dá… tak čo tam po tom, že dnes nebude rezeň? Veď môže byť zajtra…

A to je presne to, čo od nás bude najbližšie obdobie potrebovať – schopnosť otvoriť sa všetkému, čo príde, a preskúmať, či z toho nedokážeme niečo vyťažiť. Energie tečú silno a nespútane, takže snahy usmerniť ich povedú len k zlyhaniu. Snaha využiť ich tok v svoj prospech prinesie pokrok. Pretože v konečnom dôsledku nie je nadradené naše prianie, ale tok energie a to, čo umožňuje.

Niekedy aj malé krôčiky smerom k spokojnosti zvyšujú našu vibračnú úroveň a umožňujú, aby naša spokojnosť ešte vzrastala. 🙂