U Marka Mansona som našla túto úvahu:
V živote sú dva druhy bolesti.
Aby som parafrázoval Budhu, keď nás skolí šíp, cítime dva druhy bolesti.
Prvá je bezprostredná fyzická bolesť z toho, ako nám šíp prepichuje telo. Druhá je psychologická bolesť z významu, ktorý prisúdime tej prvej bolesti – “Prečo ja? Čím som si to zaslúžil? Ten človek je hovado, že mi toto robí…”
Čím intenzívnejšia bezprostredná fyzická bolesť, o to intenzívnejšia je aj bolesť psychická. Napríklad zemetrasenie, čo zničí náš dom, nám pôsobí oveľa väčšiu hrôzu ako predstava, že si narazíme palec na nohe.
A obvykle aj trpíme psychickou bolesťou ešte dlho po tom, ako tá fyzická už pominula. Držíme sa príbehov o nespravodlivosti a utrpení a ublížení a postupom času práve tieto príbehy – ktoré sme si vykonštruovali okolo fyzickej bolesti – začnú definovať to, kto sme.
A nakoniec, psychická bolesť je oveľa závažnejšia a – napodiv – presne tá vec, nad ktorou máme kontrolu. Nedokážeme sa možno ochrániť pred tým, že si narazíme palec na nohe, ale môžeme si zabrániť začať okolo bolesti fabulovať hlúpe príbehy, ktoré nás len uvrhnú do väčšieho utrpenia.
🙂 Nemám čo dodať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor