Temnota nemá moc nad tými, čo majú vnútorné svetlo

Temnota nemá moc nad tými, čo majú vnútorné svetlo.

V poslednom čase som sa často stretávala s nárekmi ľudí, ako ich obchádza temnota (hlavne temnota iných 😉 ), ale aj s “posolstvami”, z ktorých to priam odkvapkávalo varovaniami pred Temnotou, ktorá ide pohltiť svet a ubránite sa jej len vtedy, ak sa budete trikrát denne chodiť do kostola modliť k Bohu (samozrejme, tomu kresťanskému, ako aj inak 😉 ).

Prišlo mi to, akoby ľudia zabudli, že existenciu svetla dokážu zistiť len tým, že niekde vidia tmu. Keby nevideli tmu, ako by vedeli, že je svetlo? Ale za svetlom sa hrabú a tmu popierajú – hoci keď stoja v svetle, nutne sami vrhajú tieň…

Temné chvíľky sú tu na to, aby nás zabrzdili a obrátili našu pozornosť dovnútra. Lenže keď sa bojíme, čo by sme v tom vnútri mohli nájsť, samozrejme, že sa tme vyhýbame… To nehovorí nič o povahe tmy, len o povahe našej sebadôvery a sebalásky. 🙂

Oči, ktoré stále pozerajú do svetla, oslepnú. Na to, aby neoslepli, potrebujú meniť pohľad zo svetla do tmy a naopak.

Oči, ktoré stále pozerajú do tmy, sa stanú precitlivelé na svetlo – a aj trošičku svetlejšia škvrnka pre nich vyzerá ako úžasný jas.

🙂 A teraz si to prečítajte znova a rozhodnite sa, či sa tej Temnoty až tak bojíte… Pretože ten, kto sa obáva Temnoty, sa obáva vlastne len toho, že v sebe nijaké Svetlo nenájde. 🙂

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s