Lámu sa priehrady, pukajú múry. Doteraz sme v sebe hromadili emócie, ale tentokrát sa priehrada prelamuje a energia začína znova voľne tiecť. Veľa z doterajších predstáv zmetie z povrchu zeme, ale súčasne vytvorí prostredie, v ktorom siahneme na to najlepšie v sebe, čo máme, a dáme tomu hmotnú podobu.
Takéto zlomové obdobia sa spájajú s púšťaním – starých zabehaných rutín, predstáv, milovaných, ale neudržateľných snov a predstáv. To silné v nás prerazí vrstvy samonastolených obmedzení a vybúši na povrch jasne a jednoznačne – a prekvapí nielen iných, ale aj nás samotných! Všetko, čo už dnes nie sme, máme možnosť odložiť a ukázať svoju pravú tvár. Už nás nespútava obava ani prianie čokoľvek dosiahnuť a akokoľvek pôsobiť. Sme sami sebou – a hoci to v prvom okamihu nebýva príjemný pocit, pretože sme odrazu vyvrátení tým mäkkým a zraniteľným navonok, odrazu zisťujeme, že vlastne až takí zraniteľní nie sme… pretože sa nám zmenili priority.
V najbližšom období potrebujeme mať radi sami seba vo všetkom, čo nám príde do cesty a ako nám to príde do cesty. Ak sa na naše okolnosti vieme pozerať ako na odraz seba samých, dostávame úžasnú šancu začať ich meniť podľa nášho gusta.










Povedz svoj názor