Lámu sa priehrady, pukajú múry. Doteraz sme v sebe hromadili emócie, ale tentokrát sa priehrada prelamuje a energia začína znova voľne tiecť. Veľa z doterajších predstáv zmetie z povrchu zeme, ale súčasne vytvorí prostredie, v ktorom siahneme na to najlepšie v sebe, čo máme, a dáme tomu hmotnú podobu.
Takéto zlomové obdobia sa spájajú s púšťaním – starých zabehaných rutín, predstáv, milovaných, ale neudržateľných snov a predstáv. To silné v nás prerazí vrstvy samonastolených obmedzení a vybúši na povrch jasne a jednoznačne – a prekvapí nielen iných, ale aj nás samotných! Všetko, čo už dnes nie sme, máme možnosť odložiť a ukázať svoju pravú tvár. Už nás nespútava obava ani prianie čokoľvek dosiahnuť a akokoľvek pôsobiť. Sme sami sebou – a hoci to v prvom okamihu nebýva príjemný pocit, pretože sme odrazu vyvrátení tým mäkkým a zraniteľným navonok, odrazu zisťujeme, že vlastne až takí zraniteľní nie sme… pretože sa nám zmenili priority.
V najbližšom období potrebujeme mať radi sami seba vo všetkom, čo nám príde do cesty a ako nám to príde do cesty. Ak sa na naše okolnosti vieme pozerať ako na odraz seba samých, dostávame úžasnú šancu začať ich meniť podľa nášho gusta.










Napísať odpoveď pre rebelka9 Zrušiť odpoveď