Niekedy je situácia neprehľadná alebo nevídaná, akú sme ešte nezažili. Keď si vtedy máme voliť, čo urobíme, spadáme obvykle do strachu a nehybnosti – náš rozum je stavaný na situácie, ktoré už zažil a s ktorými vie narábať. Ten nám odpoveď ľahko neposkytne… Nastal čas ponoriť sa do svojho srdca a vziať do úvahy to, čo je očiam neviditeľné, ale srdcu prístupné ako predstava… alebo nádej.

Keď si presne nevidíme pod nohy, máme tendenciu premietať si do tej nejasnosti naše najhoršie obavy. Lenže pozor – to, čo očakávame, sa k nám aj dostaví, pretože “mať pravdu” je pre nás ubezpečujúcejšie ako “uvidíme, čo z toho vylezie”! Lenže ak situácie nepotvrdzujú zhodne náš pocit, že “máme pravdu”, tak sme niečo prehliadli a potrebujeme zmeniť uhol pohľadu tak, aby všetko, každá jedna situácia, dávala zmysel… Potrebujeme nájsť to spoločné v tom rozdeľujúcom.

Nesnažme sa kontrolovať. Teraz je vhodná doba nechať energiu, nech pred nami vytvorí spleť cestičiek, a niektorou z nich sa vydať. Nemusí byť správna; stačí, ak nás rozhýbe. Lebo kým sa nehýbeme, nemá sa situácia prečo meniť.

Takže pozor, na čo zameriame v najbližšom období svoju pozornosť – či na strach a príkoria, alebo na netušené príležitosti. To prvé nás udrží v tom, čo sme zažívali doteraz; to druhé nás smrteľne vydesí a nebude sa spočiatku cítiť najlepšie, ale súčasne to pred nami otvorí celý vejár nových možností.