Keď sa v živote vyvíjajú veci chvíľku samospádom, máme tendenciu spadnúť do akéhosi vyčkávacieho stavu – buď s dobrým alebo zlým očakávaním toho, čo zas príde… Ale potom nastávajú obdobia ako toto, kedy sa potrebujeme z nášho vyčkávania prebrať a vziať kormidlo späť do vlastných rúk – zbaviť sa toho, čo nám už neslúži, a koncentrovať sa na to, čo ešte zostalo.

Obdobia ako predošlá nečinnosť majú v živote svoje poslanie – počas nich zbierame sily a na pozadí mysle kvasia naše predstavy do novej podoby. Kým konáme, ideme tvrdo za našimi nápadmi. Keď nekonáme, začíname sa hrať hru, v ktorej nápady vzájomne kombinujeme. A energia, ktorú sme tým ušetrili, sa teraz môže naplno vliať do niečoho nečakane nového.

Najbližšie obdobie je o takomto vypätí síl – o prelomení obáv a nedôvery a o tom, že nastúpime cestu, ktorá spočiatku vyzerá ako zlepenec rôznych našich predstáv, ale s prvým krokom začne pomaly kryštalizovať a nadobúdať pevný obrys. Jediné, na čo si treba teraz dávať pozor, je neprestať snívať odvážne – keď bude k dispozícii toľko energie ako celý budúci týždeň, dokážeme aj nepredstaviteľné a začnú sa otvárať dvere, o ktorých sme ani nedúfali, že na ne máme… 🙂