Ľudia si vo vzťahoch vytvárajú dosť veľké problémy tým, že nástoja, aby im ten druhý “čítal myšlienky” a prispôsoboval sa im – teda nehovoria priamo, ale len naznačujú. A keď sa od nich očakáva, aby urobili v zavznutej situácii prvý krok, okamžite spadnú do pocitu ukrivdenia: “prečo znova ja?”
Ale pravda je taká, že partneri do vzťahu prichádzajú s rozličnými povahami, z rozličných prostredí a s rozličnými životnými skúsenosťami. A v tých rozdieloch sa skrýva aj rozdielna citlivosť – to, čo niekoho vyžeraví dobiela, je pre toto druhého ešte celkom normálne. Viac o tom hovorí toto video.
Pokiaľ o tom nezačneme hovoriť a budeme len prevracať oči a naznačovať, nikdy sa nám nepodarí dostať na koreň toho, čo práve prebieha – a odstrániť ho…
Ja napríklad patrím k ľuďom, ktorí sa vždy pohybovali vo vopred vykolíkovaných situáciách, nad ktorými nemali kontrolu. Tak som zdokonalila svoju schopnosť pozrieť sa na situáciu, odhadnúť, nakoľko ju dokážem zniesť alebo zmeniť, a keď som tam nenahrala veľa bodov, obrátila som sa a šla si po svojom. Pre váš vnútorný mier veľmi dobrý prístup – pre partnerstvo už nie. 😕 Čo? Niečo sa mi nevidí? Dovi a papá! A ten druhý ani nedostal šancu na to, aby si to vydiskutoval. Načo? Situácia je pre mňa nevhodná – ide sa “o dům dál”.
Ak ani neprejavíte záujem vysondovať, čo by sa z ten nepríjemnej situácie, v ktorej sa práve nachádzate, dalo vytĺcť, možno prídete o tie najlepšie chvíle svojho života.
Citát je z knižky Elvíra: Smrť bosorky.











Povedz svoj názor