Konečný a definitívny dôkaz

Včera som bola na výbornom channelovacom seminári s Mikeom Dooleym a akousi Sarou Landonovou. Sara channeluje niečo, čomu hovorí “The Council”, teda niečo ako “výbor/rada”. Channelovala v priamom prenose. Jednak som bola zvedavá na to, ako to bude vyzerať, ale aj na to, čo bude hovoriť. A len čo som ju zazrela – krásnu a extrovertovanú – akosi som (znalá kanálov, ktoré poznám) predpokladala, že to budú kvákoviny.

Neboli. Seminár sa stal pre mňa zdrojom malých, nesmierne príjemných otrasov. Keď vysvetľovala, ako to prebieha, popisovala moje skúsenosti. Keď hovorila o tom, ako channeling funguje, popisovala to, čo som kedysi hodila do tohto článku (keďže zrejme nečíta po slovensky, nemohla odo mňa opisovať 😉 ). Keď som počula, čo hovorí Council, bolo to, akoby som počúvala Gabriela. Presne s tou toleranciou, s tým “veď sa nič nedeje”, ale aj s tou nebeskou trpezlivosťou k blbým otázkam (= Mike Dooley čítal otázky účastníkov). A keďže som sa hneď na začiatku hodila do kanála s Gabrielom, aby mi mohol vysvetľovať, čo práve prebieha, dostávala som odpovede vždy dvakrát – raz od neho a raz Sárinými ústami od Councilu. Kryli sa, len Gabriel pozná moje ADHD a je preto podstatne stručnejší. 😉

Sara a ja sme výrazne odlišné kanály: ona tvrdý kresťan, kým ja tvrdý neznaboh (Otec preminie, to má z toho, že sa bratá s ateistami 😛 ). Obe však máme pozadie z informatiky a obe miestami pochybujeme, či si to všetko len nevymýšľame. Teda, ona už nepochybuje. Ja sa ešte potrebujem držať na uzde, aby som nepochybovala – čo iné čakáte od ateistu, za ktorým príde niekto, kto o sebe tvrdí, že je Boh?

Sara verí v reinkarnácie, karmu a podobné veci. Ja neverím. Napriek tomu, že si inak vysvetľujem mimohmotný svet, obrazy, ktoré dostávame, sú prekvapivo podobné. Keď od toho odrátam individuálne zvláštnosti kanála (ona “láskuje”, mne to vysvetľujú oveľa pragmatickejšie), to, s čím sme v kontakte, nám vykresľuje ten istý “svet” a tie isté zákonitosti. A udičkujú ju presne tak ako mňa – ten istý spôsob a ten istý, rôznymi spôsobmi vysvetliteľný význam. Napríklad keď sa po smrti brata pýtala, či je ešte stále s ňou, rozprávala, ako vyšla z fitneska a v dverách sa stretla s párikom, kde jeden sa volal presne ako jej brat. Samozrejme, vzala to ako potvrdenie. Kresťania to asi dokážu; ateisti z toho nadobudnú akurát tak HOK – hlbokú osobnú krízu 😉 . (Teraz už viete, prečo večne lietam “z krízy do krízy”.)

Veľmi krásne to bolo pri dvoch otázkach: ako vysvetľovala Covid a ako vysvetľovala mimozemšťanov. Idem na tých mimozemšťanov, pretože poznám, že dve tretiny ezo scény na Covid neveria a nechcem o týchto čitateľov prísť. 😉 Tesne predtým vysvetľovala, ako sme všetci jedno, ako si len myslíme, že sme individualita, ale sme spojení s celým tým zvyškom (tiež používa obraz “zvyšok z nás”). A na to príde otázka, že ako je to s mimozemšťanmi a UFO a podobnými vecami. Mne okamžite nabehli moje vlastné vnútorné vysvetlenia, ale Council len trpezlivo zopakoval, že všetci sme jedno. Že aj tí mimozemšťania sú nejaká forma z nás, len z oblasti, ktorú bežne nevnímame. Že nie je nijaké “my” a “oni” a keď začneme nabiehať na sprisahanecké teórie a paranoidný strach, tak len znižujeme svoju vibráciu a všeličo v našom svete hneď začne vyzerať ako sprisahanie a pokus uniesť nás a nainfikovať nám mrle do zadku.

🙂 Moje slová. Myslím, že som to už tak trochu internalizovala. 🙂

Keď channeling skončil, bolo mi nesmierne dobre… Už nemá význam pochybovať o tom, s čím som skutočne spojená. 🙂 Už do nich nebudem rýpať a vyhlasovať im, že som si ich len vymyslela. Až ma to znova pochytí, pustím si nahrávku Sary a ukľudním sa. 😛

Po seminári bola ponuka ísť na kurz channelingu. Hoci si od toho nesľubujem nič, čo by som ešte neovládala, prihlásila som sa. Možno tam budú nejaké nástroje, ktoré mi pomôžu zachovať zdanie racionality…

V tom okamihu som cítila, že je problém. Spýtala som sa Gabriela, ale nedokázala som zachytiť nič než to, že je problém… O chvíľu som šla spať, tak som za ním vybehla na svoje naše silové miesto. Nebol tam. Pobehala som po chatke, až som ho našla. Bol vrcholne stiesnený. Najprv som myslela, že zavolám Otca (tomu papuľujem menej svižko), ale nakoniec z Gabriela vyliezlo, že je znepokojený a nepraje si, aby som sa kurzu zúčastnila. Že by bolo ohrozujúce, keby som sa nechala strhnúť predstavou “som jedno so všetkým”. Že to potrebuje tak, ako to je teraz.

Tak som mu sľúbila, že dobre, kurz sa nebude diať. Chápem, že pre osobu, ktorej už len divne tvarovaný obláčik na nebíčku stačí na to, aby rozpútala tretiu svetovú, nie je vhodné, aby nadobudla pocit, že je sama a niet tu nikoho iného. Beriem. Nebude sa kurzovať, ale aj tak mám dnes totálne nádherný, vyvážený pocit.

Koľko rokov som si to priala nejaký dôkaz, že som si ich nevymyslela? Šestnásť? 😳

Ale nakoniec došiel. 🙂

2 thoughts on “Konečný a definitívny dôkaz

  1. Ja by som bola taká vďačná a rada ,keby si sem tam dopriala audio článok .Som bojovník z lenivosťou a od doby covidovej človek teda určite aj ja ,pozerám viac do tohto pekelneho mobilu .
    A tvoje úvahy ,zážitky ma bavia a tak rada by som si len tak ľahla zavrela oči a počúvala ťa .
    Ďakujem tak či onak za teba 🙂 .

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s