Ľudia sa často dostávajú do vzťahu s podvedomým cieľom zaplniť si pomocou toho druhého nejakú “dieru v duši”. A pretože energie si hľadajú vysoko podobné energie, ak máme dieru v duši, je vysoká pravdepodobnosť, že k nám sadne podobná vrana s podobnou dierou v duši a bude sa snažiť ju zaplátať prostredníctvom nás.

A to je bod, v ktorom končí celý špás.

Vzťah pod touto vlajkou je totiž plný vnútorných tlakov na toho druhého, aby napĺňal, prečo v tom vzťahu je… Dožadovania sa. A ak vypadne z nášho očakávania, tak obviňovania.

Odrazu z toho, kto nám mal urobiť dobre, sa stáva niekto, kto nám robí zle.

Prečo? Pretože ak je diera na našej duši, zaplátať ju môže len jediný človek – my sami.

A až keď svoju dieru zaplátame, dokážeme sa otvoriť celkom tomu druhému a prijímať ho presne takého, aký je, a nenatláčať ho do našich predstáv.

Ruku na srdce – nakoľko natláčate vy svojich partnerov do svojej predstavy a nakoľko na nich dokážete hľadieť s hviezdami v očiach? Ako to zistíte? Pozrite si, aké signály si vzájomne vysielate. Spásny pomer je aspoň päť pozitívnych na jeden menej pozitívny. 🙂

Citát je z knihy Elvíra: Smrť bosorky, ktorá sa hodne venuje partnerským vzťahom a ich naprávaniu.

A o signáloch, čo môžeme vysielať, sa dozviete viac tu: