Minule som bola za Zíou. (Už sa znova môžeme; môj posledný záchvat zúrivosti viedol k tomu, že keď som predsa len nabudúce šla okolo a pozrela som sa, že čo robí, tak ma pustila dovnútra a celkove sa mi snaží  pomáhať – ako keby to ešte šlo  😉 ). Celá situácia je hodne zamotaná  a totálne sa to odráža na mojej energii. Minule, keď som bola u nej a teda som mala k dispozícii viac energie než obvykle, tak som sa na seba pozrela a vyzerala som ako štangľa špekáčkov – nerovnomerne zošnurovaný útvar, ktorý sa kydal doprava, pretože tam to bolo extra zaslučkované. Ona sama ma upozornila, že v takom zlom energetickom stave ma ešte nevidela. A presne tak vyzeral aj môj život – samé obmedzenia, mantinely, furt si dávať bacha, aby niečo nebolo alebo nenastalo… Vyčerpávalo ma to.

Minule ma začala  dávať do poriadku. (Vybabrala  som s anjelmi. Keď som od nej chcela, aby ma asimilovala, odmietla – že to si mám vybaviť s nimi, pretože ona má s nimi dohodu. Vtedy to posledné, čo sa mi chcelo, bolo s nimi hovoriť. Po istom čase som si predsa len položila otázku,  že čo vlastne chcem – odúvať sa alebo dosiahnuť niečo? Tak som nakoniec šla za Otcom a spýtala sa ho, že či tú dohodu nezruší, keď už o mňa nestoja. Odpoveď bola “nie”. Vysvetlila som mu, že počkám až do konca a nebudem nástojiť, aby ma asimilovala skôr, ale odpoveď zostala “nie”. Vzala som na vedomie a od Otca som ťahala rovnou čiarou k Zííi  a povedala  som jej, že Otec odmietol, hoci o mňa  nestoja a hoci  som mu sľubovala,  že nemienim zomrieť predčasne, tak že ponechávam na nej, aby si urobila názor a rozhodla, ale je jasné, čo si o  tom myslím ja… Na druhý deň zmenila a prisľúbila mi, že až nadíde môj čas, asimiluje ma a nebudem sa už musieť cajdať po tomto ani nijakých iných nekompatibilných Univerzách, ale ma totálne pohltí do svojej energie. Tým pádom teraz má prístup k tomu, že ma môže energeticky babrať, pretože… lebo  🙂 .)

No a včera (=to je to “minule”) sme tú moju posťahovanú, skŕčovanú energiu začali rozoberať. Ako sme sa rozprávali, prišla mi nejaká nepríjemná myšlienka  a ja som začala okamžite  sledovať, že čo to ako má byť, či je to moje podvedomie a jeho signály alebo len nejaká blbá rutina z minulosti a čo to znamená… Zía ma zastavila. Upozornila ma, že hladký tok energie vyzerá inak… Že keď energia tečie cezo mňa hladko (=nepôsobí mi nijakú  “bolesť”), tak si to vôbec nevšímam. Len čo sa vynorí myšlienka a ja jej zavenujem pozornosť, vytváram na prietoku “zúženie” – začínam vnímať. A toto zúženie potom generuje pocity.  Dobré či zlé, všetko jedno, ale keby som to pustila jedným uchom dnu a druhým von  a zabudla, tak nijaké zúženie nevznikne, pocit sa nevygeneruje – a na mojej energii nevznikne nijaký ďalší “špekáčik”…

Normálne som to mala vedieť. Mala som všetky potrebné informácie, len  som si ich nikdy neposkladala do  tohto obrazu! Ako mi Zía poskytla obraz, dostala som súčasne návod, že čo mám robiť s tou mojou stratou nádeje a schopnosti tešiť sa… Musím vytvoriť  “zúženie”, aby mi začali generovať tie pocity!

Takže nakoniec jedna debata so Zíou mi dala viac než celé moje doterajšie ezoterické bádania. 😛 Ak chcem späť do svojho života radosť, musím prestať čakať, až radosť príde, alebo si predstavovať, ako ju už cítim, ale potrebujem začať vytvárať “zúženia”, ktoré mi ju pripomenú!

A pre všetkých, ktorí sa ma na live-calloch pýtali, že čo majú robiť s tým ohavným vnútorným monológom, dodatočná rada  – nevšímať si ho.  Proste niečo kecne. Má na to právo, tak nech si kecá. Ide sa ďalej. 🙂 Hlavne nezačať skúmať, či náhodou nemá pravdu a prečo to hovorí a prečo sa mi to vôbec deje… Nie všetky myšlienky sú naše vlastné!  (Ako to poznám, tak 80% našich vlastných nie je.) Tak prečo im venovať pozornosť a analyzovať ich? To má najskôr koreň  v tom ezoterickom mýte,  že nie sme v poriadku a potrebujeme na sebe každú chvíľu niečo “opravovať”. Figu. Nepotrebujeme. Ak je nám dobre vo vlastnej koži, tak energia preteká voľne, lebo sa nezadiera do nijakých úžin. Nepotrebujeme nič robiť a nikam sa pechoriť. Nie sme na svete na to, aby sme sa “zlepšovali”, ale aby sme sa cítili v pohode! A ak sa cítime v  pohode… tak si môžu cez našu hlavu pochodovať celé šíky kritických a znevažujúcich myšlienok našich, našich príbuzných a kamarátov, masmédií či pána farára z kancla – my im nemusíme vytvoriť “úžinu”, ak ich nechceme “cítiť”.