Keď sme  sa dlho snažili niečo presadiť alebo dosiahnuť a stále to akosi nevychádzalo, často spadneme do tichej rezignácie a dezorientácie. Najčastejšie je to však  len sprievodný jav prechodu z jednej reality do druhej  –  z  reality,kde sme nedosahovali, do reality, kde sa začne dariť. Na prahu medzi týmito dvoma realitami to však vyzerá ako zem nikoho, pretože pohľad mávame obvykle obrátený dozadu na to, čo už dôverne poznáme, kým prísľub leží pred nami.

Aj  teraz by sme najradšej už mali v rukách niečo konkrétne, nejaký dôkaz alebo aspoň náznak, ktorým smerom sa vývoj poberá – lenže na pláne je čakať. Na pozadí ešte vyzrievajú  veci, čo sme doteraz nevyriešili a ktoré nás viažu na minulosť. A čím viac istoty sa dožadujeme, tým dlhšie budeme potrebovať čakať… pretože istota je sprievodný príznak postupu. Kým nepostupujeme, nemá ako vzniknúť.

A tak najvhodnejší postup je pozrieť na budúce možnosti, urobiť prvý krok, zorientovať sa a povedať si, čo je z tohto bodu isté a kam by sa oplatilo stúpiť najbližšie. Neobvyklé veci zažijeme len vtedy, ak opustíme rámec obvyklého. Ak je nám naša dnešná realita primalá alebo nevyhovujúca, nastal čas urobiť prvý krok novým smerom.