Niekedy narazíme na ľudí, ktorí nám deklarujú, ako veľmi nás majú radi, ale potom sa k nám správajú, akoby na nás vôbec nezáležalo; a niekedy sa toho dopúšťame aj sami a očakávame, že ten druhý nejako „telepaticky“ pochopí, čím by nám ulahodil. A niekedy sa my snažíme ulahodiť iným a stretávame sa len s vlažnou odozvou. Prečo? Pretože im chceme „ulahodiť“ spôsobom, ktorý je vlastný nám, ale nie nutne im!
Všetci sme vystavení riziku, že slová ako „láska“ či „úcta“ vezmeme ako deklaráciu a oháňame sa nimi – pričom naše skutky vyzerajú trochu odlišne. Alebo neodhadneme situáciu a zasprávame sa spôsobom, ktorý bude pre toho druhého nepríjemný – len preto, že sme si nikdy nedali tú námahu, aby sme sa zamysleli, na aký „jazyk lásky“ reaguje on.
Jedno aj druhé je vysvetlené v tomto videu, ktoré som si „požičala“ z projektu Krok vpred:
Teraz otázka na vás: poznáte svoj „jazyk lásky“? A poznáte „jazyk lásky“ svojich blízkych? Podľa čoho ste ho určili?
Pridaj komentár