Dnes dostanete krátky úryvok z jednej z kapitol interaktívnej knižky Ako si zhmotniť sen. Na Belangelo pri tejto časti panovala živá diskusia a keď tam nedávno pribudol nový komentár, uvedomila som si, že toto dole je informácia, ktorá pomôže aj ostatným – a preto ju dnes máte tu, aby ste si v budúcnosti dávali väčší pozor na “mentálne kinečko” v svojej hlave!
Nemožno nezhmotňovať!
Nemožno nezhmotňovať – a to ani vtedy, ak to nechceme. Dokážem vám to! Pravdepodobne dobre poznáte päť krokov obvyklého zhmotňovania:
- rozhodnete sa, čo chcete
- vizualizujete do detailov
- odstránite odpor voči tomu, čo chcete dosiahnuť
- konáte v súlade s cieľom
- necháte to byť v zmysle, že sa neupínate na výsledok a neznervózňujete sa, či to nastane a prečo to ešte neprichádza.
Takto postupujete pri každom projekte, ktorý ste si naplánovali. Poviete si cieľ, ako má vyzerať, čo by ho mohlo ohroziť, potom začnete makať a nešpiritizujete viac nad tým, či ste si vybrali správny cieľ alebo či by iný projekt nebol lepší…
Ale keď ide o náš spôsob života a ak si v hlave prednostne vytvárame katastrofické scenáre, ako potom vyzerá náš živelný proces zhmotňovania?
- rozhodnete sa, čo nechcete (ale pretože vaše podvedomie hovorí iným jazykom, vezme to, na čo sa väčšinu času sústreďujete, a keďže nemá vlastný úsudok a nerozlišuje medzi dobrým a zlým, tak predpokladá, že to je presne to, čo chcete)
- vizualizujete si do detailov, ako by ste sa cítili, ak by to nevyšlo alebo ste zlyhali, a preciťujete tú pohromu v svojom fyzickom tele, čím sa dostávate do stavu, ako keby sa práve diala (takže nie „to by mohlo nastať“, ale doslova „to sa práve deje“) – čím sa z možnosti stáva istota
- odstránite odpor voči tomu, na čo sa sústreďujete, pretože ste to na fyzickej úrovni už prežili ako svoju realitu (krok 2): máte úplnú istotu, že to nastane, lebo sa to práve na fyzickej úrovni v tele už deje
- konáte v súlade s cieľom
- pustíte to k vode v zmysle, že sa spoľahnete, že hoci ste si to tak efektívne vizualizovali, tak to nenastane 🙂 .
Sme tak dokonale naprogramovaní na negatívne zhmotňovanie, že kroky 1 – 3 dokážeme absolvovať v mihu sekundy.
Toto sú stratégie, ktoré sú nám čiastočne vrodené a čiastočne do nás boli vovychovávané. Patria k prirodzenej reakcii ľudského organizmu na neurčitosť – ako jaskynný človek sme prežili len vtedy, ak sme vedeli predvídať príkoria a nečakané zvraty a pripraviť sa na ne. Lenže dnes je život už menej nebezpečný – a tak je zbytočné reagovať naň spôsobom, ako keby každý drobný neúspech či príkorie mali rozhodovať o našom prežití.
