V poslednom čase sme sa hodne hrali so zmenami nášho vnímania – s novým pohľadom na známe veci. Lenže človek nedokáže žiť v svete plnom neurčitostí, kde dnes nič nie je to, čo bolo včera… Dostávame šancu na krátky výdych, na zastabilizovanie nášho vnímania. Tentokrát sa nepotrebujeme hrať s novými uhlami pohľadu, ale sa potrebujeme pohrať s našimi pocitmi – potrebujeme v sebe vyburcovať záujem a nadšenie o to, čo sa v našom živote nedávno zmenilo. Potrebujeme si k novým skutočnostiam vytvoriť vzťah. Potrebujeme vedieť, kde stojíme a čosi o veciach myslíme.

Možno to dočasne vyzerá ako zabrzdenie, ale je to len nutný oddych. Keď sa život príliš prudko a zásadne mení, strácajú ľudia orientáciu. A bez orientácie nemôžete mať ciele. Bez orientácie neviete, čo je dobré a čo zlé. Neviete, ako reagovať.

Využite najbližší týždeň  na to, aby ste pozbierali sily. Sústreďte sa na nevyhnutné minimum, ktoré vám vráti pevnú pôdu pod nohy – a ten zvyšok nechajte bez povšimnutia. Hľadajte v súčasnosti niečo, za čo sa dokážete zanietiť, čo je dobré a čo vás teší. Takto si vytvoríte štartovaciu čiaru do nového obdobia príležitostí a nečakaných zvratov.

Skúste sa na to pozrieť takto: nastalo obdobie, kedy je všetko možné a nič nie je vytesané do kameňa. Ten  pohľad na veci, pre ktorý sa teraz rozhodnete, podmieni to, čo budete najbližšie zažívať. Ak si teda máte vyberať medzi nadšením a hrôzou, voľte si nadšenie…