Situácia minulého obdobia sa začína zúročovať.  Doteraz sme sa  držali vlastných síl a hľadali sme východiská a zmysel tam, kde zdanlivo nijaké neboli… a naučili sme sa, že ak zostaneme  verní tomu tichému hlásku v našom srdci, svet sa zohne do podoby, v akej ho potrebujeme mať. Nie vždy je to vytrvanie príjemné, nie vždy sa pri ňom cítime v pohode, ale kedysi som kdesi čítala, že “čas sa vzdá, ak sa nevzdá človek”.

A ten okamih je za najbližším rohom. 🙂

Nastáva obdobie, kedy sa zdanlivo nepriestrelné podmienky začnú prelamovať v náš prospech. Na okamih zazrieme svoju plnú silu – a ak sa ňou nenecháme vydesiť a zapamätáme si, v čom spočíva, budeme ju môcť v najbližšom období využiť… Blíži sa moment významu. Zahliadneme čosi, čo ovplyvní celú našu cestu.

Sila, ktorá v nás drieme, je obrovská. Aká obrovská je, to pocítime. Potrebujeme dať pozor, aby naše “budovateľské nadšenie” neprevládlo nad naším umierneným zdravým rozumom. Keď lúskate orechy, idete na to inak ako vtedy, keď potrebujete puknúť vajíčko. Nezabúdajte: priveľká sila v nesprávnom okamihu narobí skôr škodu ako osoh. Ak bezstarostne otvoríte stavidlá emóciám, dokážu sa ako  veľká voda prehnať vaším životom a zanechajú po sebe najskôr spúšť!