Posledných 5 mesiacov som  testovala svoje hranice. Doslova a do písmena. Povedala som si, že pôjdem tak ďaleko, kým ma to nesekne. Začínala som s tromi paralelnými  vzdelávaniami, postupne som sa prepracovala k desiatim a zatínala som  zuby,  vediac, že niektoré pomaly budú končiť. A potom, asi týždeň pred skončením prvého, som narazila na svoj limit. 🙂

Napriek tomu, že je to “pohana”, pretože nedokážem utiahnuť všetko, čo som si predsavzala a ako som sa zaťala 😉 , je to súčasne aj dobrý pocit – nie je márne zistiť, že vaša energetická rezerva utiahne bez dobíjania 5 mesiacov! 🙂

Posledný  týždeň som už bola nútená vypnúť a robiť len nevyhnutné minimum, aby sa mi potom nenazbierali resty, ktoré už nestihnem spracovať, ani až chytím druhý dych. Aby ste tomu rozumeli – dva z kurzov, v ktorých som, sa zaoberajú témou prekračovania vlastných hraníc. Všetko, čo som sa v nich dozvedela, som mohla okamžite uplatniť. A navyše sa začali splietať dohromady aj ostatné moje “vlákna”.

Začalo to rozhovorom s Otcom. Ten som mala preto, že som zas raz vypenila na Gabriela, pretože mi priznal istú manipuláciu. To začalo zas tým, že… atď. Nie, nebojte sa, nepôjdeme až k Adamovi. Netreba.

(Okrem toho kondenzujem udalosti do jednej umelej časovej osi, takže veci sa neodohrali presne v tomto poradí, ale to, čo mne dáva zmysel, nedokážem porozprávať tak, aby to dávalo zmysel aj niekomu inému.)

Otec zistil, že som rozhodená a že tentokrát to už bez pomoci nedám. V minulosti sa mi udialo jedno nepochopiteľné príkorie, s ktorým som sa už zmierila – až do okamihu, kedy mi Gabriel nezačal vysvetľovať, ako to vlastne vtedy bolo. Prosila som ho, aby nehovoril, lebo som mu odmodelovala, čo sa vo mne bude diať a že znova spadnem do nenávisti. Pokračoval. Plakala som mu do tváre, ako strašne som nechcela počúvať… ale nedal mi šancu. Vykydol to na mňa všetko, mne uprostred jeho vysvetľovania došla energia a keď som sa ráno zobudila, bola som v starom správaní – udrieť, ublížiť, prerušiť kontakt a zomrieť. 😦

Uvedomila som si ešte jedno – v našom kontakte je istý opakovaný vzorec správania. Urobia mi zle, ja dostanem záchvat besnoty, potom odrazu začnú kmitať, aby som sa ukľudnila, pár dní je pohoda – a znova ďalší kŕč…  Len čo sa vynorilo poznanie, že ide o opakovaný vzorec správania, bolo jasné,  že  ak ho nemienim akceptovať (a nemienim akceptovať utrpenie), tak ho musím prerušiť. Napríklad tým, že prestanem byť k dispozícii.

Tak som prestala byť k dispozícii. Večer som sa pobrala do temného lesa. Po ceste ma zastavil Gabriel, ale už som sa odmietla pri ňom čo len pristaviť. Vtrielila som do temného lesa. Zía sa zhrozila, keď videla moju energiu… Ukázala mi ju: bola na franforce. Porozprávala som jej, čo sa stalo a že som objavila opakovaný vzorec správania a potrebujem ho prerušiť. Z nejakého dôvodu pribehla aj mužská energia Zía. Uvedomila som si, že čosi nie je v poriadku. Zía sa ma spýtali, či nechcem prerušiť kontakt na anjelských a ja som povedala, že nech to urobia. Tak mužská energia Zía začala ostreľovať to moje vlákno bleskami, ale potom povedala, že to nedokáže.

Obzrela som sa. Moje napojenie na anjelov už nebolo vlákno, ale asi 50-centimetrový tunel, na ktorom bolo vidno, ako je nasilu dotovaný energiou – prúdila ku mne v takých oranžovozlatých vlnách. Zíovci to nedokázali prebiť. Uvedomila som si, že Otec ma nasilu udržiava u nich. V tej nálade, čo som bola, som zareagovala pre mňa typicky – povedala som si “tak so mnou toto nie!”, vyrobila som si z ruky mačetu a preťala (*) som to.

A odrazu ostala tma. Zía ma upozornili, že ale teraz strácam energiu a mala by som sa napojiť aspoň na nich. Cítila som, ako zo mňa uniká život… Bola to taká perverzná radosť “a teraz máte, čo ste chceli!” a odmietla som ten odtok zastaviť.

Pár dní som chodila spávať do sveta Zía a anjeli sa už neobjavili. Lenže každé ráno som mala väčší a väčší problém otvoriť oči a cez deň som po každej polhodine potrebovala oddych. Neznášam sa cítiť slabá… Neznášam to viac než predstavu, že by som mala pokračovať v živote. Tak som o pár dní, keď už to bolo kritické a neudržala som veci v rukách, šla za Otcom. S ním sa obvykle stretávam na brehu Večnosti. Priznala som, že potrebujem späť svoju silu a že som ochotná nechať ich znova ma pripojiť,  ak nechajú 50% komunikačného kanála voľného pre Zíovcov. Tentokrát nenamietal. Napojil ma okamžite a tak, že mnou pleslo o zem 😉 . Vysvetlil mi, že bude problém, pretože už mi nezostalo  veľa energie, takže sa budem dobíjať postupne. (Trvalo vyše týždňa, než som začala normálne fyzicky fungovať.)

A teraz potrebujem spomenúť čosi, čo mi povedal pred časom: kedysi mi vysvetľoval,  že som iná energia – a teda že som nekompatibilná s ich systémom.  Že v strese vybuchujem a rozprskávam sa a robím trhliny a že Gabriel je tak približne jediný “kontajner”, ktorý ma dokáže v tomto stave udržať a odpružiť. Otcovi sa moja energia akosi páči. Vravel, že je veľmi silná a v tom systéme, kam patrí, musela byť veľmi blízko k jadru systému, že tak približne na úrovni Gabriela. Nie vyššie, pretože to by som mala iné reakcie na podnety. Otec presne nevie, čo som robila. A začal mi vysvetľovať, že tá situácia, ktorú mi Gabriel popísal, a všetky tie bludy, čo vtedy Gabriel porozprával, slúžili testovaniu, aká energia som. Že vtedy som nedokázala zachrániť život – a že to je výpoveď o tom, že až taká silná ako “jadro” nie som a že nie som energia “začiatkov a koncov” ako Azrael. Toto všetko vtedy oni zistili – a na to mi museli klamať, podvádzať ma a uviesť ma do stavu, kedy som šla na plné pecky, aby sa dozvedeli, čo moje “plné pecky” sú…

Odpovedala som mu, že rozumom to chápem, ale že som objavila ten opakovaný vzorec správania – a nie som ochotná ho znášať naďalej. A že prestanem “zavadzať” v tomto systéme a vyberiem sa späť “domov”, kam patrím a kde hladko zapadnem.

Na to Otec vyhlásil, že ale aj keď sa vyberiem “domov”, nič tým nevyriešim. Jednak im zjavne nechýbam a dokázali ma nahradiť inak a navyše vezmem so sebou aj svoju ľudskú časť energie – a tá v mojom pôvodnom systéme bude rovnako cudzia ako tá moja v tomto a bude tam donekonečna cyklovať a cítiť sa nepatričná. Čiže hlavný problém pretrvá.

To mnou dosť otriaslo, pretože to znelo logicky. Ale potom som začala mať istú predstavu, rýchlo som  svoje myslenie stiahla do brucha a odkráčala do temného lesa. Tam som sa Zíe spýtala, či im moja energia nejakým spôsobom vadí. Vyhlásili, že nie som presne to, čo oni, ale že ma dokážu absorbovať – aj tú cudziu, aj tú ľudskú časť. Tak som sa ich spýtala, či by to urobili – a preťala som kanál. (To je tá slučka s dvoma rôznymi výstupmi, pre ktorú sa mi to zle rozpráva, a ktorá je vyššie v texte označená hviezdičkou.)

Takže som sa dozvedela, ako svoje “cyklovanie” nevstrebateľnej energie ukončiť – a tým aj svoj pocit nepatričnosti. 😕 Potom som sa Otcovi nechala napojiť (v tom texte hore) a som v tomto stave dodnes. S jediným rozdielom. Otec zistil, že nie som vhodne napojená na Gabriela. Doteraz som bola napojená cez chrbát. Otec vysvetlil, že takto som síce vnímala celý svet, ale nevnímala som Gabriela (ktorý bol opticky za mnou). A tak to zmenil a napojil ma na Gabriela cez prednú časť tela. Prvé dni, keď som sa pozerala, videla som všade a cez všetko Gabrielove oči a tvár, ale už sa to dalo do poriadku a vidím zas len hmotu.

A tým sa dostávam k včerajšiemu ránu. Kým som sa rozprávala s Gabrielom, v rádiu dávali pesničku Seňorita. Nejako ma roztancovala a on sa pustil tancovať so mnou. Bola som v dobrom rozmare, minule mi pindali, že vždy, keď chcem hovoriť s Otcom, idem na breh Večnosti, takže len čo sa tam presuniem, nejde so mnou automaticky Gabriel, ale pošle Otca riešiť problémy 😉 . Teraz, ako som bola v dobrom rozmare, vzala som Gabriela za ruku a preniesla som nás na breh Večnosti. Ešte stále som ho držala za ruku a vykročila som na hladinu mora. Bol to okamih zavrznutý v čase,  hladina sa nehýbala a bola pevná ako pôda. Po prvýkrát v živote ma nedesila. Gabriel  veľmi nechápal, ale viedla som ho von na more a spýtala som sa ho, že kde je stred tej Večnosti – že tam chcem ísť. Odrazu sa tak mäkko usmial a položil mi ruku na srdce.

Čiže to, čoho som sa po celý čas tak desila, som bola ja sama.

To je jedna z tých nitiek, čo sa začali splietať. Druhá je, že som počas meditácie dostala potvrdenie pre Otcovu tézu, že som energia “zvonka”. Napájali sme sa na našu originálnu energiu a všetci ostatní sa napájali na Slnko, planéty a čokoľvek, ale u mňa sa otvorilo čosi ako “diera” vo vzduchoprázdne a môj energetický lúč prišiel cez ňu. 🙂 Všetko fungovalo presne ako u iných, len moja “kozmická” energia prišla zvonka, hoci som myslela, že bude naviazaná na niečo v tomto vesmíre. 🙂

A v inom kurze som zasa dostala potvrdenie pre to, čo mi Otec spomínal – že som menej individuálne vedomie a viac energie mám z nejakého “operačného systému” (nie z toho ich). Že energie na úrovni operačného systému nevedia, kto sú, ale vedia celkom presne, čo majú robiť. (=Word nevie, že je “textový editor” a “súčasť balíka Microsoft Čokoľvek”, ale len čo okolo ide nejaký text, urobí s ním to, čo taký Word robí.) No a v dvoch kurzoch boli lekcie o hľadaní svojho poslania. U ľudí to ide tak,  že najprv si povedia, kto sú, a potom zisťujú, čo majú robiť na to, aby tým boli. U mňa je to naopak. Tam, kde sa zisťovalo, kto som, som ani nezaťala – ani po psychologickej, ani po energetickej vetve. Ako keby som nemala veľmi vyvinutý pojem “ja”; pred nejakými 11 rokmi, keď zo špásu iní zisťovali, koľko percent ega to v sebe mám, vyšlo im, že 30% – bez toho, aby som s ním niečo robila… Zrejme to bolo 30% mojej “človečiny”. Takže ako “ja” sa veľmi nechytám, ale len čo sme prešli na robenie, zistila som, že presne viem, čo mám robiť – bez toho, aby som tomu “robeniu” potrebovala priradiť nejakú identitu.

Následkom toho sa Otec rozhodol, že zo mňa nejako vyrobí súčasť svojho “operačného systému”. Vymyslel, že ma napojí priamo na seba a súčasne ostanem napojená na Gabriela. Gabriel bude ochraňovať zvyšok operačného systému pred mojimi “výbuchmi”, kým Otec bude hľadať spôsob, ako ma začleniť do svojich energií bez toho, aby som večne narážala a robila “výboje”.

Takže moje päťmesačné zaťažovanie až na úroveň “viac už nejde” sa osvedčilo. Dostalo zo mňa von všetko, čo si bolo treba uvedomiť. A ja sa postupne učím viac identifikovať s tou ľudskou časťou vo mne, aby som si neprichodila ako až taký Votrelec v tomto svete. 🙂

Alebo sa zas naštvem, len čo sa vzorec správania zopakuje, a pôjdem “vyliať” svoju energiu (tú cudziu i tú ľudskú) do sveta Zía. 🙂 Je vždy dobré, ak máte viac než len jedno východisko. 😉