Ako robiť afirmácie správne

Nedeľná prednáška profesora Rao bola na tému afirmácií a potvrdzovala môj vlastný postoj. (Hehe. 🙂 Naposledy som sa naučila, že môžem zaujať postoj, ale neviem, na čo mi bude… lenže cesta do ucha je zjavne kratšia než cesta do mozgu! 😉 )

Srikumar Rao je toho názoru, že hoci sú afirmácie také propagované a ospevované, nerobíme ich vždy správne – a niekedy si nimi vieme dokonca neúmyselne poškodiť.

Prečo afirmácie nezaberajú

Väčšina proafirmačných kníh, návodov a tréningov hovorí, že si máte vybrať oblasť života, s ktorou nie ste spokojní, a vytvoriť si pre ňu afirmáciu. Napríklad máte hlboko do kapsy, tak si začnete afirmovať, že žijete v svete hojnosti. Alebo sa cítite osamelí,  tak si začnete afirmovať, že máte bohatý spoločenský život a potenciálni partneri šórujú jak na zmrzlinu v lete. Lenže… pre veľkú časť ľudí to nezaberie –  používajú afirmácie nesprávne a keď narazia na to, že im znova niečo nevychádza, môžu sa cítiť menejcenne, upadnúť do depresie či ochorieť (depresia totiž okrem iného potláča náš imunitný systém).

Ale čo je “nesprávny” spôsob používania afirmácií? To je to, že cítite, že nemáte, a tak si afirmujete, aby ste mali. A ak máte mozog v hlave, tak ten  má tendenciu s obľubou kritizovať a okamžite vám  vyhodí na oči,  že podvádzate. Že to, čo tvrdíte, nie je tak. Vy predsa viete, že nežijete v hojnosti; viete, že musíte dávať pozor, aby ste neprečerpali konto! Takže pri afirmácii získavate pocit, že sa sami vodíte za nos.

Mám na to pomerne čerstvý príklad z vlastnej skúsenosti. Začiatkom roka som sa zapísala  do kurzu s Vishenom Lakhianim. Jedna z úloh počas kurzu bola napísať rúžom na zrkadlo v kúpeľni “I am enough”,  teda “som dostatočne dobrá/vyhovujem”. No moja tma! Najprv som tri dni sama so sebou bojovala, že či to tam dať alebo nie. Nakoniec som si povedala, že som do kurzu nešla preto, aby som robila veci po starom, a vytiahla som rúž a začala som písať. Ruky sa mi triasli, bolo mi zle od žalúdka… Potom som to chytro ofotila a poslala do členskej skupiny aj s popisom, čo ma to stálo. Dostala som za to spŕšku pochvál… lenže po dvoch dňoch som zistila, že sa vyhýbam pohľadu do zrkadla, len aby som sa na to nemusela pozerať. Takto sa dosť ťažko udržiava fasáda, takže nápis musel preč.

Asi po týždni som bola na prednáške Marisy Peerovej, kde sa venovala aj téme sebahodnoty a sebavedomia. Zistila som, že to s tým nápisom na zrkadle má Vishen od nej… Lenže medzi rečou použila Marisa aj iné slovné spojenie – a to ma napodiv oslovilo: “som láskyhodná”. Normálne som sedela jak na žeravých uhlíkoch, naštartovaná ísť si to okamžite zapísať na zrkadlo! Môj mozog už totiž medzičasom dostal toľko správ o tom, že “nevyhovujem”, že nebol schopný pristúpiť na hru, ale takisto dostal pár potvrdení, že som fajn človek a stojím za to – a tak s touto verziou afirmácie nemal najmenšie problémy.

A viete, čo nastalo? Po pár dňoch “som láskyhodná” som pocítila silné nutkanie dopísať pod to “vyhovujem”. A potom deň po dni pribudlo ešte “zaslúžim si to najlepšie” a “priťahujem úspech”. Pôvodne tam bolo “som úspešná”, ale to som zasa z nejakého dôvodu nedokázala preniesť cez srdce a musela som to zmeniť.

Najprv potrebuje mozog uveriť

Jednoducho keď raz tomu mozog neuverí, tak sa s tým bude miesto afirmovania škriepiť.

Afirmácie vymyslel vlastne francúzsky lekár Émile Coué. Zistil,  že keď  dáva pacientovi liek a súčasne mu prezradí, že to je veľmi účinný liek, tak sú výsledky liečby výrazne lepšie. Z toho sa vytvorila povestná afirmácia “každý deň a každým spôsobom mi je lepšie a lepšie”. Lenže Coué taktiež zistil, že ak pacient mal vlastný názor na účinnosť lieku, tak Couéovo “afirmovanie” nezabralo. Mozog sa nenechal oklamať.

Preto ak afirmujeme z pocitu nedostatku, nebude afirmácia fungovať.

Srikumar Rao predstavil spôsob, akým možno afirmácie robiť oveľa efektívnejšie a bez bočných dopadov ako depresia a komplex babráctva: miesto výsledku afirmujme akciu, ktorá nás k výsledku dovedie. Takže so svojimi 130  kg živej váhy nepozeráme do zrkadla a nedrmolíme “som štíhla, som štíhla, mám o dvadsať kíl menej a všetci mi závidia môj osí pás”, ale afirmujeme “miesto výdatného obeda si dávam ľahký šalát a večer už len jogurtík”. A pretože ja už medzičasom viem, že telíčko potrebuje pochváliť, aké je dobré, tak by som pridala “a tým sa starám aj o svoje zdravie”. (Všetci máme radi pocit, že sme  borci a zabíjame hneď niekoľko  múch jedinou ranou. 😉 )

Už drobný krok stačí ako dôkaz

Keď som napríklad dostala žalúdočné vredy, bolo mi jasné, že sa bude chudnúť. A pretože dovtedy som sa nedokázala donútiť k cvičeniu, spojila som nevyhnutné s užitočným a začala som veslovať. Pritom som si po celý čas predstavovala štíhle, pružné telo… a len čo som následkom diéty začala chudnúť, začalo sa štíhle, pružné telo rysovať, mozog sa potešil, ako cvičenie zaberá 😉  až nakoniec som prelomila múr svojej nekonečnej lenivosti a zakorenila som v sebe rituál ranného cvičenia (a postupne pridávam). Najnovšie testujem iný predpoklad a spájam  ho s vizualizáciou – teda vykresľujem v duchu telu, aký stav si prajem na konci. Zatiaľ výsledky len náznakové, ale veď ja počkám 🙂 ; aj tak nemám nič lepšie na práci.

Mozog, keď vidí čo len  najmenšie potvrdenie afirmácie, začne ísť na plné pecky a dovedie vás k cieľu. Takže vlastne už ten prvý šalátik miesto ovarového kolena ho prepína do stavu “aha, ja neklamem!” a z tohto stavu je už potom ochotnejší uveriť čokoľvek. 🙂

Miesto výsledku afirmujte proces

Ako teda taká afirmácia zaberie? Miesto výsledku afirmujte proces, ktorým sa k výsledku dopracujete. A potom chytro urobte prvých pár maličkých krokov, okabáťte svoj mozog a držte svoje nové správanie aspoň 21 dní. Len čo sa z neho vytvorí zvyk, nastal čas zdvihnúť latku. U mňa to bolo, že som k veslovaniu prihodila najprv sklápačky a teraz už aj činky (a priebežne zdvíham záťaž) a v tomto týždni seriózne nacvičujem už aj základnú zostavu Springforest čchi kungu, nech sa mi dostane do krvi a nemusím špekulovať, ktorou rukou sa mám chytiť za pätu a ktorú nohu tým uzlom mám potom prepchať a kam si mám dať telefón, aby som naň aj takto dosiahla a mohla zavolať kamarátovi, nech ma príde rozmotať 😛 .

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.