Eprakone – ezoterika a spiritualita

Viete, že niektoré obmedzujúce presvedčenia máme zakódované do našej DNA a preto o nich ani netušíme?

Spomeňte si na prípady, kedy ste sa o niečo snažili a už ste to mali na dosah, len aby sa veci v poslednej chvíli totálne pokazili a zasa vám to nevyšlo… Máte takúto nejakú spomienku? Tak potom je dosť vysoká šanca, že vo vás drieme program, ktorý ste podedili od rodičov – a otravuje vám aj ostatné oblasti vášho života.

O tomto bude Elvíra 3:  Elvírino tajomstvo. Knižku začnem písať až niekedy v apríli (dovtedy mám pracovné fofry), ale niektoré kľúčové pasáže už sú na svete a dnes prinášam kúsok z jednej takej časti (možno v konečnej verzii bude trochu odlišný, až ho začlením do deja):

“Keď sa človek rodí, nerodí sa ako nepopísaný list papiera… Naopak, už má do génov zakódované niektoré traumatické zážitky, ktoré preberá od svojich minulých generácií.”

“Minulé životy? Neverím na to,” namietla som.

“Pozor – nehovorím o minulých životoch! Hovorím o tom, že ak generácie pred nami zažili nejaký výrazný šok, tak sa to zapísalo do ich génov a cez gény to odovzdávajú ďalším generáciám. Sú k tomu výskumy, ktoré vznikli ako vedľajší produkt výskumu kondicionovania myší. Vedci dali myšiam do klietky čerešňové kvety. Zvedavé myši sa šli pozrieť, čo nové dostali – a vtedy im pustili vedci cez labky slabý elektrošok. Urobili to niekoľkokrát a myši si  spojili vôňu čerešňových kvetov s nečakaným elektrošokom. Keď potom myšiam dali do klietky syr a pokryli ho vôňou čerešňových kvetov, myš, čo predtým zažila elektrošok, už k takémuto syru nešla, ani keď bola vyslovene hladná. Vôňa čerešňových kvetov v nej začala vyvolávať záchvaty paniky, pretože si ju spojila s bolesťou.”

Prikývla som. To znelo dosť rozumne.

“Lenže neskôr, keď takáto myš mala potomkov, vedci zistili, že aj jej potomkovia sa báli vône čerešňových kvetov – hoci ich nikto na vôňu čerešňových kvetov už nekondocionoval! Rodičovský strach z istej situácie dostali do seba už pri počatí. Aj keď boli hladné, nešli k syru, ktorý voňal po čerešňových kvetoch. A keď bol veľký a voňavučký syr za prekážkou z čerešňových kvetov, radšej sa otočili a utekali preč… hoci umierali od hladu! Vôňa syra už nedokázala prehlušiť vôňu čerešňových kvetov.”

“Ale prečo mi to rozprávaš?”

“Pretože si potrebuješ uvedomiť jedno: Šokové zážitky z tvojho detstva či dospelosti v tebe vyvolali rovnakú reakciu ako čerešňové kvety v tých myšiach. A nebolo ich práve málo: neschopnosť tvojho otca vyhrabať sa zo závislosti na alkohole, útek tvojej matky “na lepšie”, tá nechutná aféra Andreja s Violou a šok z toho, že si odrazu bola vydatá za sériového vraha, či spôsob, akým Robo sklamal tvoju lásku … Či sa ti páči alebo nie – všetko toto si Maťkovi už odovzdala ako genetický program!”

Knižka bude o tom, ako sa takéhoto programovania zbaviť. To je jedna z tém. Druhá bude zachraňovanie vzťahu… s výsledkom zatiaľ nie celkom jasným. 🙂 Ešte si potrebujem dorobiť dej.

Čo vy na to? Znie to ako niečo, čo by ste si prečítali?