Nový úryvok z Elvíra: Monštrum – tentokrát o používaní prútikov:

Prisunula drôtené ramienko Andrejovi a vyzvala ho, nech zhotoví dva prútiky v tvare L. Chvíľku sa hrabala v kuchynskej zásuvke, než našla pomerne širokú slamku na pitie. Podala mu aj tú. “Keď budeš mať prútiky, tak na tú kratšiu časť nastokni polovičku slamky, aby sa drôt mohol v nej voľne otáčať.”

/…/

“Tak, a teraz sa postav, Zuzafrištáková, a do každej ruky vezmi jeden prútik,” navigovala ma Elvíra. “Drž prútiky vo výške hrude, ruky voľne pokrč a snaž sa uvoľniť si aj ramená. Daj ich trochu ďalej od tela,” upravila môj postoj.

Prútiky sa hýbali hore-dole a vyzerali ako všeličo, len nie ako vedecký nástroj.

“Počkaj, kým sa ustália,” povedala ticho.

Trvalo nekonečne dlho, kým sa prútiky prestali kývať.

“Teraz sa pozeraj pred seba alebo zavri oči. A vykresli si nejaký nepríjemný zážitok. V duchu sa doňho prenes.”

Vyvolala som si obraz Roba, keď sa v kuchyni natiahol po nôž.

“Pozri,” ozvala sa ticho. “Tá emócia bola nesmierne silná!” Otvorila som oči a prútiky boli stočené dovnútra, že sa takmer dotýkali.

“Od sily emócie závisí, či zostanú rovno, alebo sa stočia… Sledujú elektromagnetické vlny okolo tvojho tela a tie sa následkom negatívnej spomienky stiahli. Všetko nepríjemné a negatívne uzatvára naše energetické pole, zmršťuje ho a robí ho hutnejším. To značí, že ak sa nenaučíš túto negativitu vypúšťať von, tvoje energetické pole má prirodzenú tendenciu uzatvárať ťa v nej. Napríklad tým, že sa stiahneš do seba. Že si vytvoríš k ostatným odstup.”

Objednať knihu