Niekedy, keď nám veci nevychádzajú podľa našich predstáv, máme tendenciu stiahnuť sa do seba a obrniť sa voči možnému neúspechu tak, aby nebolel. Tým však do vyvíjajúcej sa situácie vnášame stagnáciu – nasilu brzdíme prirodzený vývoj tým, ako niektoré jeho prvky odmietame prijať. Výsledok je nakoniec ešte nepríjemnejší než to, čomu sa takto snažíme vyhnúť…

Keď nám situácia nevyhovuje a napriek tomu ju svojimi obavami uzatvárame a nedovoľujeme jej meniť sa, zbytočne sa tým uväzňujeme v niečom, o čo nestojíme… miesto toho, aby sme prijali, že nie všetko je podľa našich predstáv, a snažili sa nájsť radosť aspoň v tom, čo vychádza. Pritom zabúdame, že mnohé veci, ktoré pod povrchom už dávno do seba zapadli, na povrchu ešte nemusí byť vidno – než sa stav energie premietne do sveta hmoty, vždy to trochu trvá… Pokiaľ sa nevieme na situáciu pozrieť z tohto uhla pohľadu, zbytočne tým stupňujeme naše obavy a nespokojnosť – a začíname si priťahovať viac nespokojnosti a strachu!

Berme teda aspoň to, čo vyšlo, a tešme sa z toho. Čo si dovolíme cítiť, to sa nám bude v živote množiť. Sústreďme sa na to, čo práve vychádza – a ďalšie úspechy budú nasledovať…