Dnes nám mandala by Ambala ukazuje, aké nebezpečné je voľkať si v našich vnútorných krivdách:

Keď v sebe nosíme minulé krivdy a nevraživosti, nerobíme tým zle len sebe, ale naše vnútorné nastavenie sa vyžaruje do prostredia a pomaly ho “otravuje”. Veselí a optimistickí ľudia sa po chvíli v našej spoločnosti začnú meniť na zľaknutých negativistov – a ich vnútorný pokles vibrácie (ktorý sme zapríčinili my sami) sa ako taká prílivová vlna vracia ku nám a znižuje našu už aj tak dosť nízku vibráciu.

A najhoršie na tom je, že to, čo sa stalo, už nikdy nezmeníme. Z tej prehry už nikdy neurobíme výhru. Z tej potupy už nikdy neurobíme víťazstvo. A z tej bolesti a smútku už nikdy neurobíme radosť a nadšenie.

Tak dobre – minulosť nezmeníme, ale znamená to, že ak ona bola mrzká, musí byť mrzká aj súčasnosť alebo budúcnosť? Nie… pokiaľ máme v sebe dostatok rozhodnosti, zastavíme sa a povieme si: “Toto si už robiť nebudem. Rozhodujem sa odteraz vec považovať za osamelé zlyhanie, ktoré nijako neovplyvňuje to, čo ešte príde.”

A až začneme do prostredia vysielať túto našu novú vibráciu, prenesie sa na druhých, lenže tentokrát ich už nebudeme zaplavovať krvou z našich rán, ale radosťou z nášho očakávania. A ako každá vibrácia, aj táto ovplyvní vibráciu v našom okolí a vráti k nám zmierenie sa a novú nádej. 🙂

P.S.: Kto máte záujem aj o iné Ambaline mandaly, nájdete ich tu.