Fascinácia pohromami, sprisahaniami a “koncami sveta”

V predstave hroziacej kataklyzmy typu “koniec sveta” je pre nás istá desivá príťažlivosť.

Niektorým ľuďom viera v blížiacu sa/hroziacu katastrofu umožňuje cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho než len obyčajný život. Väčšina z nás v sebe nosí neuhasiteľnú túžbu po tajuplnosti a úžasnosti. Túžime po transcendentálnom alebo nečakanom zážitku, kde sa staneme súčasťou velebnosti, nádhery a sily vesmíru. Lenže väčšiu časť života trávime platením nájomného, stíhaním načas do práce a nespočetným množstvom každodenných drobnôstok. Presvedčenie, že sme súčasťou nejakej nadživotnej, magickej udalosti nám dáva pocit vytrženia, nadšenia, vzrušenia – a zmysel života, ktorý už nám naše súčasné náboženstvá  a filozofické systémy poskytnúť nedokážu. Viera, že na období, v ktorom žijeme, je niečo špeciálne, nám dáva pocit, že sme nažive. Dokonca aj vtedy, keď predstava katastrofy je nesmierne negatívna, niektorým ľuďom ešte stále dáva širší kontext a zmysel ich vnútorných strachov.

Mnohí z tých, čo sú fascinovaní “koncami sveta”, nosia v sebe predstavu, že prežijú, hoci väčšina ostatných zomrie.

Tieto presvedčenia majú aj svoju ohrozujúcu zložku. Podporujú postoj, že musíme tvrdo makať na tom, aby naša rodina a priatelia prežili – a to na úkor tých ostatných. Miesto spájania nás od zvyšku sveta oddeľujú a budujú v nás pocit konkurencie a nedostatku. Aj keď inštinkt podporovať vlastný “kmeň” je pochopiteľný, je to prežitok zo staroveku, kedy sa inak nedalo prežiť a svet bol nepriateľské miesto, plné nedostatku, nebezpečenstva a hladných šabľozubých tigrov.

Iný dôvod, prečo nás viera v katastrofy tak drží, je vrodené ľudské nutkanie uctievať začiatky a konce. Oslavujeme Nový rok, oslavujeme narodeniny, výrazné výročia, konce projektov, pády vlád a podobne. Večne sa snažíme naštartovať nové začiatky. V hľadaní zmyslu vecí väčšina našich predkov vytvárala rituály, ktoré oslavovali začiatky a konce (napr. koniec zimy/začiatok jari, smrť Krista a znovuzrodenie Krista, Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu v novembri 😉 ). Tieto rituály sa považovali za posvätné. Možno sme živočíšny druh, ktorý potrebuje cykly a začiatky a konce.

A pre katastrofy je tu ešte jeden dôvod: vo väčšine náboženstiev pokánie predstavuje možnosť nového začiatku. Vyspovedáme sa z hriechov, aby sme sa očistili – a sme “nová bytosť”. A pretože ľudské bytosti majú tendenciu premietaj (projekovať) svoje hlboké vnútorné problémy na vonkajší svet, viera v katastrofu môže predstavovať pokus očistiť sa ako spoločnosť od svojich hriechov a zlyhaní a začať “s čistým štítom”.

Ešte jedna poznámka na margo: Všimnite si, koľko predpovedí katastrof sa v histórii viaže na výrazné obdobia (zmena storočí, tisícročí, …).

No a aj druhá poznámka na margo: Všimnite si, koľko katastrof bolo predpovedaných a nenaplnilo sa. Pamätáte na rok 2012 😉 ?

A čo to znamená pre vás? Ak patríte k priaznivcom senzácií a veríte v “konce sveta”, sprisahania a celosvetové pohromy, môže byť pre vás nesmierne hodnotné preskúmať, prečo tomu chcete veriť. Pretože každá viera/neviera je len naše rozhodnutie, že toto pre nás bude dôležité

Reklamy

One thought on “Fascinácia pohromami, sprisahaniami a “koncami sveta”

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.