Jedna z vlastností ľudského vnímania je, že sa zahlbuje do situácií. Ponorí sa do nich a stráca perspektívu. Ak je situácia dobrá, je to príjemné: bahníme si v nej, vaľkáme sa v dobrom pocite a dobíjame si baterky. V tomto stave sme schopní úžasných vecí ako odpustenie starých krívd, akceptovanie nejakého príkoria bez toho, aby na nás zanechalo jazvu, či neutralizovanie starých tráum. Prebytok pozitivity, ktorý vnorením sa do situácie získavame, dokáže napraviť diery v našej energetickej obálke.Horšie to je, keď sa prihodí niečo nepríjemné a naša pozornosť sa do toho zahĺbi. Zlý okamih vyzerá tak, ako keby už nemali prísť nič iné; ako keby to dobré bolo už za nami a cez oči zlého okamihu vidíme svet len v jeho najhoršej možnej verzii. Stratíme perspektívu, že to je niečo, čo tu nebolo, teraz je a potom znova nebude… To je napríklad pohľad na svet očami depresie a šoku.
Dôležité je pri každom vnáraní sa do situácie si pripomínať, že je dočasné. To dobré treba prežiť o to intenzívnejšie a u toho zlého sa treba sústrediť na prvý strieborný prúžok na horizonte, kde práve začína vychádzať slnko.
Žiadna noc nie je večná – okrem prípadov, kedy sa rozhodneme v nej naveky zotrvať a vytvárame okolo seba svojimi interpretáciami svet, v ktorom nie sme ochotní nechať slnko zasa vyjsť.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor