Eprakone – ezoterika a spiritualita

3 responses to “Od zimy do jari: deň 65”

1. 

   jool

   23. februára 2019

   …áááno, stáva sa to aj mne. Vďaka tomu, že už niekoľko rokov sa snažím prežívať život vedome, si takýto pokus stihnem niekedy uvedomiť už v samom zárodku, inokedy tie kontrolky bliknú v poslednej chvíli, ale občas sa do toho bohužial ešte stále nechám vtiahnuť naplno. U mňa to najčastejšie býva, keď sa ocitnem zoči voči hrubej arogancii. Ale ani vtedy, keď nás to “zomelie” , nie je myslím na uvedomenie neskoro a vtedy sa snažím zobrať to športovo – sice som dostal gól, ale hra ešte zďaleka nekončí :), nabudúce musím byť opatrnejší. Podľa mňa najhoršie , čo sa môže ľuďom v takejto situácii prihodiť je, keď sa prepadnú do nenávisti a zacyklia sa v nekonečnom kruhu pomsty.

   …ešte jedna vec mi napadla ako som čítal tento článok, a síce, že okrem týchto donorov drám a negativity existuje u ľudí aj naopak akási zvrátená túžba, nechať sa do tohto procesu vtiahnuť a podľa mňa jej výskyt v populácii nie je vôbec ojedninelý – a keď to nejde inak , tak aspoň tak dajako polopasivne a na tajňáša. Ako inak si mám vysvetliť, že toľko ľudí ( povedal by som, že asi viac žien ), keď už “sa nič nedeje”, tak aspoň vysedáva pri telke pri nekonečných latinoamerickotureckoindických seriáloch a slzia a slzia a slzia 😀 .

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Helar Sun Belangelo

      23. februára 2019

      🙂 Ako žena odpoviem protiotázkou: ako to, že toľko ľudí (asi väčšinou mužov) sedí pri telke, pozerá futbal a huláka o dušu spasenú- aj keď na dianie majú nulový vplyv?

      Oboje má asi rovnakú odpoveď: pocit nezáživnosti vlastného života a z toho prameniaci pocit, že nie sme dosť dobrí, lebo keby sme boli, tak aj nám sa budú diať tie “dramatické” veci. 🙂

      Ale má to aj pozitívum: mozog totiž nerozlišuje medzi priamym a navnímaným zážitkom. Tá dráma v telke (seriál alebo ihrisko) a ten pocit, čo pri nej vzniká, je pre mozog, ako keby sme to zažívali v reáli. Tie dámy tú romancu, tí páni to víťazstvo. 🙂

      (P.S.: Ale sledujem, že o romantických seriáloch v telke máš väčší prehľad ako ja 😛 .)

      Páči sa miLiked by 5 people

      Odpovedať
      1. 

         jool

         23. februára 2019

         …s tými hulákajúcimi chlapmi a futbalom mi to napadlo tiež, ale spočiatku mi to prišlo ako iná “energia” , alebo aspoň iný náboj. Ale potom som si uvedomil, že tí “drsný chlapi” po prehratých tzv. kľúčových zápasoch na štadiónoch tiež často reálne plačú – a čím viac na juh ideš ( Taliansko, Španielsko ), tak je to horšie a horšie. Lenže potom mi zas prišlo, že tí chlapi sa na ten zápas nešli primárne vyplakať, a ich plač je skôr nezvládnutou detinskou reakciou na prehru – celé je to o súťaživosti a navyše výsledok zápasu nie je dopredu jasný. Kdežto u tých seriálov mi to príde tak, že už prvoplánovo sú napísané tak, aby sa rumádzgalo a tie ženy to “vedia” a už dopredu usadajú k telke s gučou papierových vreckoviek po ruke.

         Čo sa mňa týka, neholdujem ani jednému, ani druhému. Občas si v telke pozriem nejaký športový zápas, som schopný oceniť krásu hry, majstrovstvo a výkon, ale akosi nezaujato na obidvoch stranách. Absolútne mi chýba tá potreba identifikovať sa s davom, vešať z okna vlajku a kričať Slovenskóóó. Čo sa týka inkriminovaných seriálov :))), tak tie nesledujem, na to jednoducho nemám receptory. Ale aj keď sa o nich vyjadrujem možno trošku rýpavo, nie je to tak, že by som ich bral ako zbytočnosť. Naopak už len podľa pravidla : Kde je “poptávka”, tam je “nabídka” musí byť dopyt enormný ( inak by to nikto netočil – ekonomika nepustí ). A keďže rád skúmam ako veci fungujú, zaujímalo by ma ako to vlastne je.

         Tvoje vysvetlenie sa mi páči ( nedostatok vlastných drám a z toho plynúci pocit nevyhovovania, nedostatočnosti, neschopnosti pochváliť sa pred publikom dajakou vlastnou drámičkou , vyvoláva pocit frustrácie a následne pokus na nejakej sa zúčastniť, buď ako donor, alebo recipient ). Mohlo by to vysvetľovať aj moje cítenie, postoj – keďže sa od detstva plavím vo veľmi dramatických vodách, tak po tomto netúžim, to sa radšej budem pozerať do bielej steny :))).
         Ale aj to mi príde zjednodušené, lebo u niekoho to možno môže fungovať presne opačne a táto pasívna účasť na cudzích drámach mu dáva zabudnúť na vlastné. A tí aktívnejší nešťastníci naopak ” vytĺkajú klin klinom ” a vyrábajú jednu drámu aby ňou zakryli inú.

         Páči sa miLiked by 4 people