Spomeňte si – mali ste zážitky, kedy okolie od vás očakávalo niečo, do čoho sa vám nechcelo? Išli ste do toho? Ak ste do toho išli – prečo?
Čo by ste boli získali, keby ste si boli urobili podľa svojej predstavy? V čom by ste sa dnes cítili lepšie – alebo len inak?
Ak ste si urobili po svojom – k čomu to viedlo? V čom by ste sa dnes cítili lepšie, keby ste boli okoliu vyhoveli?
Ktoré situácie prevažujú vo vašom živote – tie, kde sa prispôsobujete okoliu a jeho očakávaniam, alebo tie, kde si okolie musí zvykať, že si robíte podľa seba?
Inými slovami: Niekedy cítime nutkanie napredovať, aby sme vyzerali nejako v očiach iných. Výkladná skriňa. Sľubovať si od toho môžeme všeličo, aj tie “egoistické” potreby, ale napredovať chce výkladná skriňa – z dôvodu, ktorý pozná len ona sama.
Inokedy chceme napredovať, pretože cítime potrebu naplniť očakávania tých, ktorí sú nám blízki a ktorých milujeme. Typicky: deti idú študovať, pretože rodičia dali poslednú košeľu, len aby im to umožnili.
Alebo napredujeme, lebo nám ide o krk. Cítime sa ohrození (a možno niekedy aj sme) a tak ideme na plné pecky, aby sme sa z toho vyhrabali. Čo to je? Duša, ktorá chce prežiť, alebo ego, ktoré chce to isté?
Alebo chceme napredovať, pretože nemôžeme inak. Neobsedíme. Necítime sa dobre takí, akí sme dnes, a sme zvedaví, na čo všetko ešte máme. Zasa: motivácia môže ísť z ega (snaha niečo tým v prostredí získať) alebo z duše (byť sám sebou).
Ale pri najlepšej vôli si neviem predstaviť, ako by chcel napredovať niekto, kto len pozoruje a nehýbe zadkom. 😉
Dlhej reči krátky zmysel (a jedna dosť bolestivá lekcia pre štruktúrovaného človeka): Niet rozdielu medzi egom (to sme my), dušou (to sme tiež my) a výkladnou skriňou (aj to sme my). Je rozdiel jedine v motivácii – a tá sa deje z rôznych úrovní “aj to som ja”. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre mikyvestec Zrušiť odpoveď