Otázky na zamyslenie:
- Máte v niektorej oblasti svojho života pocit, že ste vystavovaní skúškam, nakoľko to zvládate?
- Ak áno: uvedomujete si sebastrednosť tohto postoja? Ako keby sa všetko točilo okolo vás a dialo len kvôli vám? Ktorá vaša predstava alebo presvedčenie sú za tým?
- Keby ste sa vzdali predstavy, že každý váš krok sleduje nejaká posudzujúca, hodnotiaca nadradená inteligencia a robí z neho “karmický záznam”- ako by sa zmenilo vaše správanie? Čo by ste prestali robiť a čo by ste si, naopak, dovolili robiť?
- Skúste v svojej mysli nájsť obraz, ktorý vám pomôže prestať životné situácie brať ako “to je tu moja skúška, či budem dostatočne … (čokoľvek)”. Ako by vyzeral? Ako by ste si ho mohli pripomínať zakaždým, než na situáciu zareagujete emotívne a z autopilota?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Práve včera som sa zamýšľala na tým, ako je možné, že sa dostávam v živote do situácii do ktorých som vtiahnutá a neladia s mojim nastavením. Je pravda, že som to doteraz brala ako ďalšiu skúšku, ale nemala som pri tom pocit, že sa to deje kvôli mne. Skôr mám za to, že som súčasťou niečieho zámeru a vždy ma to stojí nejaký čas a energiu, aby som sa z toho dostala von. Rozhodí to môj pôvodný plán a ja musím improvizovať. Riešením by možno bolo žiť zo dňa na deň, bez zámeru iba v prítomnom okamihu, ale to by mohlo znamenať z môjho pohľadu aj dlhodobú stagnáciu. Dni keď sa nedeje nič považujem za premárnený čas. Skúsim si teda vytvoriť v svojej mysli autopilota, robota bez emócií, empatie a ambícií, ktorý ma dostane z neželaných situácií čo najkratšou cestou von. Bol by to napr. gombík na lakti, ktorý by som musela vedome stlačiť, aby som ho zapla 🙂 .
Páči sa miLiked by 1 person
vyriesis situaciu horsie ked musis improvizovat?
Páči sa miPáči sa mi
Neviem matrioshka2 či horšie (a pre koho?), ale hlavne ma to vždy vyhodí z môjho plánu/nastavenia /frekvencie a trvá mi potom oveľa dlhšie opäť pokračovať /udržať pozornosť , aby som veci dokončila a to je pre mňa únavné, lebo deň má iba 24h a keď nestíham, tak sa dostávam pod tlak a robím chyby, alebo kompromisy, ktoré by som za iných okolností neurobila.
Páči sa miPáči sa mi
aha, cize horsie ( pre teba samozrejme som myslela). Tak mozno by si si mohla vymysliet system ako tu improvizaciu trenovat.
Páči sa miLiked by 1 person
“Dni keď sa nedeje nič považujem za premárnený čas. ” 🙂 Definuj “nič sa nedeje”. 😉 Kedy by si povedala, že sa niečo deje? To ti napovie hodne o tom, na aké veci sústreďuješ svoju pozornosť. Ja napríklad, keď čakám na veľký zázrak, prestávam si všímať drobné zázraky, vďaka tomu nijaké nevidím, začínam pochybovať o tom, že zázraky existujú a to spochybní v konečnom dôsledku aj to čakanie na “veľký” zázrak. 🙂 Psychika je hovado. 😛
Páči sa miLiked by 1 person
Mam to podobne Jana. K tomu este doplnim, ze je to niekedy (teda vacsinou 🙂 ) pre mna jedinne dostatocne vysvetlenie, kedy ked si to tak vysvetlim, ze teraz trpim, lebo som skusana, ulahci sa mi. V domnienke, ze ked vsetko prekonam, prezijem a precitim, tak to uz znovu nepride (vela krat sa to takto pise) a som o nieco blizsie k svojej osvietenosti, svojmu splneniu uloh a tym naplnenemu zivotu. Citim ako blbo to znie, ale pre mna je tam ta obrovska nadej, ze bude raz lepsie, ked si toto prezijem. Takto sa motivujem, aby som tazsie situacie zvladla. Je to vtedy, ked nevidim ziadnu pricinu a nasledok mojho konania a myslenia, ked sa zrazu nieco cele pokazi a to aj vtedy, ked som uz dlhu dobu spokojna a v pokoji sama so sebou a s pocitom, ze plyniem s prudom a zijem pre dnesok. Myslim, ze mi medzi tymto vnimanim a vysvetlenim nevyhnutne nieco chyba, nejaka spojka, ktoru som nebola celkom schopna objavit.
Páči sa miLiked by 1 person
To preto, že ľudská psychika je vysadená na hľadanie súvislostí – a to aj tam, kde nijaké nie sú. Vezmi si to, ako keď pozeráš oblaky. Odrazu vidíš koňa či psa – nie preto, že by tam boli, ale tvoja psychika hľadá v neznámom známe. “Skúška” je známy prvok natiahnutý ako kondóm na neznámu situáciu; nakoniec nevyzerá vôbec známo, ale tým, že sme situácii už dali nálepku, pracujeme s ňou ďalej, ako keby nálepka bola platná.
Ja som s týmto mala dlho problém, než mi raz dali obraz, ktorý odvtedy používam. Rieka (=život), ktorá si plynie svojím tempom. Ty si lístok na hladine a len tak si plávaš a nerobíš nič zlé. Figu borovú vieš o tom, že dno je kamenisté a práve pod tebou sa teraz rieka derie o dno a vytvára vír – len odrazu sa vír dostane na hladinu a zošrotí ťa a vypľuje niekde celkom inde. Nemá to nič spoločné s tebou. Je to “v nesprávny čas na nesprávnom mieste”. A podľa toho, ako dobre máš seba a svoje reakcie pod kontrolou, buď na tú rieku nahúkaš a opľuješ ju, alebo vypustíš dušu tam na mieste, alebo si povieš “dokelu, zasa debilný vír”, napravíš si klobúčik a ideš ďalej. 🙂 Niekedy dokonca nemá zmysel ani sa snažiť nájsť poučenie, len si pripustiť, že aj ty si smrteľná a toto ťa nedostalo, hoci možno niečo iné niekedy inokedy ťa dostane… 🙂 Všetko je to vec osobnej energie. Čím viac si jej nahonobíš, tým menej ťa budú “víry” môcť zaskočiť.
Páči sa miLiked by 4 people
🙂 Myslim, ze chapem, dakujem. V poslednej dobe sa snazim ziskat si viac osobnej energie kazdodennou vdacnostou a pisanim si to. Taktiez si robim rekapitulaciu minulych situacii, no zda sa mi to niekedy zdlhave, kedze sa musim venovat kazdemu cloveku a kazdej jednej neprijemnej situacii- napr. len jednej situacii sa venujem ca. 20-30 minut a v podstate vdychujem a vydychujem zakazdym rovnake pocity/emocie a tak sa potom do toho musim nutit, lebo je to nekonecne a stale sa mi to zda o tom istom. Aj mi z toho niekedy duni hlava, mozno z tolkeho hlbokeho dychania ;). Samozrejme zotrvam, ak je to ta najdokladnejsia a najucinnejsia cesta.
Páči sa miPáči sa mi
Po prečítaní som si uvedomila, že niekde na svojej ceste som opustila princíp skúšok a testovania, len neviem teraz spätne zistiť, kde presne to bolo. A zo “znásiľňovania” života svojimi podpoklami, chcením a úlohami som prešla do plynutia s ním. Dlho sa mi nedarilo to takto žiť, stále som mala pocit, že keď nemám cieľ a žijem čo najviac v prítomnosti, som ako taká malá lodička na mori, čo sa nechá ovplyvňovať každým počasím (teda ľuďmi, situáciami, atď.). Keď to bolo IBA v hlave, bolo to tak. A nepáčilo sa mi to. No stalo sa, že som začala vnímať samu seba inak, z pohľadu toho, kto som. Duša. Až toto ma prenieslo do mojej podstaty, do “môjho vesmíru, ktorý je zároveň súčasťou všetkých vesmírov”, ktorý tvorím, som za neho zodpovedná a prakticky prežívam neustály tok pokoja a radosti, veľmi živý a oživujúci. Napriek tomu, že na telesnej úrovni by som kvôli bolesti podľa “starých pravidiel” mala trpieť. Rozdiel je aj v tom, že tam, kde podľa “starých pravidiel” by som mala tendenciu uzatvárať sa, tuhnúť (bojovať, neprijímať), sa prirodzene moja pozícia duše prejavuje otváraním sa, prijímaním, mäkkosťou. A prináša to úplne iné odozvy. V tomto sa len udomácňujem. A podľa svojej reakcie presne viem, odkiaľ tvorím a čo.
Páči sa miLiked by 1 person
K otazke c. 3:
Kedze by som nemala ‘vinnika’ mojej situacie, prestala by som sa v prvom rade lutovat alebo naopak vinit sa, ze som ja kedysi niekde niekomu nieco sposobila a teraz za to pykam.
Prestala by som stagnovat alebo bojovat a namiesto toho by som situaciu len ‘osetrila’, riesila. Mozno bez pocitu zlosti, odporu a bezmocnosti, ale so zdravym mozgom a zaroven so srdcom. Tym padom by som si dovolila byt “nad vecou” bez toho, aby som sa nechala unasat niekam kam nechcem. Bola by som sama pozorovatelom svojho problemu a strojcom/konatelom jeho riesenia.
Páči sa miLiked by 2 people