Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dokážete dôverovať napriek všetkému? Bláznivo, iracionálne veriť, že niečo bude, pre čo nevidíte dnes žiadne predpoklady? Snívať sa dá dvomi spôsobmi – vo veľkom alebo v malom. Väčšinou snívame v malom, o veciach, ktoré si ako-tak vieme predstaviť. Kde vidíme aspoň mizivú šancu, že nastanú.

Ale potom sú tu aj veľké sny, u ktorých nevidíme ani len tú mizivú šancu na úspech, ba možno niekedy nemáme predstavu, ako by vôbec mohli nastať… A tak ich strčíme do šuplíčka “bláznivé sny” a už sa viac nimi nezapodievame. Možno z času na čas, keď nám je smutno, si na ne spomenieme a je nám ešte smutnejšie. Ale najhoršie na tom je, že sa ani nezačneme snažiť.

Predstavte si, že ste boli kedysi malé dieťa, ktoré sa ledva plazilo po bruchu. Vedľa vás pobiehali samí dospelí, vznešení na svojich dvoch nohách, kým vy ste ledva dvíhali hlavu… Vedeli ste si vtedy predstaviť, že raz tak budete behať aj vy? Ťažko. A dnes tak beháte – pretože ste to napriek všetkým predpokladom skúsili. Ako malé dieťa ste v sebe ešte nemali zabudovaný mechanizmus “to aj tak nepôjde”, a tak vás nemalo čo zadržať. Skúšali ste tak dlho, až to vyšlo. To, čo bolo kedysi nepredstaviteľné, je dnes normálne. 🙂

O tom je absolútna, slepá dôvera. Nezostať ľútostivo stáť a hovoriť si, prečo sa to nebude dať, ale rozhýbať sa a niečo na situácii zmeniť, aby sa dala do pohybu a vytvorila nové a nové možnosti. A že niektoré z nich dnes ešte len tušíte? Tušenie je celkom dobrý začiatok… A že si neviete predstaviť, že by vyšli? O čom je to výpoveď? O ich pravdepodobnosti – alebo o vašej zakrnenej predstavivosti? 😉

Už sme dosť dlho sedeli na konári a oddychovali. Je načase roztiahnuť krídla a letieť alebo strepať sa nadol – ale hlavne trúfnuť si urobiť najbližší krok, pretože ak ho neurobíme, nemáme šancu, že sa niečo zmení…