10 “spirituálnych” postojov, ktoré nám neprospievajú

Na internete som našla článok, pri ktorom som najprv prevrátila oči (keď som čítala názov), potom som sa začítala (čo bola chyba, pretože preklad je skutočne hrozný), znova som prevrátila oči, radšej som si zistila originál a autora a rozhodla som sa preniesť si hlavné myšlienky sem 🙂 .

Článok sa v preklade volá 10 egoistických aspektov “spirituálnych” ľudí, ktoré sabotujú ich skutočný rast, v origináli je to 10 “spirituálnych” vecí, čo ľudia robia, ktoré sú úplná hovadina. Zasa: v angličtine je to o veci, v slovenčine o ľuďoch… Prosím, prosím, ak môžete, dávajte si na to pozor, lebo to vyzerá ako kultúrne vovychovávaný vzorec!

No a tu sú úryvky (nekontrolovala som preklad všetkého, len toho, čo mi nedávalo zmysel):

Duchovno môže byť aj auto-sabotujúcou pascou nášho ega: používania duchovných praktík a presvedčení na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s našou temnejšou časťou osobnosti: nepríjemnmi pocitmi, nevyliečenými zraneniami a nenaplnenými portrebami. Hovorí sa tomu aj “duchovný bypass”. Spôsobuje, že sa vzďaľujeme od seba samých a ostatných ľudí a ukrývame skutočné “ja” za akýmsi duchovným závojom metafyzických presvedčení a praktík.

V knihe Spiritual Bypassing: When Spirituality Disconnects Us From What Really Matters Robert Augustus Maters píše:

“Aspekty duchovnej odbočky obsahujú: prehnané odlúčenie/nestrannosť, potláčanie a ochromovanie emócií, nadmerný dôraz na pozitíva, angrofóbiu (strach z hnevu), slepý, alebo priveľmi tolerantný súcit, slabé hranice, rozvinutý vývoj (kognitívna inteligencia je často ďaleko pred emočnou a morálnou inteligenciou), vyčerpávajúce hodnotenie niekoho negativity alebo tmavých stránok, znevýhodňovanie osobného voči duchovnému a bludy že ste dosiahli vyššiu úroveň bytia.”

Inými slovami, nafukujeme si ego a tvárime sa, že ho nemáme. 🙂

Spomínam si na vlastnú skúsenosť. Mala som do činenia s človekom, ktorý bol silno zakorenený v egu, ale snažil sa ho predávať ako spiritualitu. Bola to jednoducho fáza vývoja – bolo populárne “mať sily” a “mať spojenie nahor”, ale ešte nebol vo fáze, že by bol čelil svojim temným stránkam – ešte nebolo treba. 🙂 (Skutočné precitnutie nastáva, keď opúšťame skupinu rovesníkov, kde všetci majú viac-menej podobný pohľad na veci, a dostávame sa do kontaktu s ľuďmi iných vekových skupín, s inými hodnotami a inými predstavami o živote; až vtedy, v konfrontácii s touto “inakosťou”, začíname registrovať to, že nie sme až takí úžasní, ako nám naše pôvodné prostredie sugerovalo.)

No a ten človek sa naučil nejakú techniku liečenia, ktorá však dávala odpovede aj na všelijaké iné otázky. Tak sa, samozrejme, spýtal, koľkopercentné ego má 😛 . Vyšlo mu, že 70%. Potom sme sa stretli, on mi tú techniku ukazoval, pochválil sa svojimi 70% (v zmysle, že to nie je viac) a potom tú techniku použil na mňa a začal zisťovať, koľko percent ega mám ja… Vyšlo mu 30. Neveriacky zalapal po vzduchu, že to nemôže byť pravda, nechal si výsledok overiť svojimi kamarátkami, tie mu ho potvrdili – a ja som sa v duchu smiala, pretože som si uvedomovala, že neexistuje jednotných 100%… 😛

Takto vyzerala situácia v danom bode. Neskôr sme sa s dotyčným rozkamarátili a prvé, čo mi začal s veľkým krikom vyhadzovať na oči, bolo mojich 30% ega, ako keby ma bolo niekedy zaujímalo, koľko percent ega mám! Lenže pre neho to bol dôležitý faktor, lebo mu umožňoval porovnávať sa s inými – aby vedel, nad kým stojí. Na to vtedy tú svoju spiritualitu mal. 🙂

A aké spirituálne taktiky podľa Jordana Batesa sabotujú náš duchovný rast?

1. Zapájanie sa do duchovných aktivít pre pocit nadradenosti nad ostatnými

Toto je pravdepodobne jeden z najprenikavejších temných aspektov duchovna a má mnoho foriem. Niektorí ľudia sa cítia nadradení, lebo čítajú Alana Wattsa či Eckharta Tolleho, bicyklujú do práce, nepozerajú televíziu, sú vegetariáni či vegáni, používajú kryštály,  navštevujú chrámy, praktizujú jógu, meditujú, alebo berú psychedeliká.

Je až alarmujúco jednoduché dovoliť svojim duchovným ideálom a praktikám stať sa pascou pre naše ego a veriť, že ste oveľa lepší a osvietenejší, ako ostatné ovečky, pretože robíte všetky tieto cool veci. Tento prístup v konečnom dôsledku potláča skutočnú spiritualitu tým, že nás núti zamerať sa na vyvyšovanie jedného jedinca nad ostatnými ľuďmi, než na zušľachťovanie svojich vlastností.

2. Používanie duchovna ako ospravedlnenie za zlyhanie prevzatia zodpovednosti za svoje činy

Podstata spočíva v zneužívaní istých spirituálnych mantier alebo predstáv ako výhovorky alebo ospravedlnenie sa za nezodpovednosť, alebo nespoľahlivosť. “Je to také, aké to je” či “vesmír je predsa už perfektný” alebo “všetko sa deje z nejakého dôvodu”. Všetko úžasné zdôvodnenia, prečo nič so sebou nerobíme a hlavne neskúmame svoje vlastné správanie.

Takisto je jednoduché povedať, že keď má niekto problém s naším správaním, je to preto, lebo “nerozumie našej pravde” či “potrebuje duchovne dozrieť”. Je oveľa ťažšie priznať si, že niekedy reagujem drzo, sebecky, neuvážene či zvaľujem problémy na niekoho iného.

3. Záujem o nové trendy len preto, lebo sú poslednými výstrelkami “spirituálnej” módy

Ľudia chcú niekam zapadnúť. Všetci máme hlbokú potrebu cítiť, že niekam patríme. A preto vytvárame skupiny všetkých možných druhov. Duchovno je jedna zóna záujmov, okolo ktorej ľudia formujú všetky možné komunity. Tak isto táto záležitosť môže mať aj tú temnejšiu stránku.

Pre mnohých ľudí je duchovno trochu viac ako len výstrelok doby, ale veľká skupina sa o duchovno zaujíma “módne”. Začínajú praktikovať jógu na ktorú musia mať samozrejme jógamatku 🙂 Nosia spirituálne insígnie, chodia na festivaly, pijú ayahuascu a myslia si, že to ich robí “spirituálnymi”. Radi sa cítia ako “niečo extra”, nadradení nad ostatnými (“lepší”).

4. Odsudzovanie iných za to, že prejavia hnev alebo iné silné emócie, a to aj vtedy, keď je to potrebné a na mieste

Toto je jeden z prvých vzorcov správania spirituálneho bypassu, ktoré som si všimol sám na sebe. Keď som niekoho vytočil alebo naštval, často som ich poučil “hnev ničomu nepomôže” alebo “mám pocit, že by sme mali menej problémov, keby sme si zachovali chladnú hlavu”. Vnútorne som potichu súdil človeka a myslel si “keby si bol osvietenejší, mohli sme sa vyhnúť tejto dráme.” Takto som sa často vyhýbal bolestivým témam, ktoré som potreboval u seba ošetriť.

Keď sa začnete zaujímať o duchovno, jeden z prvých citátov ktorý asi nájdete bude:

“Keď sa hneváte, je to ako držať horúci uhlík s úmyslom zraniť druhého; nakoniec ste vy ten, čo sa spáli.”

Význam výroku je, že by sme nemali žiť v hneve, ale mali by sme ho pocítiť, vyjadriť ho a nechať ísť. Avšak pre nerozhľadeného človeka je veľmi jednoduché usúdiť, že akýkoľvek hnev je znakom hlúposti a neduchovna.

To nie je pravda. Hnev je prirodzená ľudská emócia a v niektorých situáciach odôvodnená. Hnev je často indikátorom, že niečo treba u seba alebo v svojom vzťahu k iným ošetriť.

Iróniou je, že veľa spirituálnych ľudí potláča všetky “nespirituálne” emócie a vyzdvihujú emócie “spirituálne” ako súcit, láskavosť a vyváženosť. Takýto postoj vedie k neautentickému správaniu. Človek sa potom snaží predvádzať vždy len ako kľudný, milý, dobrý, v stave nekonečného pokoja a mieru – a nakoniec sa cíti ako fejk.

5. Duchovno ako zásterka pre zneužívanie drog

Mnoho ľudí, vrátane mňa, verí, že psychedelické látky vedú k mystickým zážitkom a podporujú svetskú spiritualitu. Na všetko idú nejakým máriškovým rituálom alebo “houbičkami” a zabúdajú, že okrem zmeny stavu vedomia mávajú drogy aj iné vedľajšie účinky. Ak ich pričasto užívame, prídeme o svoju schopnosť a motiváciu dosahovať veci aj vlastnými silami – miesto rozšírenia vlastnej spirituality sa stávame závislí na “prostriedkoch”.

6. Prílišné zdôrazňovanie pozitivity, aby ste sa vyhli pohľadu na vlastné problémy a problémy sveta

“Hlavne mysli pozitívne!” Na internete nájdete nekonečné množstvo článkov a obrázkov, ktoré opakujú tú istú správu: “Mysli pozitívne!”, “Buď pozitívny!”, “Nezameriavaj sa na negatíva!” Je to móda posledného desaťročia.

Ale: Temné stránky života sa nestratia iba preto, že ich ignorujeme. Naopak, ak niektoré problémy zametieme pod koberec a nebudeme riešiť – individuálnych i globálnych – sa tým neriešením ešte zhorší.

Potrebujeme vyvážiť optimizmus na jednej a ochotu konfrontovať svoje problémy na druhej strane.

7. Potláčanie menej príjemných emócií, ktoré akosi nepasujú k tomu, ako “spirituálne” sa tvárite

“V žiadnom prípade nesmiem byť v depresii , osamelý, vystrašený alebo znepokojený. Priveľmi milujem život a som priveľmi múdry/zenový/osvietený, aby som si také niečo pripustil. ”

V tomto probléme som sa ocitol, keď som sa presťahoval do Južnej Kórei aby som tam  jeden rok pracoval ako učiteľ. Myslel som si, že mám vypestovaný, nenarušiteľný pokoj, priam taoistickú schopnosť “plynúť s tokom” a surfovať na stúpajúcich a klesajúcich vlnách osudu. Potom som zažil kultúrny šok, osamelosť a akútnu túžbu po domove a musel som si priznať, že som všeličo, len nie zenový majster. Lepšie povedané, musel som si priznať, že “ísť s prúdom” a prijímať všetko, čo sa deje, je cenná schopnosť, no znamená aj to, že niekedy sa budem cítiť ako pariaca sa kopa hnoja.

Je jednoduché nechať sa zviesť predstavou, že vďaka spiritualite sa začneme sústavne cítiť ako na obláčiku číslo 9, ale prax je iná. Život aj naďalej zostáva plný utrpenia a na to, aby sme rástli a učili sa z našich skúseností, potrebujeme si uprimne priznávať, čo práve cítime, a dovoliť si naplno to prežiť.

8. Cítite silnú averziu a sebanenávisť, keď ste konfrontovaní s vašimi temnejšími stránkami

Toto som zistil okamžite, len čo som sa dozvedel o spirituálnom bypassingu. Uvedomil som si, že môj narcisistický sebaobraz o tom, aký múdry a osvietený človek som, zapríčinil až smiešnu mieru kognitívnej disonancie – nesúladov vo vnímaní. Tvrdo som sa kritizoval za každé rozhodnutie, čo nebolo priam hviezdne, a cítil som sa previnilo.

Keď sa začnete zaujímať o duchovno, je veľmi ľahké idealizovať si Buddhu či Dalajlámu a veriť, že títo ľudia sú dokonalí a vždy konajú s absolútnym uvedomením a súcitom. V skutočnosti asi ťažko, a keď, tak sotva. Hoci niektorí ľudia sú uvedomelejší a častejšie a vo väčšom spektre situácii dokážu robiť “správne” rozhodnutia, nebude ich veľa.

V skutočnosti sme všetci omylní a robíme chyby. Dôležité je odpustiť si. Ak urobíme chybu, môžeme sa z nej už len poučiť a snažiť sa ju nabudúce nezopakovať.

Paradoxne práve vysoko spirituálna lekcia o odpustení si je ťažká pre ľudí, čo sa spiritualitou zaoberajú. Nastavia si nadľudsky vysoké méty a potom sa nenávidia za to, ak ich nedosahujú. Preto sa tak často ľudia zaoberajúci sa spiritualitou snažia presmerovať vinu zo seba na niekoho iného – pretože priznanie vlastného zlyhania je také bolestive!

Pamätajte si : Ste len človek. Robiť chyby je v poriadku. Naozaj. Pokiaľ si chybu priznáte a poučíte sa z nej.

9. Dostávate sa do nepríjemných situácií, pretože ľuďom všetko tolerujete a odmietate medzi nimi rozlišovať

Tak toto som ja, na 100%. Dlho som bol presvedčený, že každá ľudská bytosť si zaslúži súcit a milosť. Dnes už som sa naučil rozlišovať podľa situácie.

Niekedy som sa v zahraničí ocitol v ohrozujúcich situáciach len preto, lebo som príliš dôveroval ľuďom, ktorých som nepoznal a u ktorých som mohol vycítiť, že sú to puknuté povahy. Chcel som veriť, že ľudia, s ktorými som bol v kontakte, boli v jadre duše “dobrí” a že sa budú ku mne správať tak milo a s rešpektom, ako som sa správal ja k nim. Toto myslenie bolo neskutočne naivné.

Smutným faktom je, že aj keď vy ste od toho relatívne izolovaní, pre množstvo ľudí na planéte je boj o prežitie ešte stále veľmi reálny. Veľa takýchto ľudí vyrastá v chudobe a kriminalite. Naučili sa, že jediný spôsob ako prežiť, je okradnúť, alebo podviesť slabšieho. Treba s tým ráta a nechodiť v noci sám, vyhýbať sa opusteným lokalitám, neodstrkovať od seba ľudí, čo vám chcú niečo predať, rozlišovať, koho proti sebe máte, a spoliehať pritom viac na intuíciu ako na spirituálne pravdy.

10. Tak zúfalo chcete, aby spirituálne poučky boli správne, že úplne popierate fakty a dôkazy

Veľká časť spirituálnej komunity tvrdo potláča akúkoľvek vedu. Je to je škoda. Zdá sa mi, že mnohí duchovní ľudia sa stávajú nepriateľmi vedy, pretože isté presvedčenia a postupy, ktoré považujú za cenné, sa v rámci vedy považujú za nepodložené a pseudovedecké.

Ak je presvedčenie alebo praktika nevyskúšaná alebo pseudo-vedecká, znamená to len, že sme ešte neboli schopní potvrdiť jej platnosť v opakovanom experimente v laboratóriu. Neznamená to však, že to nemôže byť pravda.

Neexistencia dôkazu ešte nie je dôkazom o neexistencii daného javu. Vedecká metóda je jeden z najlepších nástrojov, aké sme kedy k porozumeniu mechanizmov v pozorovateľnom vesmíre mali. Dovolila nám objaviť základné pravdy o biologickej evolúcii, pozorovať nekonečné diaľky vesmíru, predĺžiť dĺžku života a chodiť po Mesiaci. Odmietať vedu znamená stratiť  jeden z najsilnejších nástrojov pre porozumenie reality.

 

Bonus: Zrieknutie sa materiálneho úspechu v presvedčení, že peniaze a kapitalizmus sú zlé

Veľa “spirituálnych” ľudí sabotuje svoju vlastnú možnosť uspieť materiálne. Spájajú peniaze s lakomosťou, podvodom a všeobecným zlom.

Zvykol som mať podobný pohľad na vec a uvedomil som si, že ak sa začnete zaoberať duchovnosťou, zdá sa prirodzené opovrhovať materializmom.  Ale nie je nič zlé na tom, mať peniaze. Peniaze možno použiť na dobrú vec. Samé o sebe sú len nástrojom. Ide o to, ako kto s nimi zaobchádza.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s